Mali, ktoré bolo podľa archeologických nálezov obývané ľuďmi už pred tisíckami rokov a medzi rokmi 1200 až 1500 bolo dokonca ríšou a dominantným štátnym útvarom v severozápadnej Afrike, sa na konci 19. storočia stalo francúzskou kolóniou. V januári 1959 sa Mali a Senegal spojili do Federácie Mali. Tá vyhlásila od Francúzska nezávislosť 20. júna 1960. Čoskoro sa Senegal z federácie stiahol a 22. septembra 1960 bola vyhlásená Republika Mali, ktorej prvým prezidentom sa stal Modibo Keita.

Zložitý priebeh konfliktu

Mali sa so zložitým politickým a spoločenským vývojom potýka od roku 2012. Vtedy sa organizácii Národné hnutie za oslobodenie Azawadu (MNLA), ktorú tvoria väčšinou Tuarégovia, podarilo spolu s islamistickou skupinou Ansar Dine ovládnuť celé územie severného Mali. MNLA tu vyhlásila nezávislý štát Azawad, ktorý mal spočiatku aj podporu Ansar Dine.

Neskôr došlo medzi oboma skupinami ku konfliktu.

V tom čase sa zároveň uskutočnil prevrat, pri ktorom bol zvrhnutý vtedajší prezident Mali Amadou Toumani Touré.

Potom, ako sa islamistické skupiny Ansar Dine a al-Káida v islamskom Maghrebe znepriatelili s MNLA a Tuarégmi, sa im podarilo ovládnuť severnú časť Mali, kde mali ambíciu zaviesť právo šaría.

Na žiadosť dočasnej vlády došlo začiatkom roka 2013 k intervencii francúzskej armády. Po rýchlom postupe francúzskych, malijských a ďalších afrických vojsk sa podarilo ku koncu januára dobyť poslednú islamistickú baštu Kidal. Armáda Mali tak opäť získala kontrolu na väčšinou severnej časti krajiny.

Medzi malijskou vládou a tuarégskymi rebelmi došlo v júni 2013 k podpísaniu mierovej dohody. Rebeli ju však v septembri toho roku prestali uznávať, pričom tvrdili, že vláda nerešpektovala svoje záväzky o prímerí. Vo februári 2015 bola podpísaná dohoda o prímerí, ale stále ešte potom dochádzalo k sporadickým teroristickým útokom.

Od roku 2012 prebiehajú v Mali vlastne až dodnes boje.

Prevraty v rokoch 2020 a 2021

18. augusta 2020 sa v krajine uskutočnil prevrat, pri ktorom prišli o moc vtedajší prezident Ibrahim Boubacar Keita a predseda vlády Boubou Cissé. Novým vládcom, stojacim na čele orgánu nazvaného Národný výbor pre spásu ľudu, sa stal Assimi Goita. Vojenská junta, ktorá sa dostala k moci, zaviedla zákaz vychádzania. V dôsledku prevratu došlo tiež k suspendovaniu Mali z Africkej únie.

V septembri 2020 Národný výbor pre spásu ľudu vyhlásil, že súhlasí s odovzdaním moci civilnej vláde. Krátko nato bol za dočasného prezidenta vymenovaný Bah N’daw, kým Assimi Goita sa stal viceprezidentom.

Medzi dočasnou civilnou vládou a armádou však pretrvávalo napätie. To sa znásobilo 24. mája 2021, kedy došlo k zmenám vo vláde a svoje pozície museli opustiť dvaja lídri vojenského prevratu z minulého roka. Neskôr v ten deň bolo oznámené, že došlo k zadržaniu troch kľúčových postáv civilnej vlády vrátane prezidenta N’dawa.

V dôsledku prevratu bol Assimi Goita vymenovaný malijským ústavným súdom za dočasného prezidenta krajiny. Dočasným predsedom vlády sa stal Choguel Kokalla Maiga. Opätovne došlo k suspendovaniu Mali z Africkej únie, ako aj z regionálnej organizácie západoafrických štátov ECOWAS.

Francúzsko 3. júna vyhlásilo, že pozastaví spoločné vojenské operácie a poradné misie s malijskou vládou, ale už o mesiac nato ich obnovilo.

