Táto teória, ktorú podporili už viacerí významní politici ako Angela Merkelová a Ursula von der Leyenová, by sa však nikdy nedala uviesť do praxe, keby neboli vymyslené prostriedky na jej realizáciu. Práve pomocou týchto prostriedkov by malo byť možné oklamať väčšinu ľudí, aby s “Veľkým resetom” nielen súhlasili, ale ho aj aktívne podporovali.

Aké sú teda tie prostriedky, pomocou ktorých sa má tento Veľký reset realizovať?

Hlavným prostriedkom je mýtus o pokroku.

Znie to až paradoxne, a je to veľmi rafinované, ale celý čas skupina 1% ultra bohatých využíva na presvedčenie ľudí mýtus o pokroku ľudstva. Paradoxne to znie preto, že majú ľudia prijať nové technológie, ktoré sú v podstate určené na ich využívanie, ovládanie a vydieranie. Rafinované je to preto, že kto s týmto názorom nesúhlasí, je automaticky označený za zaostalého, či spiatočníckeho, keďže je proti pokroku.

Hlavný ideológ Veľkého resetu Klaus Schwab hrá presne na tieto emócie, keď vyhlasuje, že: „Štvrtá priemyselná revolúcia predstavuje významný zdroj nádeje na pokračovanie stúpania ľudského rozvoja, ktorý od roku 1800 vyústil do dramatického zvýšenia kvality života miliárd ľudí”, pričom sa nadchýna, že: “Aj keď sa to nemusí zdať dôležité pre tých z nás, ktorí dennodenne prežívajú sériu malých, ale významných úprav života, nejde o malú zmenu – štvrtá priemyselná revolúcia je novou kapitolou ľudského rozvoja, rovnocenná s prvou, druhou a treťou priemyselnou revolúciou, a opäť sú poháňané zvyšujúcou sa dostupnosťou a interakciou súboru mimoriadnych technológií. “

Schwab si je však dobre vedomý, že technológia nie je ideovo neutrálna, ako niektorí tvrdia. Hovorí, že technológie a spoločnosti sa navzájom formujú: “Technológie sú nakoniec spojené v tom, ako vieme veci, ako robíme rozhodnutia a ako myslíme na seba a na iných. Sú spojené s našimi identitami, svetonázormi a potenciálnymi budúcnosťami. Od jadrových technológií až po vesmírne preteky, smartphony, sociálne médiá, autá, lieky a infraštruktúru – význam technológií ich robí politickými. Aj koncepcia „rozvinutého” národa implicitne spočíva na prijatí technológií a na tom, čo pre nás znamenajú, ekonomicky aj sociálne.”

Samozrejme, pre kapitalistov ako sú Schwab, ktorí za týmto celým konceptom stoja, technológia nikdy nebola o spoločenskom dobre, ale čisto o zisku, a zakladateľ Svetového ekonomického fóra jasne ukazuje, že to isté platí aj o jeho štvrtej priemyselnej revolúcii

Doslova píše, že: „Technológie štvrtej priemyselnej revolúcie vylepšujú existujúce spôsoby snímania, výpočtu, organizácie, konania a poskytovania. Predstavujú úplne nové spôsoby vytvárania hodnoty pre organizácie a občanov. ”

V prípade, že význam „vytvárania hodnoty” nebol jasný, uvádza niekoľko príkladov:”Drony predstavujú nový typ “zamestnancov” znižujúcich náklady. Vykonávajú úlohy, ktoré kedysi vykonávali skutoční ľudia.” “Inteligentné algoritmy rýchlo zväčšujú produktivitu zamestnancov. Používajú sa napríklad pri takzvaných “chatovacích” robotoch, a to na zvýšenie podpory “živého chatu” pre interakcie interakcie so zákazníkmi,a dokonca čoraz viac nahradzujú zamestnancov úplne.”

Takže je nakoniec jasné o čo celé tu dobu vlastne ide – vytvoriť čo najviac profitu, čo najviac „vyryžovať”. O zázrakoch znižovania nákladov a zvyšovania zisku svojho odvážneho nového sveta vo štvrtej priemyselnej revolúcii Schwab zachádza do viacerých detailov, keď vysvetľuje, že: profesie, ktoré sa líšia od právnikov, finančných analytikov, lekárov, novinárov, účtovníkov, poisťovacích agentov, alebo knihovníkov, môžu byť čiastočne, alebo úplne automatizované” a ďalej  spomína, že: postupuje tak rýchlo, že Kristian Hammond, spoluzakladateľ spoločnosti Narrative Spoločnosť Science, ktorá sa špecializuje na automatické generovanie naratívov, predpovedá, že do polovice 20. rokov 20. storočia by mohlo byť 90% správ generovaných pomocou algoritmu, väčšinou bez akejkoľvek ľudskej intervencie (samozrejme okrem návrhu algoritmu).”

