Môj profil 
Predplatné
„Sme naokolo jedna krajina, kde si celý parlament volíme na jednej kandidačnej listine a tak 5,4 milióna ľudí zastupuje v každom volebnom období drvivá väčšina poslancov z Bratislavského kraja, hoci je tretí najmenší. Stranícke centrály zostavujú kandidačné listiny a ľudia z regiónov tak majú skôr symbolickú šancu pôsobiť v Národnej rade SR,“ vysvetlil dôvody vytvorenia petície Kaliňák. Zároveň poukázal na fakt, že v parlamente máme poslankyňu, ktorá získala 235 preferenčných krúžkov a pôsobia tam aj poslanci so 480, 662 alebo 793 krúžkami. „Oni predsa zastupujú partaj a nereprezentujú voličov. S toľkými krúžkami ich predsa žiaden región nemohol poslať do Národnej rady SR. Tento systém skorodoval a úspech závisí od lídra, silných hejtov a nie od reálne, v území ukotvených straníckych štruktúr. V parlamentnej demokracii žijeme systémom, ktorý viac vyhovuje partajám ako ľuďom,“ konštatoval hovorca ZMOS-u.
Na otázku agentúry SITA, s akými reakciami zo strany politikov sa už k tejto téme stretol, uviedol, že pozitívne zareagovalo napríklad KDH, ale aj ďalšie mimoparlamentné strany ako SKOK či Slovenská konzervatívna strana. „Z diskusií viem, že tomuto riešeniu je naklonená napríklad aj Demokratická strana. Čo sa týka parlamentných strán, tak ako celých 21 rokov od zavedenia jedného volebného obvodu, aj teraz radšej od tejto témy otočia hlavu a teda aj pozornosť,“ objasnil Kaliňák. Považuje to za pochopiteľné, keďže tento systém im podľa neho vyhovuje a vôbec im neprekáža, že so sebou prináša obrovské množstvo negatív. Spomína najmä neexistujúce regionálne štruktúry strán, ich izoláciu od reality, ale aj prehlbovanie nedôvery voči politikom, keďže ich podľa Kaliňáka ľudia ani nemôžu reálne poznať, kontrolovať a tak hodnotiť, čo pre ich región skutočne robia.
Celoslovenskú petíciu za zvýšenie počtu volebných obvodov pre voľby do Národnej rady SR iniciovali 10. mája v Prešove okrem Kaliňáka aj starosta obce Veľké Revištia Martin Hrunka a lekár Patrik Palacka. Slovensko totiž podľa predkladateľov petície potrebuje toľko volebných obvodov, koľko má krajov. Ich cieľom preto je, aby vznikol parlament regiónov a aby mali obyvatelia Slovenska možnosť voliť kandidátov na poslancov podľa krajov. Tých poslancov, ktorých poznajú, môžu totiž podľa nich ľudia nielen voliť, ale aj kontrolovať. Petíciu za navýšenie počtu volebných obvodov pre voľby do Národnej rady SR víta aj politologička z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Renáta Bzdilová. Zvýšenie počtu volebných obvodov považuje za príležitosť pre znižovanie regionálnych rozdielov. Predpokladá, že politici volení z regiónov svoje regióny dobre poznajú a budú sa snažiť zlepšovať ich stav minimálne preto, aby boli opätovne zvolení. Ako pozitívum vníma taktiež nárast politickej zodpovednosti cez priamy kontakt politikov s ľuďmi, ktorí ich zvolili za svojich zástupcov. „Politici v Bratislave sú pre obyvateľov Stropkova či Prešova predsa len menej na dosah ako tí, ktorých si budú voliť vo svojom kraji. Adresnosť a dostupnosť volených zástupcov zvýši mieru transparentnosti a kvality fungovania demokracie,“ zdôvodnila politologička.
Podpisy pod petíciu zbierajú jej iniciátori priebežne, osobne medzi občanmi, ako aj na webovej stránke peticie.com. Pre petičnú akciu bola zriadená špeciálna webová stránka www.parlamentregionov.sk, na ktorej priebežne publikujú aj podporné vyjadrenia osobností k prínosu voľby poslancov Národnej rady SR v krajoch.
Jediný volebný obvod pre voľby do Národnej rady SR presadila vláda Vladimíra Mečiara pred parlamentnými voľbami v roku 1998. Slovensko malo dovtedy štyri volebné obvody. Od roku 1998 sú teda pre celé územie SR k dispozícii len rovnaké stranícke kandidátky.
.jpg)
.JPG)
