Hneď po skončení výboru do nášho štúdia zavítal Marián Kéry, poslanec NR SR a predseda Zahraničného výboru NR SR, aby našim divákom priblížil ako sa veci v tejto chvíli majú.

Rozhovor si môžete aj vypočuť: 

Mandát pred cestou Róberta Fica na mimoriadne zasadnutie Európskej rady

Pán Kéry USA sa po nástupe Donalda Trumpa vehementne usilujú o dosiahnutie mieru na Ukrajine. Aj za cenu, že zastavia vojenskú pomoc Ukrajine. Čo sa po návšteve Zelenského v Bielom dome už aj deje. Niektorí európski lídri na to reagovali tak, že sa stretli v Paríži, v Londýne. Ako vnímate tieto stretnutia?

„Začal by som tým, že naozaj prezidenta Trumpa môžeme kritizovať za mnohé veci: za to, že chce anektovať Grónsko, že chce uvaliť na Európu clá. Ale čomu nesmierne fandím je, že našiel odvahu odkloniť sa od tej zabehnutej trajektórie bývalej administratívy Joe’a Bidena a jednoducho chce, aby na Ukrajine skončila vojna a bol nastolený mier.“

Paradoxne Trump na stretnutí so Zelenským podľa poslanca zistil, že on o mier nestojí, pretože si uvedomuje, že jeho politická budúcnosť závisí od pokračovania vojny.

Marián Kéry kritizoval reakciu európskych lídrov, ktorí namiesto tlaku na Zelenského vojensky posilňujú Ukrajinu. Zároveň vyjadril nesúhlas s tým, že niektoré krajiny zvažujú vyslanie svojich vojakov, pričom zdôraznil, že Slovensko sa na takýchto krokoch nikdy nebude podieľať, pokiaľ je premiérom Robert Fico.

Ako rozumiete tomu že Macron a Starmer chcú posilňovať Ukrajinu, aby bola silná pred rokovaniami s Putinom, ale sám Zelenský už postoj zmenil a povedal, že je ochotný ísť na mierové rokovania čo najskôr, dokonca na rokovania o prímerí pod vedením Spojených štátov. Čo sa stalo?

„Tak v Európskej únii je napríklad zmienka, ktorá má ísť do záverov tohto samitu, ktorý sa bude konať dnes v Bruseli o tom, že nemôžeme oddeliť prímerie od trvalého mieru. Ale veď to sa nedá, že o dva dni po prímerí bude mier. Najskôr treba prímerie, potom treba rokovať, dohodnúť sa, ustúpiť musí aj jedna strana, aj druhá strana.“

Marián Kéry kritizoval jednostranný dôraz na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a upozornil, že bezpečnostné záruky pre Rusko nikto nerieši. Podľa neho konflikt na Ukrajine vznikol aj kvôli chybám Západu, vrátane neúspešnej diplomacie EÚ, NATO a USA, a vnútorným faktorom, ako je zákaz ruštiny či velebenie  Banderu, Šucheviča. „A pred týmto si Európa zatvára oči len preto, aby sme mohli kritizovať Vladimíra Putina.“

Myslí si, že Zelenskyj v skutočnosti nechce rokovať s Putinom a stále verí v zmenu situácie na fronte, čo je podľa neho nereálne.

„Nemôže sa zmeniť. To by už mali pochopiť aj európski lídri, keď to pochopil americký prezident Trump.“

Ešte sa chcem vrátiť k tomu že chcú, aby bola Ukrajina silná. Nebola Ukrajina najsilnejšia vo februári 2022, keď tá vojna vypukla a odvtedy tú silu len stráca? Vlastne počas tých troch rokov konfliktu, hoci jej dávame zbrane, podporujeme ju, stojíme pri nej. Ako môže byť ešte silnejšia keď ešte aj Spojené štáty hoci z toho vycúvajú?

Marián Kéry súhlasí, že Ukrajina bola najsilnejšia na začiatku konfliktu v roku 2022 a odvtedy len slabne. Pripomenul, že vtedy existovala mierová dohoda, ktorú Ukrajinci boli ochotní prijať, no po návšteve britského premiéra Borisa Johnsona od nej odstúpili.