A práve tento ekonomický faktor formuje Schwabovo nadšenie pre „revolúciu, ktorá zásadným spôsobom mení spôsob nášho života, práce a vzájomných vzťahov”. Schwab sa vyjadruje o štvrtej priemyselnej revolúcii ako o fantastickej veci, „rozdielnej od všetkého, čo ľudstvo predtým zažilo”. Svoju eufóriu vôbec neskrýva, naopak, propaguje: “Zvážte neobmedzené možnosti prepojenia miliárd ľudí s mobilnými zariadeniami, čo vedie k bezprecedentnému výpočtovému výkonu, možnostiam ukladacieho priestoru a prístupu k znalostiam. Alebo premýšľajte o ohromujúcom sútoku objavujúcich sa technologických prielomov, ktoré pokrývajú široké spektrum oblastí, ako je umelá inteligencia (AI), robotika, internet vecí (IoT), autonómne vozidlá, 3D tlač, nanotechnológie, biotechnológie, veda o materiáloch, skladovanie energie a kvantové výpočty, aby sme vymenovali aspoň niektoré. Mnohé z týchto inovácií sú v začiatkoch, ale vo svojom vývoji už dosahujú inflexné body, keď navzájom nadväzujú a zosilňujú sa vo fúzii technológií naprieč fyzickým, digitálnym a biologickým svetom.”

Ekonóm sa tiež teší na ďalšie online vzdelávanie zahŕňajúce „využitie virtuálnej a rozšírenej reality” na „výrazné zlepšenie výsledkov vzdelávania”, na senzory „ inštalované v domácnostiach, odevoch a doplnkoch, mestách, dopravných a energetických sieťach” a do inteligentných miest s ich dôležitými „dátovými platformami” .

„Všetko bude inteligentné a pripojené k internetu,” hovorí Schwab, aj čo sa bude týkať zvierat, pretože „senzory zapojené do hovädzieho dobytka môžu navzájom komunikovať prostredníctvom siete mobilných telefónov” .

.

Schwab taktiež miluje myšlienku „tovární na inteligentné bunky”, ktoré by umožnili „zrýchlenú generáciu vakcín” a „technológie veľkých dát” a ubezpečuje, že nám tieto „dodajú nové a inovatívne spôsoby poskytovania služieb občanom a zákazníkom”,a dodáva, že budeme musieť prestať namietať proti firmám profitujúcim z využívania a predaja informácií o všetkých aspektoch nášho osobného života.

„Budovanie dôvery v údaje a algoritmy použité pri rozhodovaní bude nevyhnutné,” trvá na svojom Schwab. „Obavy občanov o súkromie a nastolenie zodpovednosti v obchodných a právnych štruktúrach si budú vyžadovať úpravy myslenia.”

Na konci eufórie je však zrejmé, že všetko toto technologické vzrušenie sa točí čisto okolo ziskov, ináč nazývaných neutrálnym slovom „hodnoty”.

Tak napríklad takzvaná blockchain technológia bude podľa Schwaba fantastická a bude vytvárať “explózie v obchodovateľných aktívach, pretože všetky druhy výmenných hodnôt môžu byť hostiteľom na blockchaine”.

Používanie technológie distribuovanej účtovnej knihy, dodáva Schwab, „by mohlo byť hybnou silou obrovských tokov hodnoty v digitálnych produktoch a službách a poskytovať bezpečné digitálne identity, vďaka ktorým môžu byť nové trhy prístupné pre kohokoľvek pripojeného k internetu”.

Pre spresnenie je “blockchain” v informatike špeciálny druh distribuovanej decentralizovanej databázy uchovávajúce neustále sa rozširujúci počet záznamov. Najčastejšou aplikáciou technológie blockchainu je použitie ako účtovná kniha kryptomien (napr.bitcoinu), ktorá uchováva transakcie vykonané užívateľmi.

Jedná sa vo väčšine teda o toky digitálnych peňazí. Ale keď napríklad klasická banka potrebovala na svoj chod tisícky pracovníkov v kanceláriách, je na blockchaine skoro všetko virtuálne a digitálne automatizované. Medzi významné ciele digitalizácie patrí samozrejme totálny zánik fyzických peňazí.

Všeobecne je záujmom štvrtej priemyselnej revolúcie pre vládnucu obchodnú elitu to, že „vytvorí úplne nové zdroje hodnôt”a dokonca „spôsobí vznik ekosystémov tvorby hodnôt, ktoré si nie je možné predstaviť s myslením uviaznutým v tretej priemyselnej revolúcii “.

