Navrhovaný systém zriadenia tzv. Civilných zborov Slovenska, bol súčasťou iniciatívy istej politickej strany na presadenie programu veľmi nekonvenčného, odvážneho, ale mimoriadne efektívneho integrovaného prístupu na zaručenie bezpečnosti a obrany štátu. Požiadavka na vytvorenie civilných zborov bola integrálnou súčasťou dobrovoľníckeho prístupu, z ktorého má cieľovo vychádzať moderný a nový mechanizmus vstupu do všetkých ozbrojených síl a zborov, ako aj formovania doplnkových všeobecných záloh. Doplnkových preto, že svojim amatérskym charakterom nebudú môcť dosahovať kvalitu na riešenie málo pravdepodobných vojenských ohrození. Preto ich smerovanie prípravy má byť na viac pravdepodobné nevojenské ohrozenia. Civilné zbory sa potom môžu dôležitou súčasťou udržateľného systému krízového manažmentu.

Realizácia návrhu na vytvorenie Civilných zborov by umožnila, aby samotné ozbrojené sily mohli mať neporovnateľne vyváženejšiu štruktúru s priaznivejším pomerom medzi bojovými jednotkami, jednotkami bojovej podpory a jednotkami bojového zabezpečenia. Tým bude umožnená špecializácia, ale zároveň by sa vytvorili predpoklady na korekciu politických rozhodnutí v štruktúre ozbrojených síl z minulosti.

Ako má fungovať vstup do nich? Každý občan, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vstúpiť do Civilných zborov sa stane kadetom. Čiže úvodná príprava pre neplnoleté kadetské zbory aj pre Civilné zbory by bola jednotná. Absolvovanie prípravného výcviku by nemalo prekročiť 1 kalendárny mesiac prednostne v jednom intenzívnom bloku. Obsahom má mať výcvik výlučne nebojový charakter bez vojenských zbraní. Obsahom by išlo o akúsi kombináciu výcviku, ktorý absolvujú povedzme skauti, doplnenú o výcvik obsahovo podobný dobrovoľným hasičom, pričom určité časti výcviku môžu mať charakter prvej zdravotníckej pomoci. Výraznú časť majú tvoriť prvky výcviku v civilnej ochrane, doplnené o určité policajné pasáže, ale aj bloky prežitia a orientácie v teréne.

Režim počas výcviku má pritom zostať striktne vojenský. Kadet nebude podľa konceptu absolvovať žiadny výcvik s vojenskou streleckou výzbrojou a nebude absolvovať taktický vojenský výcvik ani v najmenšej jednotke. Prvky vojenských ženijných zručností sú užitočné pri riešení nevojenských ohrození a preto aj tieto majú byť zaradené do obsahu prípravy. Prípravný výcvik sa musí vykonávať podľa jednotnej a veľmi podrobne vypracovanej metodiky, spracovanej podľa požiadaviek najvyšších predstaviteľov všetkých ozbrojených síl a zborov.

Riadiacimi inštruktormi výcviku majú byť prednostne vojaci, policajti alebo záchranári v zálohe, ktorí sa na túto úlohu dobrovoľne prihlásia a za činnosť musia dostávať odmenu. Aj neskoršie nasadenie či už kadetov, alebo aktivistov má byť za finančnú odmenu. Členstvo v civilných zboroch má byť motivované aj inými formami, pretože je v najvyššom záujme bezpečnosti štátu. Je vysoký predpoklad, že v budúcnosti môže byť certifikát o členstve vyhľadávaným dokladom integrity uchádzača o zamestnanie pre mnohých zamestnávateľov. Toto asi Slovenskí branci nemôžu ponúknuť.

Návrh systému je podmienený určitými predpokladmi, ktoré majú vychádzať z cieľového stavu. Základným predpokladom nového mechanizmu je návrh na vytvorenie nadčasovej integrovanej štruktúry bezpečnostno-obranných štruktúr, ktorá by mala mať silný historický lokál-patriotický rozmer. Návrh predpokladá vytvorenie formácií, viazaných na akési ceremoniálne regióny Slovenska, vychádzajúce z historickej skúsenosti, bez väzby na dobové politicko-správne členenie štátu.

Každý dobrovoľník, ktorý sa rozhodne absolvovať prípravný výcvik pre Civilné zbory, čiže aj tí, ktorí sa neskôr stanú aktívnymi príslušníkmi ozbrojených síl a zborov, ako aj všetky zálohy môžu mať svoju domovskú ceremoniálnu jednotku viazanú na región pôvodu. Cieľovo budú všetci absolvovať sľub a po dosiahnutí zákonného veku prísahu vernosti štátu v princípe vo svojom spádovom meste. Ďalšia prísaha už nebude potrebná. V prechodnom období si model vyžiada opatrenia, ktoré zabezpečia postupné dosahovanie cieľového stavu. Podrobnosti budú predmetom odborných diskusií.

Jedna z vážnych otázok je, prečo majú byť za túto koncepciu zodpovedné ozbrojené sily, keď výcvik ašpirantov pre Civilné zbory má byť striktne nebojový a bez zbraní na riešenie nevojenských ohrození. Odpoveď je jednoduchá. V mierovom čase sú všetky ostatné zbory naplno vyťažované bežnými úlohami (aj pohotovostí) či už policajného, záchranárskeho, spravodajského alebo ochranárskeho charakteru. Teda podstatou ich fungovania je denno-denná operatíva. Jedinou zložkou, ktorou štát disponuje a financuje ju pre prípad veľmi málo pravdepodobných ohrození sú ozbrojené sily. Práve táto zložka má najlepšie predpoklady na to, aby sa v mierovom čase časť jej personálu mohla venovať príprave záloh na riešenie všetkých ohrození. Čiže aj takých, kde budú ozbrojené sily vypomáhať ostatným zborom pri riešení krízových situácií.

