Moderné Turecko vzniklo v roku 1923 a odvtedy sa približuje západnému svetu : modernizuje svoju politickú, sociálnu a hospodársku politiku podľa západného vzoru. Tureckí politici dúfali, že táto westernizácia Turecka mu otvorí viac investícií, kultúrnych a politických väzieb s európskymi národmi.

Žiadosť Turecka o vstup do vtedajšieho “Európskeho spoločenstva” (ES) v roku 1959 odrážala ambície Turecka, ako aj jeho snahu obmedziť grécky vplyv v ES.

EÚ už desaťročia preťahuje proces smerujúci k udeleniu členstva Turecku, ale skutočným porazeným bude práve EÚ, ak Turecku nakoniec dôjde trpezlivosť a o členstvo stratí záujem.

Od konca studenej vojny sa Spojené štáty pomaly sťahujú zo svojej globálnej prítomnosti, čo viedlo k vzniku multipolárneho sveta. Grécky filozof Aristoteles vyslovil vetu “Moc neznáša vákuum”. Vypuknutie rusko-ukrajinskej vojny je zreteľným produktom ústupu Spojených štátov v určitých oblastiach sveta. Keďže Rusko venuje čoraz viac svojej vojenskej sily ukrajinskému frontu, sťahuje vojská z okolia svojej periférie, ktorá zahŕňa Kaukaz.

Vzhľadom na napätie medzi Azerbajdžanom a Arménskom Turecko pomaly, ale vytrvalo presadzuje svoje vlastné záujmy na Kaukaze a približuje sa k hraniciam Iránu.

Európska únia potrebuje silné južné pobrežie

Vzhľadom na nárast organizovaného násilia na periférii Európskej únie potrebuje EÚ silnú vojenskú prítomnosť, najmä na južnom pobreží. Nielen na obranu pred nepriateľskou mocnosťou, ale aj na zabezpečenie stabilných dodávok energetických zdrojov v čase, keď sú dodávky z Ruska prerušené. Turecko môže splniť oboje.

Vojenská sila Turecka je podľa indexu Global Fire Power hodnotená ako 15. najväčšia vojenská mocnosť na svete. Turecká vojenská sila sa odhaduje na viac ako 1 milión príslušníkov, ktorí zahŕňajú pravidelnú armádu, polovojenské a námorné sily. Turecko má tiež deviate najväčšie vzdušné sily na svete.

Geostrategická poloha Turecka je mimoriadne dôležitá, je takpovediac “pántom” medzi Áziou a Európou. Turecko okupuje Anatólsky polostrov. Je to miesto, kde sa Európa stretáva s Áziou. Anatolský polostrov sa nazýva aj Malá Ázia. Keďže Turecko je v NATO, EÚ sa v súčasnosti nemusí zaoberať svojou južnou hranicou.

Vzhľadom na meniacu sa rovnováhu síl vo svete si však EÚ nemôže byť istá, že Turecko bude naďalej strážiť svoje južné pobrežie. EÚ tiež riskuje, že stratí Turecko ako spojeneckú mocnosť, a v budúcnosti sa môže stať, že jej južné krídlo bude Tureckom ohrozené.

Kultúrne rozdiely medzi Tureckom a Európou

Hoci Turecko už smeruje k západným hodnotám, treba poznamenať, že tiež podlieha kultúrnemu vplyvu arabských krajín v oveľa väčšej miere ako Európa. Z tohto dôvodu sa Európa chytá akéhokoľvek narušenia vnútornej tureckej politiky ako potláčania ľudských práv. Napríklad tisíce štátnych zamestnancov a príslušníkov armády boli prepustení alebo zatknutí za účasť na pokuse o prevrat proti Erdoganovi v júli 2016, v roku 2018 EÚ pozastavila prístupové rozhovory s Tureckom s odvolaním sa na tento prevrat.

V článku v denníku NY Times sa uvádza: „Diplomati EÚ sa domnievajú, že je veľmi nepravdepodobné, že by sa Turecko v dohľadnej dobe stalo členom EÚ, ak sa vôbec niekedy stane, pretože sa v posledných rokoch zhoršili jeho normy v oblasti právneho štátu a dodržiavania ľudských práv.“

Napriek tomu EÚ neustále drží v rukách ponuku na vstup, aby tak presvedčila Turecko, aby súhlasilo so vstupom Švédska do NATO.

Turecko má tiež nepriateľské vzťahy s Cyprom a Gréckom, a to je významný problém. Nepomohla ani Sevillská mapa, ktorá vytýčila hranice výlučných hospodárskych zón Turecka a Grécka, ktoré hrubo zvýhodňovali Grécko. Tu treba poznamenať, že Grécko a Cyprus boli vo svojich žiadostiach oveľa menej kontrolované, a to napriek vážnym nedostatkom v oblasti ľudských práv a hospodárskeho pokroku.

Okrem toho urýchlený postup Ukrajiny v súvislosti s členstvom v EÚ dokazuje, že niektoré krajiny sú si rovnejšie ako iné.

Do úvahy treba vziať aj to, že EÚ sa zdráha pustiť do EÚ moslimskú krajinu a rozšíriť hranice EÚ o Irak, Sýriu a prípadne Irán v závislosti od otázky na Kaukaze.

Prínosy členstva Turecka v Európskej únii

Okrem vojenskej sily Turecka by vstup do EÚ znamenal aj veľmi potrebnú injekciu novej krvi a hospodárskej dynamiky do statických ekonomík EÚ.

Turecko by tiež fungovalo ako pozemná bariéra pre migráciu, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje.

Ak by Európania cestovali do Turecka a Turci do EÚ, došlo by ku kultúrnej asimilácii porovnateľnej s obdobím helenizácie. Koncepcia ľudských práv a právneho štátu by našla živnú pôdu v tureckom obyvateľstve, ktoré má vzdelanostnú úroveň na to, aby tieto koncepcie akceptovalo. Takáto interakcia by zmiernila, zastavila, prípadne zvrátila posun Turecka do arabskej sféry vplyvu.

Slovami bývalého amerického prezidenta Lyndona Johnsona: “Je lepšie mať nepriateľa vo vnútri stanu, ktorý močí von, ako vonku pred stanom, ktorý močí dovnútra.”

Podľa Modern Diplomacy členstvo Turecka v EÚ môže Európe poskytnúť silného a ostražitého spojenca na správnom mieste a v správnom čase v období rastúcej svetovej nestability.Mať Turecko v EÚ je lepšie ako mať Turecko mimo EÚ. EÚ sa tým skôr posilňuje, než oslabuje.