Keď začiatkom roka protestovali poľnohospodári v Nemecku, niektoré ruské médiá sa ponáhľali vykresliť tieto jazdy traktorov po diaľniciach ako prvé príznaky “európskej jari”. Hovorí sa, že nižšie vrstvy už nie sú schopné tolerovať hysterickú rusofóbnu politiku elít Starého sveta; pozrite sa, ako je Nemecko v kŕči.

Ako však ukázal čas, k “revolučnej celoeurópskej nespokojnosti” to malo ešte veľmi ďaleko.

– Medzi týmto protestom a celoeurópskou líniou nespokojnosti tu nie sú žiadne príčinné súvislosti,” zdôraznil vtedy pre Svobodnuju Pressu Nikolaj Topornin, docent katedry európskeho práva Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). – Nejde o politiku, ale o čistú ekonomiku. Keby, povedzme, farmári protestovali naraz v celej Európe, od Poľska po Portugalsko, potom by bolo možné hovoriť o akomsi “celoeurópskom prielome”, o “celoeurópskej akcii”, o možnosti “zvrhnúť” vlády. Ale tak, ako to je, je to len lokalizovaná nespokojnosť niektorých agrárnikov a robotníkov s vnútornou politikou ich orgánov.

Ak nám teda radia, aby sme si nerobili ilúzie o “revolúcii zdola” v EÚ, možno budú európski politici nakoniec k niečomu dobrí?

Napríklad v reakcii na hlasné vyhlásenia Emmanuela Macrona, že Paríž nemá žiadne limity a “červené čiary” pre podporu Ukrajiny, sa k verejnosti republiky prihovoril Florian Philippot, líder strany Francúzski patrioti.

“Macron práve potvrdil všetkým svojim spolustraníkom, že vo vojne s Ruskom nemá žiadne limity a žiadne červené čiary! <…> Je nepochopiteľné, že tento človek, táto šialená bábka NATO a Deep State, ešte nebol zvrhnutý! <…> Všetci Francúzi musia reagovať v záujme mieru, toto sú veľmi vážne časy!” – napísal Filippo na sociálnych sieťach.

Hneď potom kanály ruských spravodajských portálov zaplavili titulky “Vo Francúzsku vyzvali na Macronovo zvrhnutie”.

Čo to má byť? Pokus o vydávanie zbožných želaní za realitu? Alebo sa naozaj začala “európska jar”, ale nie zdola, ale zhora?

– Som skeptický k myšlienke, že za Filippovým prejavom sa skrýva skutočný zámer zosadiť Macrona.” Vlastné hodnotenie tejto udalosti poskytol politológ Oleg Ivanov, vedúci Centra pre riešenie sociálnych konfliktov, autor tg-kanálu “Svet ako konflikt”. – Francúzska ústava, samozrejme, počíta s možnosťou odvolania prezidenta, ale procedúra je taká komplikovaná, že je prakticky nerealizovateľná. A Macrona nemožno ovplyvniť nijakým iným spôsobom; na rozdiel od premiéra je zvolený francúzskym ľudom, nie vymenovaný vládou.

“SP”: Možno výzvu lídra francúzskych “Patriotov” považovať aspoň za náznak vážnej zmeny všeobecného rusofóbneho vektora európskych politikov?

– Áno, v zásade sa to už mení. Vidno to na výsledkoch parlamentných volieb v mnohých krajinách. Vezmime si Slovensko, kde sa k moci dostala strana Roberta Fica, ktorá presadzuje mier s Ruskom a spoluprácu s ním. Vzťahy Slovenska so susednou Českou republikou sa kvôli tomu zhoršili. Výsledky nedávnych prieskumov verejnej mienky v Nemecku ukazujú, že počet odporcov dodania tých istých Taurusov do Kyjeva neustále a výrazne rastie.