Ozbrojené sily už v súčasnosti bežne vyčleňujú časť svojich ľudských zdrojov aj techniky na riešenie nevojenských ohrození. Tieto aktivity by mali pokračovať aj v novom navrhovanom systéme, akurát sa tak môže konať na podstatne úspornejšej a efektívnejšej úrovni. Profesionálni vojaci, policajti a záchranári budú v krízových situáciách poskytovať to, v čom sú dobrí: organizačné a riadiace schopnosti na riešenie krízy, ako aj techniku a špecifické zručnosti. Dobrovoľnícky, ale ozbrojenými silami za asistencie ostatných ozbrojených a neozbrojených zborov metodicky dobre pripravený zbor, zložený z občanov, ktorí majú vôľu aj motiváciu podieľať sa na úlohách pre všeobecné dobro, bude robiť prevažne vykonávateľské funkcie. Na plnenie vriec s pieskom v prípade povodní predstavuje vycvičený zbor profesionálov príliš drahé aktívum.

Druhá z vážnych otázok je, či by nebolo lepšie poskytnúť dobrovoľníkom pre mnohých atraktívny výcvik so zbraňami a v taktike. Odpoveď má viac rozmerov. Prvým rozmerom sú nákladové požiadavky na dodatočný a pre základné určenie nepotrebný výcvik so zbraňami. Streľba z mnohých druhov vojenských zbraní je nákladná. Zbrane treba nakúpiť a udržiavať, na plnohodnotný výcvik by bola potrebná vysoká spotreba munície. Taktický výcvik by si vyžadoval ešte vyššie náklady.

Ďalším rozmerom je, že samotný výcvik so zbraňami má v sebe prirodzené riziká ohrozenia zdravia. Navyše, tento výcvik má najvyššiu hodnotu vtedy, keď sa vykonáva v zostave organickej jednotky, pripravenej na plnenie bojových úloh. Pritom po skončení výcviku by všetci jeho absolventi aj tak odchádzali do bežného civilného života a v predpokladanom nasadení budú využívané len ich zručnosti pre nevojenské ohrozenia. Taktický výcvik hoci len do úrovne roty by bol bez obnovy nepretržitým, cyklickým a zbytočným vyhadzovaním finančných zdrojov tak, ako v čase povinnej vojenskej služby. Pre časť aktivistov Civilných zborov bude možné nájsť doplnkové formy výcviku, napr. streľby. Tieto aktivity by sa realizovali mimo základného rámca, poskytovaného všetkým záujemcom.

Cieľovo je možné očakávať, že výcvik ročne absolvuje niekoľko tisíc občanov. Úžitok by mal byť obojstranný, tak pre spoločnosť ako aj pre kadeta. Napríklad orientácia v teréne, schopnosť prežitia v lese formuje odolnosť a sebavedomie. Základy protipožiarnej výchovy, alebo prvej pomoci využije občan aj v bežnom živote. Aktivista s dobrou praktickou prípravou pri používaní prostriedkov civilnej ochrany dokáže pomôcť v prípade krízy aj svojmu okoliu a blízkym. Podobne bude užitočná schopnosť ovládania povedzme nafukovacích člnov pre prípad záplav.

Tieto prvky výcviku sú pritom lacné a na rozdiel od plnohodnotného vojenského výcviku aj bezpečné. Do výcviku bude možné zaradiť aj určité ženijné zručnosti, ako je stavba jednoduchých premostení, alebo ručné odmínovacie postupy. V prípade vyslania jednotiek, zložených z príslušníkov Civilných zborov do mierových misií, ktoré si vyžiadajú dodatočný výcvik, aktivisti budú musieť prechádzať doplnkovým výcvikom, napríklad aj v ovládaní niektorej vojenskej, prevažne ženijnej nebojovej techniky. Výcvik si nemusí vyžadovať kasárne. Náklady na jednotku výstupu budú nízke.

Cieľovo by sa dobrovoľný vstup do Civilných zborov a absolvovanie prípravného výcviku, doplnený aspoň o jedno dobrovoľné nasadenie pri plnení úloh v nevojenských ohrozeniach, mohli stať podmienkou vstupu do všetkých ozbrojených síl a zborov. Rovnaká podmienka by mohla postupne platiť aj pre záujemcov o určité skupiny zamestnaní v štátnej a verejnej správe. Porovnateľné mechanizmy sú odskúšané v mnohých štátoch. Dobrovoľník sa aktivistom stane až po úspešnom absolvovaní výcviku a získaní jednotlivých certifikátov potvrdzujúcich konkrétne zručnosti. Tieto by museli byť pravidelne obnovované. Liberálov koncept určite neosloví.

Je to politická iniciatíva, už jej osvojenie si vyžiada obrovskú politickú odvahu. Ibaže, realistickejšia a úspornejšia alternatíva sa nenájde. Za menej sa inými mechanizmami nedá dosiahnuť viac. Faktom je, že osvojením projektu sa môže odstrániť pôda pre nesystémové, mimoštátne, súkromné a spochybniteľné iniciatívy. To by mohlo osloviť viac strán.

Ing. Peter Švec, p.s.c., RCDS, plk. gšt. v.v.

Bezpečnostno-vojenský analytik