„Ja neviem či Vladimír Putin má záujem o to, aby bol dosiahnutý mier. Ale minimálne, pokiaľ nebudú sedieť za jedným stolom a nebudem vidieť požiadavky aj Ruskej federácie, tak to nebudem môcť zhodnotiť.“

Odmieta tvrdenia, európskych lídrov, že Putin nechce mier, bez konkrétnych dôkazov, a vyzýva na tlak na Zelenského, aby sa rokovaní zúčastnil.

Na tej veci zaráža ešte jedna vec. Slovensko je na pozícii, že by chcelo mier dosiahnuť rokovaním s Ruskom. Európski lídri, ktorí sa stretávajú v Londýne a Paríži hovoria o Rusku ako o hrozbe, ktorá bude trvať ešte roky. Ako chcú lídri EÚ nájsť spoločnú reč na samite Európskej rady, ak naň idú s rôznymi východiskami?

Marián Kéry tvrdí, že európski lídri nehľadajú spoločnú reč, ale presadzujú svoj postoj a očakávajú, že krajiny s iným názorom, ako Slovensko či Maďarsko, sa prispôsobia. Kritizuje, že EÚ ignoruje slovenské argumenty, napríklad o škodlivosti zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, pričom paradoxne umožňuje jeho dovoz na Ukrajinu reverzným tokom cez sprostredkovateľov (vrátane Slovenska). Považuje to za nelogické a upozornil, že ak slovenské názory nebudú vypočuté, premiér Robert Fico nepodporí konečné uznesenie samitu.

 Vy ste ho na rokovaní výboru postavili pred hotovú vec. Bude mať sťaženú pozíciu.

„Nemyslím si, že sťaženú pozíciu, ale jednoducho ľudia na Slovensku to chceli vedieť a myslím si, že v tomto je Robert Fico principiálny. A sám som zvedavý, ako sa tie rokovania budú vyvíjať a čo všetko sa dostane na záver do konečných záverov dnešného samitu.“

Keď hovoríte o tom výbore, teda s akým mandátom ide Robert Fico do Bruselu?

Marián Kéry vysvetlil, že Robert Fico ide do Bruselu s mandátom výboru pre európske záležitosti, ktorý schválil stanovisko, že prímerie a trvalý mier sa nemajú spájať do jednej vety.

Slovensko podľa neho uznáva teritoriálnu integritu Ukrajiny, hoci konflikt bol vyprovokovaný, a kritizuje dvojitý meter krajín, ktoré uznali Kosovo, ale obviňujú len Rusko z porušovania medzinárodného práva.

Zároveň zdôraznil, že ak niektoré štáty chcú poslať vojakov na Ukrajinu, nemôže to byť spoločná politika EÚ, ale len bilaterálne rozhodnutie. Pritom nevylúčil vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine, čo Róbert Fico vylúčil ako spoločný záväzok tiež. Kritickou témou pre Slovensko je aj otázka obnovenia tranzitu zemného plynu cez Ukrajinu.

Keď ste spomenuli to vysielanie vojsk a nejaké odhodlanie niektorých európskych krajín vysielať vojska na Ukrajinu, Na summit Európskej únie ide aj Francúzsko. To čo posledné zaznelo z úst prezidenta Emmanuela Macrona k francúzskemu národu bolo, že vyslanie vojsk na Ukrajinu ešte nie je na programe dňa. Že dnes treba Ukrajinu urobiť silnou. Čo ja čítam tak, že má ešte krvácať ďalej, ďalšie roky, kým my budeme zbrojiť, zbrojiť a posielať Ukrajine zbrane, podporovať ju morálne, vojensky. Ako to čítate vy?

Marián Kéry uviedol, že prezident Macron sa snaží prevziať úlohu lídra v EÚ a nahradiť Spojené štáty v otázkach európskej bezpečnosti, pričom chce rozhodovať aj o použití jadrových zbraní, čo považuje za sebecké. Kritizoval tiež bojachtivosť niektorých štátov, ako je Estónsko, a vyjadril obavy z diskusií o vyslaní vojakov na Ukrajinu. Podľa neho EÚ namiesto podpory prímeria povzbudzuje Zelenského k pokračovaniu vo vojne, zatiaľ čo USA tlačia na rokovania. Tvrdí, že Zelenský má osobný záujem na pokračovaní vojny, keďže v prípade volieb by pravdepodobne stratil post. Spomenul aj kritiku situácie na Ukrajine zo strany publicistov, ako Gabriela Rothmayerová, či Marta Havriško, ktorí museli pre svoje režimu nepohodlné názory z Ukrajiny odísť. A uviedol, že mladí ľudia sú násilne verbovaní do armády.

