V bratislavskej kaviarni Kafe Scherz prezentoval Konzervatívny Inštitút M. R. Štefánika výsledky prieskumu, ktorý bol urobený v apríli 2018 na vzorke 1 046 respondentov starších ako 15 rokov. Cieľom prieskumu bolo overiť „do akej miery sú v slovenskej populácii prítomné mýty o socializme a aké sú predstavy ľudí o úlohe štátu“. Inými slovami, mal odpovedať na otázky, ktoré bratislavskú kaviareň dlhodobo trápia: či obyvatelia Slovenska ešte stále cítia nostalgiu za životom v socializme, a či ešte stále chcú radšej silný sociálny štát, než asociálne pravicový, aký by preferovala bratislavská kaviareň a nadnárodné korporácie.

Celý prieskum vo forme prezentácie nájdete TU.

Odpovede na dve základné otázky sa dajú zhrnúť do dvoch konštatovaní: celkovo je socializmus ešte stále hodnotený lepšie ako to, v čom žijeme dnes, a ľudia prevažne preferujú silný sociálny štát.

Podľa prieskumu tých, ktorí sú presvedčení, že v socializme sa žilo ľudom lepšie ako teraz, je 43 percent, oproti 32 percentám tých, ktorí si myslia, že ľuďom sa žije lepšie dnes ako v socializme.

Socializmus si ľudia spájajú najmä s prácou pre všetkých a sociálnymi istotami, ale aj s totalitou. Na živote pred rokom 1989 oceňujú predovšetkým zamestnanosť, sociálne istoty, pokojnejší život, menej stresu, lepšie medziľudské vzťahy a ekonomickú prosperitu a blahobyt.

Pozitívne predstavy o socializme prevládajú najmä v sociálno-ekonomických otázkach, menej v otázkach slobody a demokracie. Najviac respondentov súhlasilo s nasledovnými tvrdeniami o socializme: „Ľudia si viac pomáhali, solidarizovali medzi sebou a boli si bližší.“ (súhlas až 81 %); „Za socializmu sa žilo bezpečnejšie, násilná kriminalita bola nižšia.“ (súhlas 79 %); „Vďaka plánovanému hospodárstvu bol dostatok užitočnej práce pre všetkých, a preto neexistovala nezamestnanosť.“ (súhlas 77 %).

Len v prípade troch tvrdení o socializme prevažuje nesúhlas nad súhlasom: „Pred rokom 1989 existovala socialistická demokracia, voľby boli slobodné a demokratické.“ (nesúhlas 52 %); „Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes.“ (nesúhlas 60 %); „Bežný človek, ak chcel, mohol slobodne cestovať kamkoľvek do zahraničia.“ (nesúhlas 71 %).

Prieskum skúmal aj tvrdenia súvisiace so sociálnym štátom. Najviac opýtaných súhlasilo so zasahovaním štátu v oblastiach zdravia, školstva, pracovnoprávnych vzťahov, sociálnej starostlivosti a životnej úrovne. Až 87 % respondentov súhlasí s názorom, že „zdravie nie je tovar, preto štát musí garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých.“ Až 81 % respondentov súhlasí, že „spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po vysokú školu.“

Približne tri štvrtiny opýtaných súhlasia s tvrdením, že „ak by Zákonník práce nechránil zamestnancov pred svojvôľou zamestnávateľov, zamestnanci by mali horšie pracovné podmienky, prichádzali by častejšie o prácu a nezamestnanosť by bola vyššia“ (77 %) a s výrokom, že „bez štátu a ním poskytovaných sociálnych dávok by veľká časť spoločnosti žila v chudobe“ (74 %). S tvrdením, že „vo vyspelých krajinách majú ľudia vyššiu životnú úroveň, lebo v nich štát výraznejšie prerozdeľuje zdroje od bohatších smerom k chudobnejším“ sa stotožňuje 71 % opýtaných. S výrokom, že „štát by mal pomáhať ľuďom z iných krajín, ktorí prídu na Slovensko ako utečenci“, však súhlasí len 32 %, a naopak, nesúhlasí s ním až 63 % opýtaných.

Pohľad výraznej väčšiny respondentov na úlohu štátu autori štúdie hodnotia ako „silno kolektivistický, etatistický, či socialistický“. Zaujímavé je, že u veľkej časti respondentov je rozpor medzi tým, ako sa sami zaraďujú v ekonomických veciach, a tým, kam patria podľa odpovedí na položené otázky. Hoci väčšina ľudí má ľavicové názory, veľká časť z nich je o sebe presvedčená, že zmýšľa stredovo či pravicovo.

Prieskum sa uskutočnil v rámci projektu Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika „Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte“. Realizuje ho s podporou silne ideologicky, kreacionisticky zameranej nadácie John Templeton Foundation.

Z porovnania výsledkov tohto prieskumu a podobného prieskumu, ktorý bol urobený v roku 2001 vyplynulo, že rozdiel v hodnotení obdobia socializmu a dneška sa postupne zmenšuje. Staršia generácia, ktorá môže ešte porovnávať, hodnotí obdobie socializmu oveľa vyššie než mladá generácia, ktorá ho pozná iba z rozprávania alebo sa o ňom učí v škole. A keďže starších ubúda a mladých pribúda, tak sa postupne mení aj hodnotenie, čoraz viac ľudí vníma tie časy len ako obdobie totality, ekonomického úpadku, zákazu cestovania a zákazu šírenia opačných názorov, a tiež ako neznesiteľné a nepredstaviteľné obdobie, keď neboli počítače ani mobily. A čoraz menej je tých, ktorí by mladým ukázali aj tú druhú stranu mince: kde bola naša veda, šport, školstvo, zdravotníctvo, priemysel vtedy a kde je dnes, alebo to, ako sa vtedy žilo mladým rodinám bez hypoték a exekúcií, s istotou práce a zaopatrenia.

Každá minca má totiž dve strany.

Ivan Lehotský