Ministrovo vyhlásenie pridáva na neistote, či Izrael bude napokon s kritizovaným plánom napredovať, pripomína agentúra AP. Netanjahu chcel s procesom začať v stredu v súlade s blízkovýchodným mierovým plánom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Plán, ktorý predstavili v januári a vyžiadal si medzinárodnú kritiku, pripisuje približne 30 percent územia pod stálu kontrou Izraela, zatiaľ čo Palestínčanom dáva na zostávajúcom území obmedzenú autonómiu. S izraelskou anexiou Predjordánska nesúhlasia Organizácia Spojených národov, Európska únia či kľúčové arabské štáty, podľa ktorých tým Izrael poruší medzinárodné právo. Nesúhlas s plánom dokonca vyjadrili aj izraelskí spojenci, ako napríklad Veľká Británia.
Okrem medzinárodnej opozície sa Netanjahuov plán stretol s nevôľou aj u jeho vládnych partnerov zo strany Modrá a Biela – ministra obrany a alternatívneho premiéra Bennyho Ganca a spomínaného Aškenaziho. Ganc uviedol, že cieľový termín 1. júla nie je “posvätný” a navrhol, aby s anexiou počkali, kým sa vláda snaží vyriešiť zdravotnú a hospodársku krízu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu. Netanjahu má na základe koaličnej dohody právomoc predložiť návrh na anexiu po strede, no americkí predstavitelia uviedli, že s plánom nechcú napredovať, kým sa na ňom obaja lídri nedohodnú.
Izrael obsadil Západný breh počas vojny v roku 1967. Medzinárodná komunita považuje územie za okupované a viac ako 120 tamojších židovských osád za nelegálne. Palestínčania považujú celý Západný breh za časť svojho budúceho štátu a Trumpov plán odmietli. Predpokladá sa, že v stredu budú Palestínčania protestovať.
Proti anexii protestovalo aj niekoľko izraelských skupín a vyslovili sa proti nej aj niektorí osadníci zo Západného brehu, ktorí sa podľa AP obávajú, že by museli de facto uznať palestínsky štát a sami by sa ocitli v izolovaných enklávach. Väčšina osadníkov však tlačí na Netanjahua, aby pokračoval a dokončil to, čo sľúbil.