„Jednoducho vojaci chodia po uliciach a odchytávajú týchto ľudí. Mladých ľudí, ktorí nechcú ísť bojovať, lebo vedia, že idú na istú smrť. To sú nepekné zábery a prezident Zelenský si pred týmto zatvára oči. A bohužiaľ aj celá Európska únia.“

Ešte sa vrátim k tomu jadrovému dáždniku. Oni tie pobaltské krajiny môžu byť nervózne, ak sa Spojené štáty stiahnu z Európy. Pretože oni boli v úvodzovkách, drzé na Rusko a na menšiny, ktoré majú na svojom…

„Nepovedal by som, že drzé, ale viete dobre, že každý štát má nejaké iné vzťahy aj historické s Ruskou federáciou, alebo bývalým Sovietskym zväzom. Poľsko, pobaltské štáty, tam je taká väčšia nevraživosť. Ale prečo by sme mali byť do toho zatiahnutí my? Jednoducho cítim obavy pobaltských štátov, ale oni by sa mali správať zodpovedne, snažiť sa o nejakú pragmatickú politiku voči Ruskej federácii.“

Skôr som mal na mysli správanie k ruskej menšine, ktorá je na ich území. Že ju neuznávajú, čo je v podstate, v rozpore s právom Európskej únie. Ale išlo mi o to, že mohli si to dovoliť preto, lebo USA mali za chrbtom. Teraz ich mať nebudú. Takže oni by v podstate mohli privítať to, že Francúzsko rozmiestni jadrové zbrane na ich území. A asi by Slováci chceli počuť, že či budú aj na našom území francúzske jadrové zbrane alebo nie.

„To je hypotetická otázka teraz, ale nechcel by som túto problematiku zúžiť len na jadrové zbrane. Ale vo všeobecnosti je dnes nevyhnutné suplovať Spojené štáty americké, ktoré sa od Európy odťahujú a budeme musieť dať viacej financií do oblasti zbrojenia a bezpečnosti, ale to sú zlé správy pre európsky kontinent.

Ja som nechcel v 21. storočí počúvať o tom, že budeme dávať viacej financií na zbrojenie. Veď treba jedným dychom dodať, že máte jeden balík peňazí A jednoducho pôjde menej na zdravotníctvo, na školstvo alebo navyše to, čo od nás doteraz chceli dodržiavať nejakú finančnú disciplínu. Ak sa to bude týkať zbrojenia, tak už teraz pravidla platiť nebudú.

Takže máme ľudí, ktorí sa z toho vytešujú. Napríklad Mikuláš Dzurinda povedal, že to je príležitosť ktorú by Slovensko malo využiť. Na nové pracovné miesta a biznis sa rozprúdi a tak ďalej. Ja s týmto nechcem mať nič spoločné.“

Samotná Ursula von der Layenová hovorí o potrebe (príležitosti), ktorá sa opakuje raz za generáciu, možnosť takto vyzbrojiť Európu. Čo ale samozrejme vyvoláva ďalšiu otázku. NATO vynakladá ročne na obranu už dnes oveľa viac prostriedkov ako Rusko. Prečo by sme mali rozpočet do roku 2030 zdvojnásobiť, ako hovorí Emmanuel Macron?

Podľa Kéryho sankcie proti Rusku neprinútili Moskvu zmeniť politiku, ale naopak posilnili jej spoluprácu s Čínou a Indiou. Poukázal na to, že v dôsledku sankcií a vojenského konfliktu výrazne vzrástli ceny energií, čo Rusku prinieslo ešte vyššie príjmy z predaja ropy a plynu.

Kritizuje, že Európa sa tvári, akoby bolo všetko v poriadku, hoci sa stáva nekonkurencieschopnou voči USA a Číne. Podľa neho hrozí, že ak sa európski lídri nezobudia, môže to mať vážne ekonomické dôsledky.