Technológie modelu štvrtej priemyselnej revolúcie zavedené cez 5G však predstavujú bezprecedentné hrozby pre našu slobodu. Dokonca Schwab pripúšťa, že: Nástroje štvrtej priemyselnej revolúcie umožňujú nové formy dohľadu a iné spôsoby kontroly, ktoré sú v rozpore so zdravými a otvorenými spoločnosťami. ” Táto hrozba mu však nebráni v tom, aby tento model prezentoval v pozitívnom svetle, vyhlásením, že: „verejná kriminalita sa pravdepodobne zníži v dôsledku konvergencie senzorov, kamier, AI a softvéru na rozpoznávanie tváre”.

S určitou chuťou Schwab popisuje, ako tieto technológie „môžu zasahovať do doteraz súkromného priestoru našej mysle, čítať naše myšlienky a ovplyvňovať naše správanie”, a predpovedá, že: Keď sa schopnosti v tejto oblasti zlepšia, zvýši sa pokušenie orgánov činných v trestnom konaní a súdov používať techniky na zisťovanie pravdepodobnosti trestnej činnosti, posudzovanie viny, alebo dokonca možné získavanie spomienok priamo z mozgu ľudí. Aj prekročenie štátnej hranice môže jedného dňa vyžadovať podrobné skenovanie mozgu s cieľom posúdiť bezpečnostné riziko jednotlivca “.

Sú chvíle, keď sa šéf WEF doslova unesie svojou vášňou pre budúcnosť sci-fi, v ktorej sú „cestovanie ľudským vesmírom na dlhé vzdialenosti a jadrová fúzia bežnou záležitosťou ” a v ktorých „budúci trendový obchodný model” môže niekoho zapojiť „Obchodovanie s prístupom k jeho myšlienkam za časovo nenáročnú možnosť písania príspevku na sociálnych sieťach iba myšlienkou” .

Diskusia o „vesmírnom turizme” pod názvom „Štvrtá priemyselná revolúcia a posledné hranice”je takmer zábavná, rovnako ako jeho návrh, že „svet plný dronov ponúka svet plný možností”. Ale čím ďalej postupuje čitateľ do sveta zobrazeného v Schwabových knihách, tým menej sa mu zdajú na smiech. Celú zvrátenosť vysvetľuje ešte podrobnejšie v časti  “Tvarovanie budúcnosti štvrtej priemyselnej revolúcie”: “Technológie štvrtej priemyselnej revolúcie sa podľa neho nezastavia pri tom, že sa stanú súčasťou fyzického sveta okolo nás – stanú sa súčasťou nás.”

Niektorí z nás už skutočne majú pocit, že sa naše smartphony stali rozšírením nás samých. Dnešné externé zariadenia – od nositeľných počítačov až po súpravy pre virtuálnu realitu – sa takmer určite stanú implantovateľnými do našich tiel a mozgu. Exoskeletóny a protetiky zvýšia našu fyzickú silu, zatiaľ čo pokrok v neurotechnológii zlepší naše kognitívne schopnosti.

Čo sa zdá normálnym ľuďom takmer ako zvrátené, považuje Klaus Schwab za niečo fantastické, a hodné nasledovania. Schwab a hŕstka politikov a miliardárov, ktorí sú tvorcovia a podporovatelia konceptu “Veľkého resetu” jednoducho zabúdajú, že človek je súčasťou prírody. Lenže príroda sa oklamať nedá. Ako sme sa stali svedkami len nedávno, prílišné pretechnizovanie nášho sveta má evidentne zhubné následky na psychiku ľudí. Praktické skúsenosti z lockdownu a online vyučovania viedli dokonca už k samovraždám detí.

To však miliardárov nezaujíma. Naopak, oni nielen, že chcú prepájať ľudí s technikou, oni sa snažia pomocou zmeny DNA premeniť celú živočíšnu ríšu. Hrať sa na stvoriteľa. V Schwabovej vízii moderného sveta je dokonca v akejsi novej forme obnovená náuka zlovestného eugenického programu nacistického Nemecka, zavedeného v čase do ktorého sa Schwab narodil, ktorá bola ľudskou spoločnosťou po vojne odsúdená a upadla takmer do zabudnutia.

Viac o Schwabových plánoch premeny človeka na kyborga, čipovaní, manipulácii s génmi, či návratu novodobého fašizmu pomocou zavedenia novej formy eugeniky sa dozviete v ďalšej časti seriálu “Veľký reset”.

Andrea Lopatková