Nadchádzajúce stretnutie na Aljaške sa nebude obmedzovať len na otázku Ukrajiny. Jeho dôsledky siahajú oveľa ďalej ako za frontovú líniu a môžu potenciálne zmeniť samotnú štruktúru medzinárodného poriadku, domnieva sa.

Putin si uvedomuje, čo je v stávke. Ruský prezident vie, že nemôže riskovať, a že prezidentovi Trumpovi nedá nič podstatné, čo by mohol odniesť svojim európskym spojencom a obliehanej, ale stále tvrdohlavej Ukrajine.

Z taktického a praktického hľadiska si musí zachovať relatívne dobré vzťahy amerického prezidenta s Ruskom: je to jediná výhoda, ktorú si nemôže dovoliť stratiť. Prezident Trump dal jasne najavo, že vyhliadky sú slabé. V pondelok 11. augusta povedal, že už po prvých dvoch minútach stretnutia bude vedieť, či budú prijaté konkrétne kroky smerujúce k mieru, alebo nie. Dve minúty – čas, ktorý je zároveň desivý a osudový.

Dve minúty a rozhodne sa o osude

„My ostatní sa modlime, aby prezident Trump zvíťazil, pretože súčasná situácia, ak bude pokračovať, znamená pre Európu istú katastrofu. Ursula von der Leyenová a jej priatelia postupne pripravili pre Európu osudovú cestu – cestu totálnej vojny a zabudnutia. Čokoľvek prezident Trump dosiahne, bude to úľavou pre zmätenú a dezorientovanú Európu. V takýchto ťažkých časoch je aj úľava významným víťazstvom,“ uvádza autor textu.

„Pokiaľ ide o komplexný a trvalý mier, nikto si nedokáže predstaviť, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou by sa mohol v blízkej budúcnosti vyriešiť. Ako by argumentoval maďarský politický teoretik István Bibó, aby bolo možné dosiahnuť skutočné mierové urovnanie, každá strana bude musieť pochopiť základné príčiny, obavy a skúsenosti druhej strany. To si vyžiada čas a zdržanlivosť všetkých zúčastnených strán. A čo je najdôležitejšie, ako by zdôraznil Bibó, mierové urovnanie by znamenalo jeho organizáciu v praxi. Ide o obrovskú úlohu a zodpovednosť, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť niesť vonkajšia sila,“ pokračuje.

Po druhej svetovej vojne mali Spojené štáty americké silnú vôľu a zdroje nielen na ukončenie vojny, ale aj na presadenie mierového urovnania. Mali zdroje, ale skutočným rozdielom bolo, že prostredníctvom série konferencií, počnúc Atlantickou konferenciou v roku 1941 až po konferenciu v Jalte na začiatku roku 1945, USA presvedčivo vybudovali koalíciu za mier.

Je tiež pravda, že po týchto konferenciách sa Spojené štáty stali nespochybniteľnou svetovou veľmocou a globálne impériá ako Francúzsko a Veľká Británia boli vychovávané k tomu, aby túto skutočnosť akceptovali. A tento proces trval náročných päť rokov.

Dnešná situácia je však radikálne odlišná, uvádza autor.

„Spojené štáty si dnes nie sú isté rozsahom svojej moci a ich najbližší spojenci čoraz viac pochybujú o tom, čo môžu a nemôžu dosiahnuť. Na rozdiel od situácie počas druhej svetovej vojny má prezident Trump obrovskú úlohu dosiahnuť konsenzus o mieri a prinútiť všetkých, aby konali v rovnakom smere. Dnes chce prezident Trump dosiahnuť veľmi rýchle zastavenie nepriateľských akcií, pokiaľ možno už v piatok, na samite na Aljaške. Nemôže však prísť za prezidentom Putinom a požiadať ho, aby rokoval o mierovej dohode, nieto ju podpísal, ak ju nikto z jeho vlastného tábora nie je ochotný akceptovať,“ uvažuje.

Riziká ohrozujúce moc a prestíž Spojených štátov sa hromadia. Preto musel americký prezident predovšetkým získať silu a presadiť podporu spojencov a partnerov. Prostredníctvom colnej politiky a colnej diplomacie vytvorila Trumpova administratíva koalíciu lojálnych spojencov. Dohoda z Turnberry, v rámci ktorej sa EÚ a USA dohodli o clách, bola posledným veľkým víťazstvom na ceste na Aljašku.

„Nakoniec, po tom, čo sa rozhodla pre totálnu vojnu, bola Európa „presvedčená“, aby sa včas stiahla a podporila najnovšie mierové úsilie. Prezident Trump sa tiež snaží posilniť svoju dôveryhodnosť ako skutočný mierotvorca. V nadväznosti na svoj skorší úspech pri dosiahnutí mierovej dohody v konflikte medzi Marokom a separatistami Západnej Sahary v priebehu veľmi krátkeho času priamo alebo nepriamo dosiahol mier v niekoľkých regiónoch, od Konga po Kambodžu. Nikto ho nemôže obviniť, že je nováčikom v mierotvorbe.,“ spomenul.

Hoci konflikty v Gaze a na Ukrajine zostávajú najmenej zvládnuteľné, ak existuje na svete niekto, kto môže realisticky podniknúť seriózny pokus, je to podľa neho prezident Trump.

Výsledok piatkového samitu na Aljaške však nemusí závisieť výlučne od Donalda Trumpa a jeho fenomenálneho úsilia za taký krátky čas.

„Prezident Putin nie je nováčikom v umení vojny a mieru. Aj on si vybudoval silnú koalíciu priateľov. Ale nakoniec záleží na tom, koľko je každá strana ochotná obetovať. V tejto hre nemá prezident Trump čo stratiť a má v rukách všetky správne karty,“ dodal autor v závere.

Prečítajte si tiež:

• Trump plánuje diskutovať o sankciách s Putinom počas stretnutia na Aljaške
• Trump odmietol pozvať Zelenského na Aljašku, aby nenarušil rokovania s Putinom