Bratislava 6. januára 2024 (HSP / The Associated Press/Foto: Pixabay)
The Associated Press uvádza, že sa miera inflácie v Európe po mesiacoch poklesu opätovne zvýšila. Mohlo by to oddialiť zníženie úrokových sadzieb?
Inflácia, ktorá trápi Európu, v decembri vzrástla na 2,9 % a po siedmich po sebe nasledujúcich mesačných poklesoch sa odrazila od dna. Ceny potravín vzrástli a v niektorých krajinách sa skončila podpora na pokrytie vysokých účtov za energie. Rast cenovej hladiny podnietil diskusiu o tom, ako skoro možno očakávať zníženie úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky.
V piatok publikovaný údaj (2,9%) sa zvýšil oproti 2,4 % medziročnej miere inflácie zaznamenanej v novembri – je však výrazne nižší oproti maximu 10,6 % v októbri 2022.
Prezidentka ECB Christine Lagardeová varovala, že inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mohla zvýšiť a odkloniť sa od svojej nedávnej klesajúcej krivky. Centrálna banka pre 20 krajín Európskej únie, ktoré používajú jednotnú menu euro, zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu na rekordne vysokú úroveň 4 % a tvrdí, že ju bude udržiavať tak dlho, ako to bude potrebné na stlačenie inflácie na úroveň 2 %, ktorá sa považuje za najlepší cieľ pre ekonomiku.
Úrokové sadzby
Rýchlejší než očakávaný pokles inflácie v posledných mesiacoch roka 2023 viedol niektorých analytikov k prognózam, že centrálna banka začne znižovať úrokové sadzby už v marci.
Decembrové oživenie však nahrávalo analytikom, ktorí predpokladajú, že sadzby sa začnú znižovať až v júni.
„Toto zvýšenie slúži ako upozornenie, že zníženie úrokových sadzieb v prvom štvrťroku je nepravdepodobné, nemalo by to však rozptýliť očakávania zníženia sadzieb neskôr v priebehu roka,“ povedal Bert Colijn, hlavný ekonóm banky ING pre eurozónu.
Názory na význam vyššieho čísla inflácie sa líšil : „Decembrový nárast bol “len výkyvom”, ktorý sa v januári zvráti,“ povedal Jack Allen-Reynolds, zástupca hlavného ekonóma eurozóny v Capital Economics. Prvé zníženie sadzieb predpokladá v apríli.
Infláciu v decembri podporilo ukončenie dotácií na energie v Nemecku a Francúzsku, ktoré pred rokom znížili ceny.
Podľa štatistickej agentúry Európskej únie Eurostat sa jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné ceny pohonných hmôt a potravín, znížila na 3,4 % z novembrových 3,6 %. Tento údaj pozorne sleduje ECB.
Ceny potravín v niekoľkých mesiacoch minulého roka klesli z bolestivých dvojciferných hodnôt, ale v decembri sa aj tak medziročne zvýšili o 6,1 %.
Vyššie náklady na potraviny viedli globálny reťazec supermarketov Carrefour k tomu, že tento týždeň oznámil, že prestane predávať výrobky PepsiCo vo svojich obchodoch vo Francúzsku, Belgicku, Španielsku a Taliansku. Francúzsky reťazec poukázal na zvýšenie cien obľúbených výrobkov, ako sú zemiakové lupienky Lay’s, Quaker Oats, čaj Lipton a limonády Pepsi.
ECB a centrálne banky na celom svete v rámci boja proti inflácii rýchlo zvýšili úrokové sadzby. Fungujú tak, že zvyšujú náklady na pôžičky na nákupy pre spotrebiteľov, najmä domov a bytov, a na investície podnikov do nových kancelárií a tovární.
To znižuje dopyt po tovaroch a zmierňuje tlak na ceny – môže to však tiež obmedziť rast v čase, keď je ho v Európe nedostatok. V období od júla do septembra ekonomika poklesla o 0,1 %.
Samotná inflácia však bola kľúčovou výzvou pre hospodársky rast, pretože spotrebiteľov oberá o kúpnu silu. ECB uviedla : „Rýchle zvýšenie sadzieb je najlepším spôsobom, ako ju dostať pod kontrolu a vyhnúť sa neskôr ešte drastickejším opatreniam.“
Predstavitelia amerického Federálneho rezervného systému tiež zdôraznili, že je dôležité udržiavať sadzby na vysokej úrovni : „Až kým sa inflácia jednoznačne nepohne nadol,“ ako vyplýva zo zápisnice z ich zasadnutia z 12. a 13. decembra, ktorá bola zverejnená v stredu. Federálny rezervný systém v tomto roku signalizoval tri zníženia sadzieb.
Pre porovnanie, spotrebiteľské ceny v USA sa v novembri oproti predchádzajúcemu roku zvýšili o 3,1 %.
Inflácia vo svete prudko vzrástla, keď sa v dôsledku odznenia pandémie COVID-19 znížili dodávky súčiastok a surovín a potom, čo Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu – čo zvýšilo náklady na potraviny a energie.
Európa odvtedy našla iné dodávky zemného plynu mimo Ruska na výrobu elektriny, pohon tovární a vykurovanie domácností, takže ceny energií sa postupne zmiernili.
Európa – a zvyšok sveta – čelí možnosti nových meškaní a vyšších cien výrobkov po tom, čo útoky jemenských povstalcov odradili najväčšie svetové kontajnerové prepravné spoločnosti a energetický gigant BP od plavby cez Červené more a Suezský prieplav.