Prípad Daniela Bombica, ktorý vystupuje v digitálnom svete ako Danny Kollár nie je prvým prípadom, v ktorom angažované média a najmä denník N vedia presne ešte pred tým, ako nejaký slovenský súd vynesie verdikt, že ten ktorý obvinený je vinný alebo nie je. Denník N v úlohe vyšetrovateľa, prokurátora, sudcu aj kata zároveň spochybní, mediálne zlynčuje, prípadne podhodí na zlynčovanie svojej názorovej bubline každého, kto by chcel vidieť vec nie jednostranne, okuliarmi denníka N. Toho, kto sa neorientuje v rozpoznaní dobra od zla v súlade s verejným záujmom denníka N a jeho mecenášov.

Pohľad jeho redaktorov a interpretácia udalostí u nás aj vo svete je tá jedine správna, v súlade s vedeckým konsenzom, v súlade s verejným záujmom.

Bezprostredne po atentáte na Róberta Fica, Úrad vlády SR vyzýval angažované médiá na sebareflexiu, na zmenu správania voči tým, čo vyhrali voľby, aby nimi hecovaná nenávisť neviedla ďalších ľudí k násilnostiam voči legitímnej vládnej moci, aby sa politika vrátila z ulice do poslaneckých lavíc. Odpoveďou šéfredaktora denníka N, Matúša Kostolného bolo desatoro, v ktorom uviedol všetko, čo má zmeniť vo svojom správaní druhá strana, vládni politici. Len to, čo hodlá pre zlepšenie spoločenskej klímy, skvalitnenie práce novinárov, urobiť denník N, sa zmestilo do 2 bodov, pritom jeden z nich, dodržiavanie zásad novinárskej etiky, je psou povinnosťou novinárov.

Ešte aj pri formulovaní týchto 10 krokov si dovolil označiť niektoré médiá za dezinformačné, t. j. tie, ktoré šíria lži a konšpirácie. A vyzval politikov, aby s nimi nekomunikovali, kým s tými správnymi by povinne mali. Pritom sú to angažované médiá, ktoré presne vedia, ktoré sú to tie dezinformnačné stránky, veď ich zoznamy sami vytvárajú. Hodnotiace úsudky o nich sami robia, oni sami im vystavujú nálepky. Oni, redaktori denníka N. presne vedia, ktoré médiá tvoria nimi označovanú dezinfoscénu, kto je najväčšou hviezdou dezinfoscény, kto je najväčší dezinfluencer.

V tom desatore je veľmi výstižným desiaty bod: „Politici aj novinári budú postupovať vo verejnom záujme“. To je kľúčová požiadavka angažovaných médií aj na vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, aby konali vo verejnom záujme. Pritom, čo je verejný záujem, to určujú novinári angažovaných médií.

Presne taká, ako reakcia na výzvu úradu vlády na sebareflexiu médií, je reakcia angažovaných médií a najmä bezprostredná reakcia šéfredaktora dotknutého denníka N na rozhodnutie súdu, ktorý mu neodkladným opatrením zakázal označovať z trestných činov extrémizmu obvineného Daniela Bombica nálepkami, ktoré mu môžu prischnúť až po vynesení právoplatných rozsudkov súdmi Slovenskej republiky, nakoľko ich používaním je v jeho prípade porušované právo na prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces obvineného a manipulovaná verejná mienka tak, aby nakoniec v súlade s „verejným záujmom“ došlo k odsúdeniu obvineného.

Kostolný na prvú pasoval denník N do pozície ochrany spravodlivosti a pravdy. A na druhú zaútočil na sudkyňu, ktorá si dovolila dať denníku N náhubok a pomenovala veci v rozhodnutí o opatrení tak ako sú. Dovolila si dať na papier, že Denník N vedie voči obvinenému aktívnu, systematickú, propagandistickú mediálnu antikampaň, čím manipuluje verejnou mienkou tak, aby ho táto vnímala ako vinného bez ohľadu na to, že o jeho vine, či nevine rozhodol právoplatne slovenský súd. V rozhodnutí sa okrem iného uvádza:

„Prezumpcia neviny je v prostredí materiálneho právneho štátu conditio sine qua non spravodlivého procesu. V prvom rade má chrániť celkovú spravodlivosť celého trestného konania, aby verejnosť a vo veci konajúci sudcovia nepodliehali masívnej verejnej antikampani voči vybranému subjektu s cieľom vyvolať presvedčenie, že konkrétny obvinený je už (bez ohľadu na materiálnu realitu) odsúdený a trestný proces, ktorý má potenciálne prebehnúť, je iba formálnym zavŕšením tohto médiami verejnosti sugerovaného “faktu”.“

