Bratislava 13. augusta 2018 (HSP/Foto:Jozef Banáš)
Bývalý diplomat, politik, topmanažér, viceprezident parlamentného zhromaždenia NATO, dnes najprekladanejší slovenský spisovateľ. Hovorí o tom, ako my všetci dotujeme naše školstvo, aby vychovávalo kvalitných ľudí pre Západ, aj o tom, že najlepšia pomoc migrantom bude, ak (post)koloniálne mocnosti prestanú rabovať ich krajiny. S Jozefom Banášom sme sa rozprávali o miešaní kultúr a nových formách kolonializmu.
Nedávno jeden presvedčený milovník Ameriky povedal, že by si prial, aby aj zo Slovenska bol taký „melting pot“ – taviaci kotol národov, ako je Amerika. Myslíte si, že to by bolo to pravé pre Slovensko?
Mám priateľov v desiatkach krajín – dnes odcestovali moji indickí priatelia, v nedeľu prídu moji ukrajinskí priatelia a potom vo štvrtok kamarátka zo Švajčiarska – takže mňa naozaj nikto nemôže upodozrievať, že som nejaký rasista alebo niečo podobné. Ale prečo by tu mal byť melting pot ľudí z krajín, ktorí v dôsledku svojho ťažkého koloniálneho a postkoloniálneho vývoja sú výrazne zaostalé? Napríklad Spojené štáty si okrem hispáncov veľmi vyberajú, koho si pustia do krajiny. Zdanlivo odbočím: hovorí sa o slovenskom školstve, že dáme doň dve miliardy eur, aby bolo kvalitnejšie. Ale pre koho? Veď tých najkvalitnejších si vezme Amerika a západná Európa. Takže my tu riešime ako budeme vychovávať kvalitných ľudí pre Ameriku, Britániu, Francúzsko či Nemecko a zároveň sem namiesto nich majú prísť ľudia bez vzdelania a civilizačných návykov? Ak sem má niekto prísť, tak dobre, ale nech ten príchodzí je kvalitný, morálny a hodnotovo nám veľmi podobný.
A ešte je tu otázka identity – Pakistan, Albánsko či Turecko už niekde na svete existuje, ale Slovensko máme len toto naše jedno…
Samozrejme, dominovať tu musia domáci. Napríklad Putin to formuloval tak, že Rusko víta každého, za podmienky, že bude rešpektovať ich pravidlá. To je celé – viac k tomu netreba dodávať. Takže tomu mladému mužovi odkazujem, že ak by tu mal za niekoľko desiatok rokov dominovať islam alebo iná ideológia, tak to sa radšej prínosu miešania kultúr s poďakovaním vzdáme. Miešanie kultúr je klasickým nástrojom globalizmu, teda vytrhávania národov zo svojich koreňov, z podstaty. Ak vám vezmú kultúru, jazyk, národnú hrdosť, ste stratenou, manipulovateľnou trstinou. Ibaže tento svet je úžasný práve pre množstvo kultúr, vierovyznaní, myšlienkových prúdov, tradícií, ktoré sa vzájomne obohacujú. Ak zmiešate hrušky, jablká, uhorky, paradajky, výsledkom bude jediné – hnačka.
Zastáncovia miešania kultúr nám často dávajú za vzorovú krajinu Spojené štáty. Myslíte si to aj vy?
Nemám pocit, že Spojené štáty by boli úžasnou vzorovou krajinou. Špičku má Amerika dobrú, to je fakt, a oni ju vedia predať. Najlepšie to symbolizujú svetové fitness súťaže, keď takmer všetci víťazi sú z Ameriky, ale to je len malé percento – keď sa pozriete do amerických ulíc, vidíte, že masy Američanov sú obézne. V žiadnej krajine som nevidel toľko tučných, čiže chorých, ako v USA. Aj to je jeden z prvkov ovládania. Ak ste nevzdelaný, chorý a zadĺžený, ste neslobodný a môžu si s vami robiť čo chcú. Nechcem zhadzovať Ameriku, lebo to by nebolo fér, aj tam mám priateľov, ktorých si hlboko vážim. Ale nerobme z nej nejaký žiarivý vzor, lebo ani na to nie je dôvod. Videl som mnoho krajín, stretol mnoho ľudí rôznych národov a preto zodpovedne vravím: pre mňa je ideálnou krajinou moja vlasť – Slovensko.
Zdá sa, že pokiaľ ide o migrantov, Európa je čoraz viac rozdelená na dva tábory: západ, kde už migranti sú, a východ, kde ešte nie sú, ale ani ich tam nechcú prijať. Myslíte si, že na tejto otázke môže napokon projekt Európskej únie aj stroskotať?
Áno, je dosť dobre možné, že na tomto môže stroskotať. Je tu ticho o tom, prečo musia ľudia z tých krajín utekať, ale tie dôvody existujú: sú to vojny alebo koloniálna, resp. postkoloniálna politika veľmocí. Kolonializmus oficiálne skončil, ale neoficiálne to pokračuje, nič sa nezmenilo, veľmoci rabujú ďalej. Napríklad Afriku. Choďte do Mauretánie, tam chodia dvojkilometrové vlaky, postavili špeciálny prístav, aby mohli vyvážať železnú rudu a rabujú. Pred niekoľkými dňami mi francúzsky priateľ povedal, že v niektorých ich mestách zakázali oslavy francúzskeho prvenstva na majstrovstvách sveta vo futbale, z obáv, že by sa to nemuselo páčiť niektorým skupinám prisťahovalcov. Tam sa Francúzi dopracovali. Naše médiá o tom, akože inak, mlčia.