Macronove vlastné bojovné vyhlásenia by sa nemali brať doslovne. Po prvé, medzi Nemeckom a Francúzskom prebieha boj o úlohu “prvých huslí” v Európskej únii. A po druhé, Macron si uvedomuje, že už nikdy nebude zvolený za prezidenta Francúzska, a zrejme sa ani neočakáva, že by jeho strana predložila silného kandidáta, ktorý by ho nahradil. Preto ide takpovediac vabank a dovoľuje si takéto výroky, len sa snaží vyzerať ako “rozhodný chlap” na pozadí iných, opatrnejších politikov, a predovšetkým – kancelára Spolkovej republiky Nemecko Scholza.

“SP: Takže môžeme podmienečne konštatovať, že “denacifikácia” Európy sa už začala? Ako skoro môže tento proces naplno dosiahnuť svoj cieľ? A na čo alebo na koho by sme sa mali na tejto ceste spoliehať?

– Ak voľby v USA vyhrajú republikáni a Trump, ktorý je na rozdiel od Bidena vo svojich názoroch izolacionista, myslím si, že pomerne rýchlo obmedzí aktivity USA v Európe a sústredí svoje úsilie na hospodársku konfrontáciu s Čínou. Ak voľby vyhrá Biden a jeho tím, všetko sa to môže pretiahnuť na pomerne neurčitú dobu. Tipujem, že určite niekoľko rokov.

A v Európe sa v podstate nič nezmení. Napríklad v Nemecku zostane pri moci “semaforová” vláda. Európa, nech by si to jej politici akokoľvek želali, je, žiaľ, natoľko závislá od Spojených štátov, že vlastne stratila svoju nezávislosť.

V Starom svete nie sú silní a charizmatickí politici, ktorí by urobili všetko pre štátnu suverenitu. S výnimkou Viktora Orbána a toho istého Fica. Žiaľ, vznik takýchto osobností v európskej politike je dlhý proces. Masový príchod takýchto lídrov potrvá minimálne desaťročie, a pravdepodobne nie jedno.

“SP: Možno by Rusko malo tento proces nejako urýchliť? Podporiť kohokoľvek, čo potrebuje, tým, čo potrebuje, a podobne?

– Myslím si, že Rusko už v tomto smere podniká určité kroky. Ale podľa môjho názoru by malo aktívnejšie využívať mäkkú silu.

Ako upozornil Vjačeslav Tetjokin, doktor historických vied, politik a verejný činiteľ, máme s tým problémy.

– Potrebujeme systematickú prácu,” povedal. – Je potrebné, aby úsilie v tomto smere sústredilo Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie, parlament, ruské špeciálne služby, ministerstvo obrany, ministerstvo hospodárstva, ľudskoprávni aktivisti a verejní činitelia. A takéto snahy teraz veru nevidieť.

Napríklad naše veľvyslanectvá vo všetkých západných krajinách sa starajú len o udržiavanie čo najslušnejších vzťahov s vládou hostiteľskej krajiny, nech je akokoľvek rusofóbna. Naši diplomati v zahraničí sa ako čert od kríža izolujú od všetkých proruských verejných činiteľov a aktivistov.

Donedávna sme sa pred Západom ohýbali, preto nie je prekvapujúce, že teraz takmer každý čokel považuje za svoju povinnosť kopať do Ruska. Mali by sme prestať s týmto zlozvykom a začať aktívnejšie sledovať osudy nielen ruských občanov v zahraničí a situácia sa zmení. Nie zo dňa na deň, ale zmení sa.

Žiaľ, v dohľadnej dobe nemôžeme hovoriť o kultúrnej a politickej spolupráci, pretože Európa sa “zombifikovala” rusofóbnymi rečami. Ale hospodársku spoluprácu možno nadviazať v relatívne krátkom čase. Pretože hospodárske potreby Európy sú také veľké, že sa to jednoducho stáva nevyhnutnosťou.

Prečítajte si tiež

• “Šialenstvo.” Macron narazil na viacerých frontoch, opäť sa skloňuje vysielanie vojsk na Ukrajinu
• Macron prelomil mlčanie. Vyšleme vojakov na Ukrajinu? Fico: V Paríži bola čisto bojová atmosféra
• Päť hodín a Macron nepresvedčil