Arusha 21. septembra 2015 (HSP/Foto: screenshot youtube)
Ako deti sa iste pamätáte na rozprávku o krajine, kde živé tvory namieste skameneli. No vedeli ste o tom, že v skutočnosti to nie je možné. Ale, ako sa vraví, na Zemi je všetko možné
Na severe Tanzánie, blízko kenskej hranice, v regióne Arusha sa nachádza jazero Natron s rozlohou 600 km², maximálne 57 km dlhé a 22 km široké, najhlbšie miesto má do troch metrov. Prítokom je rieka Southern Ewaso Ng’iro. Jazero spolu s povodím a mokraďami patrí podľa Ramsarského dohovoru k miestam medzinárodného významu, pretože tu hniezdia plameniaky s počtom zhruba 2,5 milióna jedincov. Na západ od neho sa rozprestiera ďalšie známe miesto, Národný park Serengeti.
Jazero Natron vzniklo na mieste Veľkej priekopovej prepadliny, ktorá sa tiahne po východoafrickom území. Je to teda geologicky činné pásmo. Vo vytekajúcej láve sa namerali vysoké koncentrácie uhličitanov, ale nízke hladiny vápnika a horčíka. Keďže sa nachádza v blízkosti rovníka, sú tu časté teploty nad 40 °C, pričom sa vyparí veľké množstvo vody a ako usadeniny ostanú uhličitanové zlúčeniny (dekahydrát uhličitanu sodného a dihydrát seskviuhličitanu sodného) s vysokým pH viac ako 12. Pomenovanie jazera Natron pochádza práve z jeho chemického zloženia, v slovenčine sa nazýva Sodné jazero.
Voda v jazere je teda vysoko zásaditá a môže dokonca aj spáliť kožu. Uhličitan sodný bol o. i. už v starovekom Egypte známou konzervačnou látkou na mumifikáciu. Preto sa často stáva, že vtáky pri ponorení do vody pôsobením uhličitanov na svojom tele ostávajú po čase strnulé, akoby zakonzervované, inými slovami, skamenené.
Ich telá našiel pri jazere pred dvoma rokmi aj fotograf Nick Brandt a zo svojich záberov vydal knihu pod názvom “Na druhej strane spustošenej krajiny”. V nej píše: “Vzal som tieto tvory, ako som ich našiel na pobreží, a potom som ich umiestnil do živej pozície, čím so ich vniesol späť do života.”
Brandtove fotografie nájdete aj v tomto videu:
https://youtu.be/fqD–jALFQ0
V jazere teda nemôže žiť hocijaký organizmus, ale len taký, ktorý rád žije v zásaditom prostredí. Takéto halofily sú napr. niektoré sinice, ktoré pri fotosyntéze vytvárajú červené sfarbenie vody, čo jazeru dodáva akýsi “smrtiaci” efekt. Je to naozaj obrovská rarita, jedna z mnohých hračiek našej prírody.
Jazero Natron je jedným z dvoch alkalických jazier v tejto oblasti východnej Afriky, druhým je jazero Bahia. Oba sú koncové jazerá, z ktorých už voda neodteká. Netradičný charakter jazera Natron aj s jeho dvaapolmiliónovou kolóniou plameniakov ohrozuje navrhovaná vodná elektráreň na rieke Ewaso Ngiro, ktorá je prítokom jazera.