Určite je každému známy biblický príbeh o Ábelovi a Kainovi. Obaja sa rozhodli uskutočniť zápalnú obetu Najvyššiemu. Kým Ábelovi sa svetlý dym vznášal k oblohe, Kainova zápalná obeta čmudila, vliekla sa po zemi, zjavne sa Pánovi nepáčila. Kain si však nedal otázku, prečo to tak je, či nespravil niečo zlé, či jeho obeta spĺňa požadované kritériá, ale znenávidel svojho brata až tak, že ho zabil.

Uvedený príbeh je modelovým príkladom správania sa niektorých prúdov spoločnosti počas celých dejín ľudstva od „stvorenia” sveta až do dnes. Pri nezdaroch mnohí vodcovia i celé spoločenské skupiny si nekladú otázku, v čom pri neúspechu pochybili, ale hľadajú vinu u druhých. Tí, čo zapĺňajú krajinu páchnucim dymom, prekračujú spoločenské, mravné i kultúrne normy, sa málokedy zamýšľajú nad svojou činnosťou, ale spochybňujú a znevažujú normy spoločenského správania iných, ktorí v ich videní sveta bránia, aby ich „čierny dym” úplne pohltil ovzdušie krajiny.

Keď v Európe na prelome 18. a 19. storočia skončila éra panovníkov z „Božej milosti” a zanikla stavovská spoločnosť, ktorá každému určila miesto pod slnkom, bolo treba nájsť novú legitimitu moci, ktorá by stmelila spoločnosť tak, aby sa v zvlčilosti individuálnych záujmov jednotlivcov i spoločenských skupín spoločnosť sama nezlikvidovala. V teoretickej a neskôr i v praktickej rovine sa objavil nový suverén, od ktorého sa odvíjala legitimita politickej moci – ľud (národ). Aby však ľud (národ) vytvoril politickú jednotu, museli sa vytvoriť zväčša nepísané princípy, ktoré väčšina rešpektovala a v bežnom živote sa nimi i riadila. Jedným z najzákladnejších princípov, na ktorých sa vytváral spoločenský konsenzus bola morálka. Veď, na čo sú nám dobré zákony, keď chýba morálka (Cicero). Medzi morálnymi princípmi, ktoré vytvárali koherentnosť (súdržnosť) vo vnútri národných spoločenstiev i medzi nimi, bol aj princíp rešpektu k vierovyznaniu, politickým názorom, spoločenským a sociálnym normám vyjadrený aj poučkou „Nerob druhému to, čo nechceš, aby robili tebe”.

Vznik modernej spoločnosti priniesol do Európy aj fenomén, ktorý sa netoleroval v iných spoločenských systémoch a v mnohých sa netoleruje dodnes – popretie Boha, ateizmus. Je zaujímavé, že kresťanské cirkvi v sfére svojej pôsobnosti boli schopné ateizmus tolerovať, čo z druhej strany sa nedá celkom povedať. Ateizmus často napádal cirkvi a veriacich. Treba tiež povedať, že dva najzvrátenejšie režimy, ktoré vytvorila európska civilizácie (nacizmus a boľševizmus), boli ateistické a popierali Boha.

Spoločenský konsenzus vytvorený nielen na zákonoch, ale aj na morálke vydržal v západnej Európe aj v podobe sociálneho štátu až do pádu komunizmu vo východnej Európe. Sily, ktoré v svojej zvlčilosti držala na uzde existencia alternatívneho politického systému, sa zrazu utrhli z reťaze. Zrazu nie je treba spoločenský konsenzus, zrazu spoluobčan s iným náboženstvom ako je náboženstvo zlatého teľaťa alebo inou morálkou je nie brat, ale dezolát… Človek sa nestačí čudovať, aké kúdole čierneho dymu sa valia po mestách a dedinách Európy s princípmi, ktoré popierajú základy európskej civilizácie nepretržite existujúce na našom kontinente od mladšej doby kamennej (8000 rokov). Zrazu tu už nemáme muža a ženu, ale hromadu neviem čoho, zrazu je neprípustné ponúknuť ľuďom s narušenou identitou profesionálnu lekársku pomoc, ale mrzačiť deti nezvratnými chirurgickými zákrokmi, ktoré nevyriešia ich problémy s identitou, len ich zintenzívnia, prebiehajú ako na bežiacom pase. Ak sa niekto proti tomu postaví, je všemožne spoločensky dezavovaný, znemožňovaný, odsudzovaný žltou tlačou. Za všetkým však netreba hľadať nejaké ideové presvedčenia. Jediným cieľom týchto zvrátených ideológií je vyvolať spoločenský rozvrat s cieľom určitých skupín uchvátiť zo spoločného koláča najväčšiu časť zisku bez ohľadu na ostatných.

