Návrh zákona už v stredu minulého týždňa schválila dolná komora parlamentu. Aby však vošiel do platnosti, musí o ňom ešte hlasovať senát, čo bude až na jeseň.
Takýto návrh vychádza z faktu, že investori odchádzajú od fosílnych palív, ako napríklad aj nedávno Nórsky štátny fond znížil svoje výdavky na získavanie uhlia. Írsko navyše zaostáva za ostatnými európskymi krajinami pri znižovaní emisií a írske domácnosti emitujú o 60% viac uhlíka ako priemerne domácnosť v EÚ, pretože ešte vo veľkej miere využíva rašelinu a uhlie na vykurovanie.
Po prijatí zákona by už Írsky strategický investičný fond (ISIF), ktorý spravuje 8,9 miliárd eur spolu s vládnymi podielmi v spoločnosti AIB a Bank of Ireland, nemohol viac investovať do žiadnej spoločnosti alebo projektu, ktorý získava viac ako 20% svojich príjmov z fosílnych palív, ako je uhlie, ropa, zemný plyn a rašelina.
V júni roku 2017 mal ISIF priame spojenie so 153 podnikmi na fosílne palivá prostredníctvom dlhových a majetkových podielov vo výške približne 288 miliónov eur. Aj tie by mal teda popredať a už vylúčil 16 ropných a uhoľných spoločností.
Návrh zákona však zahŕňa aj výnimky pre investície do fosílnych palív, ktoré sú v súlade s cieľmi Írska v oblasti klímy, ako aj výnimky pre investície do hedžových fondov alebo fondov obchodovaných na burze.
Nezávislý poslanec Thomas Pringle, ktorý podporuje návrh zákona, povedal, že tieto zmeny boli vykonané s cieľom umožniť investície do zariadení, ktoré napríklad vyrábajú zemný plyn, čo môže byť súčasťou prechodu na nízkouhlíkové palivá.