Dobrovodský pripomenul, že parlamentu k tejto otázke zaslal tri listy. Stále však podľa jeho slov v zákone zostali ustanovenia, ktoré nespĺňajú ústavný test proporcionality.
„Považujem preto za dôležité, aby tieto ustanovenia posúdil Ústavný súd SR,” zdôraznil verejný ochranca práv, ktorý za problematické považuje najmä podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií.
„Tento krok nepovažujem za súladný s koncepciou práva na informácie.Podporujem pritom a ani nespochybňujem záujem verejnosti na poznaní informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami. Domnievam sa však, že zmena nespĺňa test proporcionality, a to z viacerých dôvodov. Ústava nedáva parlamentu právny základ na to, aby subjekt súkromného práva, napríklad mimovládna nezisková organizácia, mal totožnú povinnosť ako orgán verejnej moci,” doplnil ombudsman a pokračoval, že orgány verejnej moci, respektíve povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, sú tie, ktoré majú podliehať kontrole verejnosti, a preto majú primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti.
„Táto povinnosť vyplýva práve z povahy a postavenia orgánu verejnej moci,” doplnil Dobrovodský.
Ako uviedol, zavádzanie prvkov správneho konania, ako aj viazanie subjektu súkromného práva názorom orgánu verejnej moci, možno v podmienkach právneho štátu hodnotiť ako zásah do privátnej autonómie.
Verejný ochranca práv tiež pripomenul, že zákon o slobode informácií už dnes umožňuje dostať informácie o poskytnutých dotáciách pre neziskové organizácie. Obyvatelia SR tak podľa slov ombudsmana môžu využiť nástroj zákona o slobode informácií na to, aby sa dozvedeli o nakladaní s verejnými prostriedkami, a to priamo u povinných osôb tak, ako ich definuje zákon o slobode informácií v súčasnom znení.
„Obyvatelia môžu v centrálnom registri zmlúv spoznať obsah zmluvy, na základe ktorej mimovládna nezisková organizácia dostala dotáciu. Taktiež môžu získať od povinnej osoby celý obsah vyúčtovania dotácie, a teda faktúry, objednávky či podrobné informácie o aktivitách, ktoré boli vyúčtované,” spresnil Dobrovodský, podľa ktorého doterajší mechanizmus zákona o slobode informácií postačuje na to, aby bolo právo verejnosti na informácie naplnené.
„Som preto toho názoru, že zavádzanie ďalších povinností podľa zákona o slobode informácií pre neziskové organizácie nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,” uzavrel verejný ochranca práv.
V Kyjeve sú zničené mosty, až po Ľvov zhasli svetlá: bilancia nočnej odvetnej akcie za Krym
Masívny útok ruských rakiet a bezpilotných lietadiel v noci a ráno 20. novembra vyradil z prevádzky kľúčové mosty cez Dneper…
Pápež Lev XIV. prijme v Apoštolskom paláci hviezdy svetovej cyklistiky
Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie a Medzinárodná cyklistická únia organizujú stretnutie pápeža Leva XIV. s hviezdami svetovej cyklistiky. Audiencia sa…
Rozruch je v plnom prúde: Zelenskyj vyhlásil, že s Krymským mostom si môže robiť, čo chce
Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina si môže s Krymským mostom robiť, čo chce . Uviedol to na tlačovej konferencii po…
Zo spojenia by mohli profitovať PS aj Demokrati, no má to i riziká, myslí si politológ
Spojenie opozičného hnutia PS a mimoparlamentných Demokratov do volieb do Národnej rady SR je zmysluplným rozhodnutím. Mohli by z neho…
Matovičove zmluvy s občanmi: Hnutie získalo milióny. Čo dostali voliči?
Hnutie Slovensko opäť zbiera podporu pre požiadavky, ktorými chce podmieniť budúcu vládu. Od prvej Zmluvy so Slovenskom prešlo tromi parlamentnými…





























