Prezident Kassym-Žomart Tokajev vo štvrtok dekrétom rozpustil dolnú komoru kazašského parlamentu a nariadil mimoriadne voľby poslancov na 19. marca, informovala agentúra RIA Novosti. Ukončil tiež právomoci maslichatov (miestnych zastupiteľských orgánov) na všetkých úrovniach. Tokajev uviedol, že toto rozhodnutie “je diktované logikou ústavnej reformy, ktorú občania podporili v celoštátnom referende”. Tokajev sa predtým zaviazal, že vytvorí “načúvajúcejší” vládny systém.

Odteraz bude 70 % poslancov Mažilisu volených zo straníckych zoznamov a 30 % z jednomandátových obvodov. Predtým sa volilo len podľa straníckych zoznamov. Voľby do maslichatov v oblastiach a mestách celoštátneho významu sa teraz budú konať zmiešaným volebným systémom v pomere 50/50. V okresných a mestských voľbách budú občania hlasovať len za kandidátov kandidujúcich v jednomandátových obvodoch. Tokajev uviedol, že nový model lepšie chráni záujmy voličov a zabezpečuje “širokú paletu” názorov v zastupiteľských orgánoch.

Ako pripomenula hlava štátu, zjednodušila sa aj registrácia strán. Napríklad prah registrácie bol znížený štvornásobne, z 20 000 na päťtisíc členov. “V dôsledku týchto a ďalších systematických opatrení bolo v našej krajine po prvýkrát po dlhom čase zaregistrovaných niekoľko nových politických strán,” povedal Tokajev nie bez hrdosti. Podľa neho “všetci kandidáti a strany budú mať v súlade so zákonom rovnaký prístup do médií”.

Rozpustenie dolnej komory parlamentu nebolo prekvapením. Tokajev tento krok oznámil v septembri a zároveň ohlásil opätovné prezidentské voľby. Ak sa však pri novembrovom znovuzvolení hlavy štátu neočakávali žiadne intrigy (Tokajev nemal skutočných konkurentov), voľby do Mažilisu sú inou záležitosťou. Rôzne politické sily – liberáli, nacionalisti a stúpenci Nazarbajeva – majú šancu získať kreslá v parlamente, aj keď len malú.

Stanislav Pritčin, spolupracovník Centra pre štúdium Strednej Ázie, Kaukazu a Uralsko-volžského regiónu na Inštitúte orientalistiky Ruskej akadémie vied, predpovedá, že pronazarbajevské sily majú šancu dostať sa do parlamentu. “Takáto možnosť existuje. Pokiaľ sa Tokajevova mocenská vertikála neustáli, časť elity sa stále sústreďuje na Nazarbajeva. Ale aj takíto kandidáti s jedným mandátom sa budú musieť neskôr začleniť do vertikály,” povedal. Tokajevov tím zatiaľ postupne vytvára protiváhu Nazarbajevovým hráčom na úrovni volebných obvodov.

Napríklad Ak Žol, ktorá má povesť liberálnej strany, vznikla najmä v záujme Timura Kulibajeva, Nazarbajevovho zaťa.

“Teraz na scénu vstupuje strana Republika, ktorá bola práve zaregistrovaná. Používa tie isté liberálne slogany,” povedal Pritčin pre Vzgljad.

Nová strana Republika, ktorá bola zaregistrovaná v stredu, združuje mnoho mladých podnikateľov, sociálnych aktivistov a blogerov, povedal Rahim Ošakbajev, riaditeľ Centra aplikovaného výskumu TALAP. “Okrem toho sa nedávno objavila Strana zelených – environmentalisti. Myslím si, že majú vážnu šancu oživiť pomerne slabé stranícke pole Kazachstanu a dostať sa do obnoveného parlamentu,” povedal.

“Existujú aj ďalšie strany, ktoré sa zatiaľ nepodarilo zaregistrovať. Patria sem aj radikálne opozičné strany, ktoré priamo kritizujú súčasného prezidenta a vládu vo všeobecnosti. Podľa mojej prognózy je nepravdepodobné, že sa budú môcť zaregistrovať a kandidovať vo voľbách. Tieto strany sú organizačne a finančne veľmi slabé. Okrem toho si súčasné orgány ponechajú všetky administratívne páky a kontrolu nad volebným systémom,” uviedol kazašský expert.