Teda riešením migrantskej krízy by bol reálny koniec kolonializmu?
Presne tak. V tomto vidím reálny dôvod, prečo sa to začne lámať. Ak na Západe nedostanú rozum, a oni ho nedostanú, pretože prečo by mali namiesto sto dolárov zarábať len osemdesiat a dvadsať im tam nechávať – to nikto neurobí, kapitalizmus je tvrdý boj o zisk. Takže keď oni budú stále tlačiť na to, aby nám migrantov nanútili, my sa začneme čoraz otvorenejšie pýtať: prečo by sme mali byť s vami solidárni? Poliaci, Ukrajinci, Česi, Maďari, Bulhari, Rumuni, Chorváti, Srbi, Slováci… my sme nemali nikdy kolónie. My sme nikoho nerabovali. Vtedy, keď ste kradli, a keď ste si stavali zlaté sochy Krista v Tolede, vtedy ste neprišli, že poďte, my sa s vami o zlato podelíme. Teraz, keď sa vám to všetko vracia, v dôsledku vašej pahltnosti je v tých krajinách teraz chudoba a ľudia odtiaľ v zúfalstve utekajú, pretože nemajú žiadnu šancu ani nádej na slušný život, tak my teraz máme s vami byť solidárni? My sme už solidárni dostatočne, poskytujeme im vo forme dividend a ziskov dostatok financií.
Sú koloniálne mocnosti aj príčinou preľudnenia týchto krajín?
Tá otázka je zložitejšia, ale do určitej miery nepochybne áno. Všimnite si tú zákonitosť: čím väčšia chudoba, tým viac detí. V tej situácii je niekedy existenčnou výhodou mať veľa detí: môžu robiť na poli alebo čokoľvek iné a rodina sa vďaka deľbe práce ľahšie uživí. V niektorých krajinách dokonca dievčatá protizákonne zabíjajú, aby boli iba synovia, aby mal kto pracovať. Nechcem do detailov špekulovať nad všetkými príčinami toho nekontrolovaného populačného nárastu, nie som odborník, ale je zrejmé, že chudoba s tým úzko súvisí. A keby tým ľuďom všetky zisky a príjmy z ich nerastného bohatstva a ich práce nechali tam v ich krajinách, tak by neexistoval žiadny problém s migrantmi. Lenže to sme sa už dostali k samotnému fundamentu tvrdého liberálneho kapitalizmu.
Takzvaní konšpirátori hovoria, že je zámerom Ríše držať svoje kolónie a podrobené krajiny v biede a rozvrate, pretože tak sa dajú lepšie ovládať a drancovať. A s týmto dávajú do súvisu aj to, prečo Američania tak ochotne vždy krajinu nejakého zlého diktátora vybombardujú až do tla. Ako príklad uvádzajú aj bombardovanie slovenských rafinérií na konci vojny či Drážďany…
Samozrejme, čím je voda kalnejšia, tým sa v nej kapre lepšie chytajú. A áno, to bombardovanie… Slovensko bolo spojencom Hitlera od začiatku vojny, ale ciele na našom území – rafinérie Apollo, Dubová či Nové Zámky bombardovali Američania až vtedy, keď už bolo po teheránskej konferencii a viac-menej bolo jasné, že Československo pripadne do východného bloku. Američania kobercovými náletmi zlikvidovali najkultúrnejšie centrum Nemecka – Drážďany, ktoré mali minimálny strategický význam. Pýtam sa, akým právom Amerika poúča celý svet o nejakých morálnych hodnotách, keď dodnes sú Spojené štáty jedinou krajinou sveta, ktorá dvakrát použila jadrové zbrane proti bezbranným civilom – v Hirošime a v Nagasaki.
A navyše sa od toho nikdy nedištancovali. Kým my sme dali ruky preč od našej histórie a sypali si popol na hlavu hneď niekoľkokrát, oni sa hrdo hlásia k celej svojej histórii od vyvraždenia Indiánov až po dnešok.
Oni sú hrdí a majú hrdinské filmy, ktoré ich v tej hrdosti utvrdzujú. A majú svojich hrdinov ako John Mc Cain, ktorý je pre nich hrdinom z vietnamskej vojny, pričom oveľa priliehavejšie by bolo označiť ho za vojnového zločinca – veď čo oni v tom Vietname hľadali? Kto ich tam volal? Načo tam boli? Kto ich volal do Iraku, Líbye, Afganistanu, Sýrie, Jemenu, Somálska, predtým do Hondurasu, Nikaraguy, Mexika, Dominikánskej republiky, Laosu, Kórey, Libanonu, Kuby, Panamy, Haiti, Juhoslávie a iných krajín? Amerika by mohla zohrať dôležitú, ba príkladnú úlohu v histórii ľudstva, keby sa držala svojho skvelého vyhlásenia nezávislosti, keby sa držala myšlienok Washingtona, Lincolna, Jeffersona, Madisona. Amerika sa musí vrátiť prinajmenšom k Lincolnovi, ak už nie k Washingtonovi, aby bola svetom milovaná.
Ivan Lehotský