Keď sa bavíme o tom navyšovaní prostriedkov. Jednou z požiadaviek aj tých, čo vyzývajú Roberta Fica dnes z OZ Mier Ukrajine, ktoré organizuje protesty proti vláde, je zaviazanie sa Slovenska k navýšeniu rozpočtu na obranu na 3% HDP. Ja som sa pozrel na tie čísla, že ako by to vychádzalo a ono, ak by do roku 2027 vzrástol náš hrubý domáci produkt na 140 miliárd eur tak by to bolo 4,2 miliardy eur, ktoré by sme museli dať na obranu. Dnes je to 2,6 miliardy. Takže by to bolo o 1,6 miliardy eur viac, čo by bolo 13 % z výdavkov ročného štátneho rozpočtu. Kde na to vezmeme?

Robert Fico podľa poslanca nie je fanúšikom zbrojenia, ale nemôže vždy všetko vetovať, aby Slovensko nebolo vnímané ako rozbíjač EÚ.

Zdôraznil, že po predchádzajúcich vládach musí Slovensko vykonávať tvrdú konsolidáciu vo výške 2,6 miliardy eur, a preto si nevie predstaviť ani mierne navyšovanie výdavkov na obranu, nieto ešte zvýšenie na 3 % HDP. Podľa neho by to znamenalo buď zadlžovanie alebo znižovanie životnej úrovne, s čím nesúhlasí. Kritizuje Progresívne Slovensko, že by na to možno našlo zdroje zrušením sociálnych opatrení (13. dôchodku), čo odmieta.

Na jednej strane vyzývajú k tomu, aby sa navyšoval rozpočet na obranu. A viem si predstaviť, že o dva týždne budú v uliciach kvôli Ficovej drahote. Kvôli tomu, že konsolidácia…

„A môžem ešte zareagovať, pán redaktor, Vy ste uviedli občianske združenie Mier Ukrajine. Viete, veľmi ťažko sa bojuje proti klamstvám. Keď si Progresívne Slovensko a podstatná časť opozičného spektra, ktorá je zastúpená v Národnej rade Slovenskej republiky vymyslí, že Slovensko pod vedením Roberta Fica chce opustiť Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu. Ako máte bojovať proti takýmto absolútne vymysleným klamstvám?

A tá pani Štasselová, keď bola v jednej diskusii u pána Bielika. Tak ona ho dokonca presviedčala o tom, že Slovenská republika nevstúpila do EÚ na základe referenda, že by si to mal doštudovať. To sú ľudia, ktorí keď dostanú slovo, len ukazujú svoju nevedomosť. A takýto by chceli rozhodovať o osudoch občanov SR.

No obávam sa toho.“

Aj dnes po skončení výboru na tlačovej konferencii zaznelo, že tieto kroky, ktoré Robert Fico robí, že ide proti štátom, ktoré chcú podporovať vojensky Ukrajinu, že tým vyťahuje Slovensko z Európskej únie.

„To sú floskuly našich priateľov z opozície, ktoré veľmi radi používajú. A všimnite si, keď idú do nejakých diskusných relácií, tak nielen názory, ale častokrát aj tá dynamika, melodika reči je veľmi totožná. A je to ako cez kopirák. Je to strašenie ľudí.“

Tým že nie sme na stretnutiach v Londýne, v Paríži, teraz bude ďalšie náčelníkov generálneho štábu v Paríži, nie sme sami, čo na nich nie sme, neštiepi to Európu?

„Viete, môj názor je, že tá koalícia vyvolených, nazvem ju tak, si je vedomá, že niektoré štáty absolútne nesúhlasia s ich názormi aj s ich politikou. Preto chcú predchádzať nejakým problémom a pozývajú tam len štáty s identickými názormi. Máte pravdu v tom, že prichádza k nejakej dvojkoľajnosti, ale pre mňa je dôležité to, čo bude prijímať Európska rada, Európsky parlament, Európska komisia. A navyše Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severno-Írska už nie je súčasťou Európskej únie. Takže oni môžu len tak nepriamo vyvíjať tlak.

K tomu Nórsko a Kanada, to sú štáty, ktoré naozaj chcú mať silnú Ukrajinu, chcú ju vyzbrojovať, chcú im dávať financie, A to je to, čo som už dneska zopakoval viackrát, že s tým ja absolútne nesúhlasím.“

Pán poslanec v ďalšej časti rozhovoru odpovedal aj na tieto moje otázky:

–  Ešte sa vrátim k tomu navyšovaní rozpočtu na obranu. Vy ste sám spomínali že sa hovorí o tom, že by to nemalo byť započítané do fiškálneho dlhu. Čo to znamená v preklade? Nebude to dlh? Nebudeme ho musieť splatiť?

