Keltská doba a úloha akú zohrala v našej histórii

Bratislava 30. apríla 2016 (HSP/Foto:kelti.vesele.info)

Napriek tomu, že ešte stále hľadáme miesto a dobu príchodu Keltov, isté je už to, že sa neprisťahovali, lež vznikli v procese biologického splývania 

Kelti boli bojovným kmeňom, ktorý svoje výboje viedol do celej Európy. Už v predchádzajúcich článkoch sme hovorili o historickej epoche, keď sa na starom kontinente objavilo najväčšie árijské spoločenstvo obývajúce jeho rozsiahle priestory a formujúce jeho tvár, slovanské etnikum.

Medzi kmeňmi tvoriacimi toto etnikum sa nachádzali aj Kelti. Ich pravlasťou boli priestory stredného Dunaja až po Hercínsky les /Karpaty/. Svedčia o tom keltské prvky v autochónnnej púchovskej slovanskej kultúre.

Kelti a slovenské územie

Skutočná história nášho územia sa viaže na keltský kmeň Bójov z druhého storočia pred našim letopočtom, ktorí na území Bratislavy založili významné mocenské centrum s obrannou funkciou, ktoré zaberalo celý hradný vrch, staré mesto od Karpát po Dunaj. Keltské opevnené strediská sa nazývali oppídiá /staroslovensky-opevnený dom/. Bratislavské oppidom sa preslávilo razením mincí, z ktorých najznámejšie sú zlaté statery s nápisom BIATEC. Nápis BIATEC je zrejme menom keltského kniežaťa z kmeňa Bójov. V Bratislave sa našla najväčšia koncentrácia týchto mincí.  Nikde inde v Európe sa mince v takom množstve nenašli. Okrem BIATEKOV sa v Bratislave našlo pätnásť rôznych druhov mincí. Možno sa preto oprávnene domievať, že išlo o jedinú keltskú minciareň v Európe. Zrejme najstaršie mince so zvláštnym znakom lýri, ktorých sa najviac našlo v okolí Nitry, kde bolo aj najhustejšie Keltské osídlenie, sú asi o sto rokov staršie ako BIATEKY. Bratislavské mince sú historicky vzácne aj tým, že je na nich prvýkrát u nás použité latinské písmo.

Zánik keltskej vlády na Slovensku

Tlak rímskych légií na Dunajskú hranicu privodil násilný zánik Bratislavského oppidia. Jeho úlohu na krátky čas prevzal Devín, z ktorého sa stalo dôležité hospodárske stredisko. Po zániku oppídií sa na Slovensku 900 rokov mince nerazili. Hospodársky a kultúrny prínos Keltov nezanikol. Podnietil rozvoj neskorších podunajských rímskych provincií a ich prostredníctvom sa opäť vracal k pôvodným obyvateľom nášho územia. Kelti pod názvom Kotíni prešli na stredné Slovensko a venovali sa ťažbe a spracovaniu rúd. Základ slávneho slovenského baníctva. Stopy po Keltoch nachádzame z tohto obdobia na celom našom území. V druhom desaťročí n.l však na západnom slovensku  už vznikalo královstvo Kvádov,  Vaniove královstvo.

Sláva a súmrak slovenského baníctva 

Štiavnicke, Kremnické a Slánske vrchy dýchajú niekoľko ticícročnou minulosťou slovenského baníctva,ktoré najväčší rozmach zažilo za posledných päťsto rokov. Preslávilo sa najmä v 14. a 15.storočí keď sa v slovenských horách ťažili tri štvrtiny všetkého zlata v Európe. Pamätníkom uplynulých storočí sú zachovalé objekty – štôlne,šachty, ťažobné veže, haldy, tajchy, priemyselné a účelové objekty súvisiace s baníctvom. Ako jediná stála prístupná expozícia baníctva je skanzen viac ako 400 ročnej štôlne Bartolomej. Je hlavným dopravným, vetracím a odvodňovacím dielom podzemného skanzenu. Prehliadková trasa je dlhá 1 300 m a predstavuje expozíciu od ručnej ťažby v minulosti až po staré banské stroje i novšiu ťažobnú techniku. Najcennejším technickým exponátom je podzemný konský ťažobný gágel, jediné zachovalé zariadenie na Slovensku. V povrchovej časti expozície, v typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky banských pracovísk, zariadení na ťažbu a dobývacích metód. Unikátnym technickým zariadením je Hellov vodostĺpcový ťažný stroj, posledný svojho druhu na svete. Technickým unikátom je i neďaleká štôlna Glanzenber, dedičná odvodňovacia štôlňa, najstaršia a najdlhšia v štiavnickom regióne. Dnes sú slovenské bane zatvorené.Jediná baňa kde sa ťaží zlato je v Hodruši.

Jozef Janták