Existuje jeden bod na obrovskom euraázijskom kontinente, kde dozrieva úplne nový strategický prielom, ktorý môže mať vážny dopad na globálne procesy v Eurázii.
Ide o Kórejský poloostrov, kde má Rusko zásadný záujem na tom, aby došlo k integrácii alebo aspoň k dobrým susedským vzťahom medzi severnou a južnou časťou a aby k tomu došlo v čo najkratšej dobe.
Minulý piatok železnice Ruska a Južnej Kórey podpísali memorandum o štúdiu podmienok pre organizáciu dopravy do Európy, vrátane projektu prepojenia transkórejských a transsbírskych diaľníc za účasti KĽDR.
Výhody pre Južnú Kóreu a Severnú Kóreu sú úplne jasné: tieto štáty získajú pozemný koridor minimálne pre kontajnerovú prepravu až do Európy, a hlavne pre tekutý náklad (napríklad ropu a ropné produkty) z Ruska. A nieleen tekuté náklady, ide tiež o výrobky drevospracujúceho priemyslu, obilie, iné poľnohospodárske produkty, kovy a kovové konštrukcie a koksovateľné uhlie. Úprimne povedané, Kórejci sa v Rusku zaujímajú o veľa vecí, rovnako ako o eurázijské trhy. Nie je náhoda, že Južná Kórea v júni na stretnutí v Biškeku vstúpila do Medzinárodnej organizácie pre spoluprácu železníc (OSŽD), ktorá jej umožní v normálnom právnom režime prepojiť svoje železnice s Transsibírskou magistrálou cez územie KĽDR, píše Lekuch.
Pre Rusko je to okrem dodatočného „bonusu” tiež internacionalizácia tohto „euroázijského dopravného koridoru”, pretože Čína je samozrejmě veľký východný sused, a i keď je to s ňou zložité, predstavuje strategického partnera. V samotnom dopravnom koridore však musí existovať nejaká alternatíva. To znamená napríklad zlepšenie vyjednávacích pozícií.
Pokiaľ sa Rusku napríklad podarí realizovať „modrý (v dobrom slova zmysle) sen Gazpromu” a vybudovať plynovod do Južnej Kórey cez územie KĽDR, potom poloostrov tiež vstúpi do jednotnej energetické platformy s Ruskou federáciou. Potom už budú Rusku tlieskať aj čínski kamaráti. Preto sa potom v energetickom (a do značnej miery makroekonomickom) pláne ekonomika Južnej Kórey stane minimálne neutrálna vzhľadom k čínsko-ruskému regionálnemu rozvojovému projektu.
Už teraz sa vie, že ruská strana navrhla, aby kórejskí partneri usporiadali stretnutie troch strán. Cena tejto otázky je tri až štyri miliardy dolárov. Rusko aj Juhokórejci majú tieto peniaze.
A celkovo je to dobrý príklad toho, že žijeme v ťažkej, ale veľmi zaujímavej dobe, dodáva na záver komentátor.