– Nevadí, že, ak budeme prostriedky určené na obranu investovať do nemocníc, či mostov, že to nesplní primárny cieľ, zlepšiť našu obranyschopnosť?

– Čo si myslíte, vycúvajú USA z NATO?

– Čo si myslíte o tom, že najlepšou bezpečnostnou zárukou pre Ukrajinu bude, keď na jej území budú podnikať v oblasti vzácnych zemín americké firmy? Bude to zárukou, že sa nebude porušovať prímerie?

– Čo hovoríte na to, že ak Rusa teraz nezastavíme, tak jeho tanky budeme mať v Užhorode?

–  Ešte krátko po rozpade Sovietskeho zväzu bola na stole otázka možnosti vstupu Ruska do NATO. Nebola by dnes Európa bezpečnejšia?

–  Čo týka dosiahnutia prímeria alebo dokonca mieru. Na Ukrajine je teraz jeden milión vyzbrojených ukrajinských vojakov. Čo sa stane s touto vojenskou silou?

–  Čo si myslíte o nápade Volodymyna Zelenského, že by mohla táto armáda nahradiť USA po ich odchode z Európy?

Aktuálna politická situácia

Na konci sme sa dostali aj k aktuálnej politickej situácii.

Poďme ešte na záver nášho rozhovoru na domácu scénu. Chystá sa marcová riadna schôdza Národnej rady. Bude mať vláda v parlamente vládnu väčšinu?

Marián Kéry uviedol, že situácia s vládnou väčšinou v parlamente je komplikovaná pre problémy v poslaneckých kluboch SNS a Hlasu. Keďže ich vedenia nedokázali riešiť vnútorné spory, rokovania prevzal Robert Fico. V klube SNS sa situácia stabilizovala, no v Hlas-e vylúčili dvoch poslancov (Migaľ, Šalitroš) a Malatinec prešiel k Huliakovi. Poslanec Ferenčák síce zostáva v klube Hlasu, no Kéry kritizoval alibistický prístup strany, ktorá podľa neho nesie zodpovednosť za svojich poslancov a mala by s nimi rokovať. Napriek problémom verí, že vláda si zabezpečí aspoň 77 hlasov.

Ide o to, že ak tá dohoda bude len s Huliakovcami, tak teraz vlastne Rudolf Huliak sa stal ministrom, takže odišiel z parlamentu Koalícia má iba 75 hlasov momentálne a nevie schôdzu ani otvoriť.

„Vy nerátate ani pána Ferenčáka? No bolo 79, keď odrátam dvoch poslancov pána Migaľa a Šalitroša je 77. Pán Huliak je nateraz mimo, to znamená je 76. Ja pevne verím, že toto číslo platí. A navyše, ak by to tak nebolo, tak ako chce opozícia zvolať mimoriadnu schôdzu, na ktorej chcú riešiť nejaké veci. Tak hádam by bola taká férová a dovolila by, aby mohol náhradník za pána Huliaka zložiť sľub v Národnej rade Slovenskej republiky. To je pán poslanec Radačovský.“

Vyjadrili sa, že koalícii pomáhať nebudú. Pôjde Richard Raši do rizika, že bude volený len 76tkou?

„Ak takáto dohoda bude, tak myslím si, že pôjde. Naozaj je to riziko. On sa musí vzdať ministerského postu, musí sa vrátiť naspäť do Národnej rady, byť radovým poslancom a čakať na výsledok tajnej voľby.“

Ešte som sa k téme opýtal:

–  Čo sa bude prioritne v parlamente prerokovávať?

–  Erik Kaliňák sa v rozhovore vyjadril, že zákon o zahraničných agentoch má byť zaradený medzi vládne návrhy, aby sa mohol konečne schváliť. Ale že na druhej strane jeho schválenie netlačí, lebo vie byť platný až od budúceho roku. Ako to teda je? Dočká sa slovenská verejnosť schválenia tohto zákona?

–  Ako to bude s navolením Rady Slovenskej televízie a rozhlasu a Mediálnej rady?

–  Takže máte potvrdené, že markizácké krídlo v Hlase už nebude trvať na Danielovi Krajcerovi?