Priemerná dĺžka hospitalizácie pacienta je na Slovensku 8,5 dňa, pričom v tradičných štátoch Európskej únie je to približne o dva dni menej, a napriek tomu máme 2,5-krát viac prípadov zbytočných, odvrátiteľných úmrtí. Kalavská to povedala v diskusii na Tablet TV.

„Slovenský pacient je v porovnaní s ostatnými štátmi Únie častejšie hospitalizovaný, ale výsledok tomu nezodpovedá. Je tu zlý manažment pacienta,“ povedala Kalavská, ktorá chce na Slovensku spustiť projekt stratifikácie nemocníc ako najväčšiu zdravotnícku reformu za posledných 15 rokov.

„Vyžaduje si to veľkú, rozsiahlu zmenu, nie iba kozmetickú. Porovnávali sme systémy ústavnej starostlivosti všetkých krajín západnej Európy, najmä severských krajín. Chceme robiť reformu podobne, ako ju robili v Dánsku, kde s ňou začali v roku 2004 a už teraz sa ukazuje, že výrazne klesli odvrátiteľné úmrtia, predĺžila sa dĺžka života,“ tvrdí Kalavská.

„To, čo Dáni podstúpili, má výborný efekt na úroveň zdravotnej starostlivosti. Vidieť tam kauzálnu súvislosť. Mnohé krajiny Európskej únie museli prejsť podobnými veľkými reformami, lebo sa mení systém zdravotnej starostlivosti, diagnostika, terapia, spektrum ochorení, ktoré teraz ľudí trápia, a mení sa aj počet zdravotnej pracovnej sily,“ dodáva.

Na príprave reformy podľa nej okrem odborníkov zo samotného ministerstva spolupracovali veľká nadnárodná konzultačná firma, ktorá bola v kontakte so všetkými tromi poisťovňami, implementačná jednotka úradu vlády a ďalšie odborne orientované subjekty.

Podľa Kalavskej treba „prekopať“ celý systém ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Dnes máme nemocnice rozdelené na tie všeobecného typu a špecializované. Podľa zákona je nutné zazmluvniť 13 nemocníc minimálnej siete a ostatné je na dohode medzi poisťovňou a poskytovateľom. Ale nikde nie je napísané, kde má byť tá nemocnica a čo má poskytovať,“ vysvetľuje ministerka.

Na základe analýz demografického vývoja, chorobnosti na Slovensku, ale aj geografie regiónov Slovenska ministerstvo navrhuje rozdeliť nemocnice do troch úrovní. „Na tzv. lokálne nemocnice, kde by mala byť poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť v dostupnosti do 30 minút pre 91 percent obyvateľov Slovenska. Stopercentná dostupnosť je z dôvodu niektorých odľahlých regiónov utópia. Ale snažili sme sa ju zvýšiť na najvyššiu možnú úroveň,“ uviedla Kalavská.

„Povedali sme prvýkrát, že v týchto lokálnych nemocniciach v rámci akútnej starostlivosti musí byť interné oddelenie, musí byť neurológ, musí tam byť chirurgické oddelenie, gynekológ, pediatrické oddelenie, oddelenie ARO a intenzívnej medicíny. Toto je podľa nás základná akútna starostlivosť,“ dodala.

V lokálnych nemocniciach vám ošetria úraz, prípadne vyoperujú slepé črevo. „Ale nie je možné, aby vám v každom malom meste dokázali otvoriť hrudník alebo lebku. To ani nikto nechce. Väčšie, regionálne nemocnice už musia poskytovať viac odbornosti. Budú sa tam centralizovať ťažšie výkony. Pacienti, ktorým nedokážu pomôcť v malých akútnych nemocniciach, budú hneď transferovaní do týchto väčších nemocníc. Dostupné by mali byť do 90 minút od miesta bydliska. Takýchto regionálnych nemocníc sme definovali šesť,“ povedala ministerka.

Najvyššiu koncentráciu špecialistov budú mať národné nemocnice. „Na národnej úrovni budú definované štyri nemocnice, kde bude dostupnosť do 120 minút. A tam chceme, aby sa koncentrovali špecialisti napríklad v hrudnej chirurgii, popálenín, chirurgie tváre, neurochirurgie alebo chirurgie chrbtíc,“ zhrnula Kalavská.

„Prístroje na špičkové výkony sú veľmi drahé, aj špičkoví špecialisti musia byť centralizovaní vo veľkých nemocniciach, nemôžu byť v každej malej nemocnici. Každý pacient na Slovensku má právo byť konzultovaný alebo operovaný špecialistom,“ tvrdí ministerka.

„Ak však budeme chcieť od špecializovaných nemocníc, aby zobrali všetkých indikovaných pacientov, tak po zvládnutí akútneho stavu bude pacient transportovaný do nemocnice nižšieho typu alebo do nemocnice následnej starostlivosti. Doliečený môže byť blízko svojho bydliska,“ upozorňuje.

Dodáva, že okrem troch úrovní nemocníc budú naďalej fungovať tzv. kompetenčné centrá, ktoré sa zaoberajú iba jednou odbornosťou. „To sú v súčasnosti známe onkologické alebo kardiologické ústavy,“ uzavrela ministerka.