S ohľadom na ohavnosť fašizmu a proklamované postoje EÚ sa nedá nijako vysvetliť, že sa EÚ ako celok odmietli pripojiť k väčšine krajín OSN, ktoré túto rezolúciu schválili. Ponúka sa otázka, prečo sa naša krajina hanebne zaradila do stáda pokryteckých poskokov USA, ktorí niečo iné proklamujú a následne opačne jednajú. Kto mlčí, súhlasí.
Možno parafrázovať, že pod plášťom toľko proklamovanej slobody sú v skutočnosti navlečení obyčajní náckovia. Pokiaľ je to tak, potom z toho vyplýva alarmujúci záver, že krajiny EÚ spoločne s USA, Kanadou a Ukrajinou pripravujú nástup fašizmu a nepripustia, aby boli viazané takouto rezolúciou.
Masívna mediálna kampaň krajín EÚ tento záver v štýle fašistického ministra propagandy Goebbelsa len potvrdzuje. Kto si dnes pamätá, že M. Barták, ako český minister obrany nechal vyhodiť z armády dvoch vojakov z afgánskej misie, pretože mali na svojich prilbách insignie nemeckých fašistických oddielov? Prečo českí politici a EÚ mlčia a nemedializujú fakty ukazujúce, že ukrajinskí vojaci bojujúci teraz proti východným povstaleckým územiam majú takisto na svojich prilbách a vlajkách insignie fašistických SS jednotiek, ktoré sa dopúšťali za 2.svetovej vojny vojnových zločinov proti civilnému obyvateľstvu na území Poľska (kde povraždili 100 tis. civilistov), ale tiež v Bielorusku a na Ukraine?
Najdlhšie slúžiaci americký minister zahraničia C. Hull, keď obhajoval činy krvavého dominikánského diktátora R. Trujilla, ktorý má na svedomí smrť 50 000 ľudí sa preslávil vetou „ He may be a son-of-a bitch, but he is our son-of-a-bitch“, t.j. „môže byť sku…syn, ale je to náš sku…syn.“
Čo inými slovami potvrdil behom kosovskej krízy iný americký diplomat, keď vysvetľoval obrat v americkom pohľade na kosovskú UCK, ktorú mal štátny department v r. 1998 na zozname teroristických organizácií, a ktorú obviňoval z obchodu s drogami, „bielym mäsom“. V následujúcom roku to bola podľa amerických politikov oslobodenecká organizácia. Vtedy tento politik vyhlásil „Amerika si nevyberá svoje ciele podľa svojich spojencov, ale vyberá si svojich spojencov podľa svojich cieľov“. K zoznamu aktivít chránencov USA sa dá doplniť obvinenie Carly del Pontenovej, exžalobkyne Medzinárodného tribunálu v Haagu pre zločiny páchané na Srboch. Carla del Ponteová informovala o obchodoch s ľudskými orgánmi zajatcov prevažne Srbov. Do obchodu s orgánmi bol zapletený aj kosovský premiér Hashim Thaci. Podľa bývalej exžalobkyne kosovskí Albánci odvážali zajatých Srbov na sever Albánska. Tam z nich vybrali mladých a zdravých, ktorých potom zabili a ich nepoškodené orgány predali priekupníkom.
Je absolútne šokujúce, že dnes existuje u súčasných politických elít v USA a EÚ snaha, aby ľudia zabudli, čo skutočne fašizmus znamenal a aké strašné zločiny boli v mene tejto ohavnej ideológie napáchané. Pokiaľ sa malé dieťa raz o niečo popáli, potom ho už nikto nikdy nepresvedčí, aby sa opäť takéhoto predmetu dotklo a ignorovalo pud sebazáchovy daný zlou skúsenosťou.
Medzi európskymi politikmi nie sú takí, ktorí by mali odvahu sa postaviť otvorene proti týmto tendenciám, pretože vedia, že by ich mainstreamové média začali škandalizovať. Je potešujúce, že sa našla politička, ktorá na rozdiel od svojich mužských kolegov odvahu našla.
Írska poslankyňa Clare Daly pred časom vo svojom vystúpení pred írskym parlamentom povedala v súvislosti s americkou angažovanosťou v Sýrii, že najväčšou iróniou je to, čo Obama povedal deťom v Severnom Írsku o mieri.
Obama: „Tým z vás, ktorí si zvolíte cestu mieru sľubujem, že USA vás bude v každom vašom kroku podporovať. Budeme vetrom, ktorý bude fúkať do vašich plachiet.“
Clare Daly toto komentovala nasledovne: „Dostane tento človek cenu najväčšieho pokrytca na svete? Pretože je nutné veci nazývať pravými menami. Pretože pri akomkoľvek triezvom preskúmaní je skutočnosť nasledujúca – TENTO ČLOVEK JE VOJNOVÝ ZLOČINEC.“
Sama vychádzala zo zlých historických skúseností svojej krajiny a dokázala, že je dôstojnou následníčkou svojho krajana Edmunda Burkeho, ktorý pred viac ako 200 rokmi vyslovil dve pozoruhodné myšlienky, ktoré by mali byť pre nás alarmujúcim varovaním.
„Spravodlivosť a sloboda nemôžu existovať jedna bez druhej“.
„Jedinou podmienkou nevyhnutnou pre triumf zla je, aby dobrí ľudia nič nerobili.“
Pokiaľ spoločnosť toto nebude cítiť, potom sa „Demokracia ľahko môže stať vládou darebákov“, čo je bohužiaľ tragickou realitou súčasnej európskej politiky.
Jiří Hanes