Keďže chváliť kúdole kainovského dymu nie je príliš populárne, tak sa kýble špiny a nenávisti vylievajú na tých, ktorí nie sú ochotní akceptovať spoločnosť bez morálky, spoločnosť, kde je všetko dovolené. A nielen na nich. Momentálne najväčším nepriateľom všetkých neoliberálov, lebo o tých hovorím, sú cirkvi, najmä katolícka Cirkev. Ako to kedysi na konci komunizmu nazval známy to disident, cirkvi, najmä katolícka sa v tejto pokleslej neoliberálnej spoločnosti, ktorá z demokracie chce spraviť liberálnu demokraciu majúcu s demokraciou asi toľko spoločné ako socialistická demokracia, sa stali ostrovmi pozitívnej deviácie. Nie, nie je nás tak málo ako disidentov za socializmu, dnes nás do „ostrovov pozitívnej deviácie” zahnala menšina, ktorá má peniaze a vplyvovú tlač.

Ako si každý môže všimnúť, pre stúpencov neoliberalizmu nie je nič sväté. Nie, nemajú okrem rozvratu iný program, tak musia haniť tých, čo niečo spoločnosti predkladajú. Keď si analyzujete napr. demonštrácie dnešnej opozície proti vláde pred atentátom na premiéra po programovej stránke, tak zistíte, že nemali žiaden pozitívny program. Jediným programovým cieľom ich demonštrácií bolo odstránenie Fica a existujúcej koalície. Ani náznakom tam nezaznelo, čo pozitívne by Slovensko pádom koalície získalo, a nič o tom, čo oni ako alternatíva ponúkali občanom SR.

Rovnakým spôsobom bolo organizované aj otvorenie Olympijských hier v Paríži. Hlavný cieľ pestovania športu od antiky bol vyjadrený latinským sloganom Mens sana in corpore sano, teda v Zdravom tele zdravý duch. Ako sa s týmto heslom zhoduje (odhliadnuc od tvrdej protikresťanskej propagandy) ceremoniál otvorenia olympiády? Hádam nám organizátori nechcú nahovoriť, že má v hlave všetko v poriadku človek žijúci v opare marihuany, ktorý zapaľoval olympijský oheň? Hádam môže byť zdravý duch v obéznych mužoch, prezlečených za ženy ostentatívne ukazujúcich svoju vyhasnutú mužnosť? Hádam tú povestnú antickú calocagatiu (súlad duševného a telesného) predstavoval antický opilec a pôžitkár v podobe zeleného mužíka? Po tých orgiách perverznosti mi nenapadlo nič iné, len verš z Vrchlického paródie na Máchovho Vodníka, lebo sa mi zdá, že podobné pocity po predvedení otvorenia hier a reakcie verejnosti na ne mali aj predstavitelia Olympijského výboru a organizátori šou: „Bylo mi to za potřeby, vzteky kypí krev má/ na tri časti… zlomen a v ….. revma”.

Na záver len jeden povzdych, ktorý je podobný na otázku, ktorú dal Pán Kainovi: Kde sú vaši bratia, progresívci? Prečo máte potrebu ich ponižovať?

Prečítajte si tiež

Tatko Šmolka, vidieť ti…