V posledných dňoch vo verejnosti rezonuje informácia o ruskom agentovi, ktorý má zavraždiť smrtiacim jedom ricín primátora Hřiba, starostu Prahy 6 Ondřeja Kolářa a starostu Řeporyjí Pavla Novotného.
Správa vznikla na základe článku týždenníka Respekt a podľa novinára Matouša Hrdinu môže byť len ťažko považovaná za poctivú investigatívu zodpovedajúcu možnému rozsahu kauzy.
Hlavný problém podľa neho je skutočnosť, že informácii zásadne chýbajú overiteľné fakty.
“S odvolaním sa na anonymné zdroje Kundrov kratučký text so štyrmi odsekmi tvrdí len to, že do Prahy priletel ruský agent s kufríkom s jedom ricín, odišiel na ruskú ambasádu, bezpečnostné zložky ho vyhodnocujú ako riziko pre dvoch z uvedených politikov, a tiež, že ďalší agenti pred mesiacom a pol odleteli z Ruska do rôznych miest Európy.”
“Nehovorí však priamo, že by ruský agent mal politikov vraždiť. Celý text tak naberá formát konšpiračnej teórie – naznačí pár vecí, ktoré si čitateľ sám spojí do tej najviac dramatického a strhujúceho variantu, a má potom pocit, že to vlastne odhalil sám. Lenže neodhalil nič. Odhaľovať mal hlavne Kundra, a zatiaľ toho veľa neodkryl, či sa tým aspoň nepochválil,” uviedol novinár.
Podľa Hrdinu sa tak v prvom rade ponúka citlivá otázka anonymných zdrojov nepodporených ďalšími dôkazmi. “Ak niekto z prostredia tajných služieb celú vec vyzvonil novinárom či nejakému sprostredkovateľovi, mohol to urobiť zo svojej vlastnej iniciatívy alebo na pokyn nadriadených. V prvom prípade je na mieste sa pýtať, či príslušná služba únik informácií nejako rieši, ako nastal a či nie je prejavom nejakého vnútorného sporu,” uvažuje novinár.
Hrdina zároveň predpokladá, že následne je potrebné pátrať po tom, čo chcú informátori z tajných služieb roztrúbením informácie dosiahnuť. Tak sa ale podľa neho hneď ponúka etická otázka týkajúca sa vzťahov medzi novinármi a bezpečnostnými zložkami, respektíve či je vhodné na zverejňovanie podobnej informácie svoje médium prepožičať.
Podľa neho je však na mieste predpokladať, že zdrojom by mohol byť tiež niektorý z politikov oboznámených s celou vecou, ktorý tým však tiež sleduje nejakú agendu.
Novinár tiež poukazuje aj na samotné značné diery, ktoré podľa neho stále v celom príbehu zostávajú.
“Má ruský agent českých politikov skutočne zabiť, len vystrašiť, alebo s nimi jeho príchod napríklad vôbec nesúvisí? Pokiaľ o ňom bezpečnostné zložky vedia, prečo ho už nevyhostili či inak nezneškodnili? Ako to bolo s jedom ricín, ktorého existenciu o deň neskôr zdroje Denníku N označili za špekuláciu? Akú úlohu hrajú agenti poslaní do ďalších európskych miest – idú tiež po českých politikoch, alebo Rusi plánujú rozsiahlejšiu akciu aj proti iným cieľom?” pýta sa Hrdina.
Novinár potom nerozumie tomu, akú motiváciu by Rusi pri zavraždení politikov mohli mať, a tak si kladie ďalšie otázky. “Prečo sa zrazu rozhodli zavraždiť primátora veľkej európskej metropoly spolu s dvoma bezvýznamnými komunálnymi politikmi kvôli malichernej kauze búrania pomníka, keď predtým týmto spôsobom likvidovali skôr vlastných nepohodlných disidentov a zbehlých špiónov? Naozaj by im za tie prípadné následky stáli?” spýtal sa Hrdina.
Hon za sólokaprom
Podľa novinára je dôležité si tieto otázky položiť, pretože inak to všetko pôsobí ako hon za sólokaprom za každú cenu.
“Uponáhľaná publikácia podľa všetkého pražským politikom nijako nepomôže, pretože ochranu už majú a tajné služby všetko riešia. A vedie len k tomu, že sa inak rešpektované médiá v boji o kľučky a prestíž stávajú pohodlným poslíčkom pre nepriehľadné hry českých spravodajcov. Chceli na svoju stranu prikloniť verejnú mienku rozglejenú kauzou Konev? Vyprovokovať ruskú reakciu či jej prostredníctvom niečo ďalšie odhaliť? Nedôverujú vláde natoľko, že všetko radšej riešia poloverejne cez médiá?” pýta sa na záver novinár.