Nakoniec bol vďaka odhodlaniu jezuitov prevezený do katolíckej nemocnice v Bombaji. Zomrel tam ako väzeň po odmietnutí prepustenia na kauciu zo zdravotných dôvodov. Kňaz Frazer Mascarenhas poukázal na to, že jezuiti chcú znovu otvoriť prípad otca Swamyho, aby dosiahli spravodlivosť.

“Je potrebné stiahnuť niektoré zaznamenané výroky súdu počas procesu o kaucii, ktoré kazia dobré meno nášho spolubrata a znehodnocujú jeho úspechy v práci na obranu ľudských práv,” povedal Maskareny.

Zdôraznil, že „predbežné uznanie viny“ uplatnené voči zadržanému je neprijateľné – v ďalšom konaní musí byť zrušené. Jezuita poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu, že „každý obvinený má právo byť považovaný za nevinného až do vynesenia právoplatného rozsudku“.

Vykonštruované obvinenie

Páter Stan Swamy, plným menom Stanislaus Lourduswamy, zomrel vo veku 84 rokov v pondelok 5. júla 2021 v indickom Bombaji (Mumbai). Tento jezuitský kňaz uväznený na základe vykonštruovaného obvinenia z terorizmu, v skutočnosti za jeho angažovanosť v prospech obyvateľstva domorodých kmeňov. Stan Swamy bol od 29. mája v katolíckej nemocnici sestier uršulínok v Bombaji kvôli zhoršeniu chúlostivého zdravotného stavu po tom, ako sa vo väzení nakazil Covidom-19. Vysoký súd štátu Maharaštra mu udelil výnimku na hospitalizáciu do 5. júla.

Ako aktivista za práva domorodého obyvateľstva v indickom štáte Džarkand bol páter Swamy v októbri 2020 zadržaný a vzatý do väzby s obvinením z terorizmu. Jeho smrť prišla v čase, keď súd ešte stále prerokúval jeho opakovane predložené odvolanie sa. Udelenie prepustenia na kauciu mu bolo sústavne odopierané napriek jeho vysokému veku 84 rokov a Parkinsonovej chorobe, ktorou trpel.

Stan Swamy SJ spolupracoval s domorodým spoločenstvom Adivasi na ochrane ich práv zakotvených v indickej ústave. Národná vyšetrovacia agentúra ho opakovane vypočúvala v roku 2018 a 2019. Uväznila ho 8. októbra spolu s 15 ďalšími sociálnymi aktivistami za práva domorodého obyvateľstva Adivasi. Všetci boli obvinení z terorizmu a prepojenia na extrémistické skupiny maoistov a z údajnej účasti na nepokojoch, ktoré vypukli v roku 2018 v Bhima-Koregaon v štáte Maharaštra.

Snaha o prepustenie neviedla k úspechu

Swamy tieto obžaloby vždy odmietal ako nepodložené. Za jeho oslobodenie bolo vyvinutých množstvo intervencií zo strany predstaviteľov Spoločnosti Ježišovej, indických biskupov a členov rehoľných rádov. Konferencia biskupov Indie prípad označila za „nepochopiteľné zatknutie“ a zdôraznila významné úsilie kňaza Swamyho o ochranu práv domorodých etník. Okrem toho biskupi pripomenuli, že „katolíci v Indii boli vždy chválení zo strany všetkých ako komunita občanov, ktorí sú lojálni, rešpektujú zákony a pracujú v prospech Matky Indie“.

Prípad pátra Swamyho naniesli kardináli Gracias, Alencherry a Cleemis aj na kolokviu s premiérom Narendrom Modim dňa 20. januára, avšak bezvýsledne. Federácia biskupských konferencií Ázie sa vo svojom apeli vyjadrila týmito slovami:

„Zadržanie a bezohľadné väznenie pátra Stana Swamyho nám pripomínajú zaobchádzanie, akého sa dostalo Mahátmovi Gándhímu, keď sa boril za práva indického národa“.

V kauze intervenoval aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva.

Stanislaus Lourduswamy sa narodil 26. apríla 1937 v Trichy v Tamil Nadu. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil ako 20-ročný, kňazstvo prijal v roku 1970 a v roku 1981 zložil večné sľuby. Prvé roky kňazskej služby strávil ako sociálny asistent v Džamšedpure a Čaibase v štáte Džarkand, kam sa neskôr vrátil v 90-tych rokoch, aby rozvinul sociálnu činnosť po boku domorodcov Adivasi. Od roku 1997 sa presunul do Ranči, kde bol až do uväznenia v októbri 2020.

List plný vďaky a súcitu

V polovici januára 2021, keď uplynulo jeho prvých sto dní v bombajskej väznici Taloja, páter Stan Swamy napíal list tohto znenia:

„Najskôr by som rád vyjadril svoje hlboké uznanie za obrovskú solidaritu, ktorú mnohí vyjadrili za posledných 100 dní, odkedy som uväznený. Správa o takej veľkej solidarite mi dodáva mimoriadnu silu a odvahu, a to zvlášť, keď vo väzení jedinou istotou bola neistota. Tak tu žijeme z dňa na deň.

Ďalšou silnou skúsenosťou za posledných sto dní je situácia väzňov čakajúcich na súdny proces. Väčšina z nich pochádza z ekonomicky a sociálne slabších vrstiev. Mnoho z týchto úbohých väzňov, ktorí čakajú na súdny proces, nevie, z čoho sú obvinení, nevideli ani svoje obvinenia a sú tak už niekoľko rokov vo väzení bez akejkoľvek pomoci, či už právnej alebo inej.

Všeobecne platí, že takmer všetci ľudia, ktorí tu čakajú na súd, sú nútení obmedziť sa na to najnutnejšie pre svoje prežitie, či už sú bohatí alebo chudobní. To všetko vytvára pocit bratstva a komunity, ktorý umožňuje nadviazať kontakt aj v takejto zložitej situácii.

Na druhej strane som v skupine šestnástich obžalovaných, ktorí sa nemali možnosť stretnúť, pretože sme väznení v rôznych väzniciach, alebo v rôznych oddeleniach toho istého väzenia. Aj napriek tomu si budeme spoločne spievať pieseň: Vtáčik v klietke ešte stále dokáže spievať.“

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.