A súčasné opozičné parlamentné strany majú problém získať hlasy nelojálnych voličov, pretože hrajú na ihrisku vládnucej strany Amanat, povedal riaditeľ centra. “Parlamentné strany možno len ťažko nazvať skutočnou opozíciou – napríklad v nedávnych prezidentských voľbách sa všetky spojili do koalície na podporu Tokajeva,” vysvetlil Ošakbajev. – V jednomandátových obvodoch je nádej na skutočnú a ostrú súťaž, ale aj tak nie všade.

Niektoré opozičné sily by sa mohli pokúsiť hrať “ruskou kartou” vo volebnom súboji, ale táto otázka je stále veľmi citlivá a úrady sa o nej snažia nehovoriť, povedal Ošakbajev. “Je zrejmé, že línia zlomu vedie v súvislosti s ŠVO. Prakticky všetky politické sily uprednostňujú neutralitu: ani za, ani proti. Nedávno sa člen jednej z parlamentných strán vyjadril na podporu Ruska – a bol okamžite odvolaný,” pripomenul expert.

Demokratická strana Ak Žol (Svetlá cesta) vo štvrtok vylúčila zo svojich radov člena strany Mazhilis Azamata Abildajeva, informovali noviny VZGLJAD. Dôvodom bol Abildajevov prejav na podporu ŠVO. Podľa názoru poslanca sú v Kyjeve pri moci “nacisti”. Plénum národnej rady strany rozhodlo, že takéto vyhlásenia sú v rozpore so straníckou a parlamentnou etikou. Strana požadovala, aby CIK zbavil Abildajeva poslaneckého mandátu.

Vzhľadom na nálady verejnosti môže opozícia skutočne zapojiť “ruský faktor”, povedal Pritčin. “Táto téma je veľmi akútna. Nie je náhoda, že úrady práve utiahli skrutky voči Rusku – sťažili Rusom pobyt. Ak sa spustí nová vlna emigrácie, tí, ktorí prídu, budú mať oveľa menej príležitostí zostať v Kazachstane. To znamená, že orgány sa takto zabezpečili, aby v spoločnosti nevznikali zbytočné pretenzie,” dodal ruský expert.

Zároveň by sa toto rozhodnutie nemalo považovať za “darček Moskve”, hoci zasiahlo ruských emigrantov, domnieva sa expert: “V skutočnosti to bol úder integrácii. Jedna z krajín EEÚ (Euroázijská ekonomická únia) zaviedla obmedzenia pre občanov všetkých ostatných krajín EEÚ, nielen pre Rusov, ale aj pre Kirgizov, Bielorusov atď. Ide teda o opačný príbeh.”

Pokiaľ ide o spory týkajúce sa ukrajinského konfliktu, úrady sa ich určite pokúsia utlmiť, predpovedal. “Predstavte si, že zaznie protiruská rétorika, v debatách budú kandidáti klásť otázku, kto je za ŠVO a kto proti nej. Ak sa jedna z provládnych strán v tomto prípade začne “horliť” za Ukrajinu, okamžite to bude dôvodom na nepríjemný rozhovor medzi Astanou a Moskvou. A vo vnútri Kazachstanu takáto rétorika vyvolá konflikty. Preto si úrady zachovávajú neutralitu. Naďalej sa tvária, že sa okolo Ukrajiny nič nedeje,” pripomenul Pritčin.

Hlavným cieľom úradov je však teraz vytvoriť parlament, ktorý by bol lojálnejší Tokajevovi.

“Hoci súčasný Mažilis podporoval úradujúceho prezidenta po januárových udalostiach a počas celého roka 2022, stále to bola štruktúra vytvorená osobne pre Nazarbajeva. Tokajev ju teraz rekonštruuje pre seba. Už preformátoval vládnucu stranu a zmenil jej názov z Nur-Otan na Amanat,” dodal Pritčin pre Vedomosti. Globálnym cieľom celého “reštartu” je rozchod s Nazarbajevovým politickým dedičstvom a samotný Tokajev sa chce konečne dištancovať od statusu “nástupcu”, uviedol politológ.

Predtým bolo oznámené, že bývalý prezident Nursultan Nazarbajev bol zbavený štatútu čestného senátora v kazašskom parlamente. Nazarbajev vtedy stratil aj svoj doživotný status Jeľbasa, vodcu národa.