Sankcie ECOWAS-u voči Mali

Koncom minulého roka sa v Mali uskutočnila štvordňová národná konferencia o reforme, ktorá by mala vrátiť krajinu pod civilnú správu. Opozícia však zastáva názor, že diskusie v rámci tohto fóra sú neplodné a preferovala by čo najskoršie konanie volieb. Celoštátna konferencia nasleduje po sérii konzultácií, ktoré sa predtým uskutočnili v regiónoch krajiny, ako aj v zahraničí, kde boli na rokovania prizvaní zástupcovia malijskej diaspóry.

9. januára 2022 rozhodli západoafrickí lídri z organizácie ECOWAS o zavedení prísnych sankcií voči Mali, ktoré zahŕňali uzavretia hraníc a obchodné embargo. Západoafrické krajiny tým reagovali na podľa nich neprijateľné odkladanie návratu k civilnej vláde zo strany tamojšej junty.

ECOWAS sa tiež rozhodlo zastaviť finančnú pomoc a zmraziť majetok Mali v regionálnej centrálnej banke. Členovia organizácie taktiež vyhlásili, že z krajiny odvolajú svojich veľvyslancov.

Spomínaný krok ECOWAS-u bol neskôr podporený aj Francúzskom, Spojenými štátmi a Európskou úniou.

Ekonomické dôsledky sankcií

V dôsledku sankcií zasiahla Mali inflácia a nedostatok potravín na trhoch v hlavnom meste Bamako. To sa stalo napriek ubezpečeniam zo strany vojenskej vlády, že sankcie nepovedú k zdraženiu základných tovarov ako sú jedlo a lieky.

Jeden zákazník v Bamaku sa pre francúzsku štátnu televíziu France 24 vyjadril, že si zvykol kupovať kilogram mäsa, teraz si však môže dovoliť len pol kila. Niektorí ľudia podľa neho teraz kupujú ryby namiesto mäsa, pretože to je príliš drahé.

Podľa France 24 sankcie ovplyvnili aj dodávky takých tovarov ako sú konštrukčné materiály, napríklad cementu.

Vojenskí lídri Mali sa snažia tieto problémy riešiť diplomatickou cestou a apelujú na okolité krajiny, aby krízu vyriešili.

Proti sankciám zo strany západoafrických krajín s požehnaním Francúzska vypukli v krajine protesty. Článok France 24 spomína politického aktivistu Ousmane Kalilou Maigu, ktorý pricestoval na protest do hlavného mesta z Timbuktu. Ten sa v súvislosti s Francúzskom vyjadril, že Mali nie je nevďačnou krajinou a Malijčania nie sú proti Francúzsku ako krajine či proti Francúzom, ale prekáža im politika Francúzska v Mali, ako aj v širšom regióne Sahel.

Na proteste uskutočnenom v Bamaku 14. januára, sa zúčastnili tisícky ľudí. Veľký dav protestujúcich sa zhromaždil aj v Timbuktu. Demonštrácie sa vtedy uskutočnili aj v ďalších mestách.

Vojenské misie v Mali

V Mali pôsobilo už viacero medzinárodných vojenských misií. V roku 2013 začala svoje pôsobenie mierová misia OSN s názvom MINUSMA. Jej pôvodným zmyslom bolo v spolupráci s prechodnou vládou stabilizovať krajinu po vzbure Tuarégov v roku 2012. K novembru 2021 v misii pôsobilo 18 108 osôb. Najviac vojakov tu mal Čad (1 440), ďalšími výrazne zastúpenými krajinami, pokiaľ ide o vojenské zastúpenie, tu boli Bangladéš, Egypt, Senegal a Togo.

Ďalšie zoskupenie zamerané na boj proti džihádistom pôsobiacim v Mali sa nazýva Takuba Task Force. Vzniklo v roku 2020 a sú v ňom zastúpené viaceré európske krajiny, z ktorých najväčšie zastúpenie má Francúzsko. Celkový počet vojakov v tejto misii k máju 2021 bol 600.

24. januára tohto roka vyzvala malijská vojenská junta Dánsko, aby okamžite stiahlo z krajiny svojich približne 90 príslušníkov špeciálnych síl, ktorí tam pôsobia ako súčasť Takuba Task Force. Vojenská vláda tvrdí, že Dáni prišli na územie Mali bez jej súhlasu.

V krajine pôsobí aj výcviková misia EUTM Mali, v rámci ktorej pôsobilo v roku 2020 približne 700 vojakov z 22 štátov Európskej únie a zo šiestich ďalších krajín. V misii sú zastúpení aj slovenskí vojaci.

Protidžihádistická operácia vedená francúzskou armádou má názov Barkhane. Jej pôsobenie sa začalo v roku 2014. Úzko spolupracuje aj so spomínaným zoskupením Takuba. V rámci operácie Barkhane sa v Mali nachádza približne 5 000 francúzskych vojakov. V júni 2021 francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že operácia by sa mala čoskoro skončiť a vojaci by sa mali postupne z krajiny stiahnuť.

Zdôvodnil to neschopnosťou Francúzska spolupracovať s krajinami v danom regióne. Francúzske vojská by však mali podľa jeho slov v regióne zostať ako súčasť väčšej medzinárodnej misie.

Nateraz je stiahnutie francúzskych vojsk z Mali naplánované na začiatok tohto roka.

Vagnerova skupina

Hoci vojenská vláda v Mali odmieta, že by na území krajiny boli aj ruskí žoldnieri z Vagnerovej skupiny, v súvislosti s Mali sa hovorí o nich. Západné krajiny tvrdia, že Vagnerova skupina (považovaná za akúsi súkromnú vojenskú spoločnosť) sa v krajine nachádza a samotnú skupinu spája so záujmami Ruska ako štátu. Spája ju pritom taktiež s osobou miliardára Jevgenija Prigožina, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina.

Nedávno nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová vyhlásila, že nemeckí vojaci pôsobiaci v Mali v rámci misie MINUSMA z krajiny neodídu. Berlín toto vyhlásenie zdôvodňoval tým, že nechce Mali nechať napospas práve Vagnerovej skupine. Vidno teda, že geopolitika zasahuje aj do takých oblastí, pri ktorých by sme to neočakávali, lebo by sa nám zdali na okraji záujmu mocností.

Nemeckých vojakov je v krajine približne 1 350, pričom pôsobia v rámci misií MINUSMA a EUTM.

Rezervy zlata v krajine

Nestabilita Mali je značným problémom aj pre jeho susedov, keďže džihádistické skupiny odtiaľ svoje pôsobenie rozšírili aj do Nigeru a Burkiny Faso.

Vojenská junta, ktorá aktuálne krajinu ovláda, sa svojej moci zjavne nechce tak skoro zriecť. Zotrvávanie na tomto postoji môže byť spúšťačom ďalšieho napätia a môže ďalej prehĺbiť nestabilitu krajiny.

Pokiaľ ide o angažovanie sa Francúzska, to je pochopiteľné aj vzhľadom na to, že Mali je jeho bývalou kolóniou. Zdá sa však, že aj ono v poslednom čase pristúpilo ku krokom, ktoré naštrbili jeho povesť v krajine a možno aj v celom regióne.

Nemecko, ktoré je ďalším veľkým vojenským aktérom v Mali, tu zase rozmýšľa aj z pozície súperenia Európskej únie s Ruskom. I keď nie je jasné, či Vagnerova skupina v krajine skutočne pôsobí.

Určite nie je v záujme Mali, aby sa dostalo pod výraznejší vplyv islamistických skupín. Ale aj pokiaľ ide o pôsobenie západných vojsk, najmä Francúzska, mala by si krajina v dlhodobom horizonte dať pozor na akékoľvek vykorisťovanie a zneužívanie svojich zdrojov zo strany Západu.

Zdá sa, že obyvatelia Mali si začínajú väčšmi uvedomovať aj negatívne stránky vojenskej prítomnosti západných krajín.

Tu netreba zabúdať na to, že Mali disponuje značným nerastným bohatstvom – najmä pokiaľ ide o zlato, ktoré je od roku 1999 hlavným exportným artiklom krajiny. A to môže byť aj tou zásadnou príčinou, prečo je záujem západných krajín o angažovanie sa v tejto krajine taký enormný.

Ladislav Kováčik