Richard Glück: Po tomto výkone českej moderátorky môžu Denník N zavrieť

Ak si denník N dovolil zaútočiť na sudkyňu, ktorá rozhodla vo veci žiadosti o neodkladné opatrenie, pričom táto nerozhodovala v ani jednej trestnej veci, z ktorej je Daniel Bombic obvinený. Čo čaká sudcu, ktorý by rozhodol v niektorej z týchto trestných vecí v prospech obvineného a nie v roky nastavovanom verejnom záujme redaktorov a vlastníkov denníka N a ďalších angažovaných médií?

Čo sledoval denník N, keď v diskusii pod článkom, v ktorom zaútočil na sudkyňu, spochybnil jej integritu, že svojim rozhodnutím nechráni spravodlivosť, ale extrémistu, nechal v komentároch chrliť nenávistné komentáre ľudí z jeho názorovej bubliny voči sudkyni?

Bombicov prípad nie je jediný, kde advokátska kancelária Kallan, ktorá zastupovala v podaní návrhu Daniela Bombica na neodkladné opatrenie voči denníku N, podniká kroky, aby ochránila právo na spravodlivý proces obvineného. Ďalším prípadom je žiadosť o zabezpečenie ochrany práva Ing. Radka Kuruca, PhD. na prezumpciu neviny.

V tomto prípade advokátska kancelária požaduje vylúčenie novinárky Veroniky Prúšovej z hlavného pojednávania v trestnej veci Ing. Radka Kuruca, PhD., aby zabezpečila prezumpciu neviny, nakoľko táto novinárka zverejňuje manipulatívne a tendenčné informácie vo svojich článkoch so zámerom nastaviť verejnú mienku v neprospech obvineného.

Veronika Prúšová prevzala funkciu manipulátorky verejnej mienky v exponovaných kauzách v prospech verejného záujmu denníka N po Monike Tódovej, po tom ako sa stalo neudržateľné informovanie o kauzách, ktoré mali predpoklad a zavše aj končili na Špecializovanom trestnom súde, Tódovou po prevalení jej „rodinného“ vzťahu so sudkyňou ŠTS Pamelou Záleskou, ktoré rozhodovala sudkyňa. Novinárka Tódová mala informácie skôr ako vo veci sudkyňa Záleská rozhodla a sudkyňa naopak rozhodovala vo „verejnom záujme“, ktorý pomáhala v denníku N nastaviť novinárka.

Denník N na túto situáciu zareagoval tak, že Tódovú stiahol a nahradil ju Veronikou Prúšovou. „Žiačka“ Moniky Tódovej v schopnosti manipulovať verejnou mienkou vo verejnom záujme denníka N predbehla svoju lektorku Moniku Tódovú.

Dnes Tódová vedie v denníku N americkou ambasádou financovaný projekt „Korupčný newsfilter“. Na mieste je otázka, či sa sudkyňa Záleská automaticky vylúči zo všetkých prípadov, o ktorých píše manipulatívne denník N v článkoch pod hlavičkou tohto projektu.

Takým je aj Tódovej ostatný počin vo veci, keď súd rozhodol, že nie je dôvod na trestné stíhanie operatívcov Róberta Magulu a Branislava Dunčka väzobne. Takže budú stíhaní na slobode, ak krajský súd nerozhodne inak. Znamená to, že sú nevinní? Nie. Ale Monika Tódová o ich nevine presvedčená je a svojim článkom sa snaží verejnosť presvedčiť, že nevinní sú. A že ich polícia šikanuje. Ani to, či sú vinní dnes známe nie je, lebo žiaden súd o ich vine, či nevine právoplatne nerozhodol. Na mieste médií by malo byť mlčať a nie manipulovať verejnou v mienkou v ich prospech, či neprospech.

Rovnako ako v prípade Daniela Bombica má denník N a nielen on jasno v tom, že za smrť novinára a jeho snúbenice v roku 2018 nesie vinu Róbert Fico. A že jej objednávateľom bol Marián Kočner. Na druhej strane je to denník N, ktorý je presvedčený, že sa sudca Miroslav Radačovský pomýlil, keď rozhodol o tom, že sa Andrej Kiska zmocnil pozemku Dr. Fronca neoprávnene. Že je správne, ak by šiel za Kiskove daňové podvody (upozornenie na ne) Róbert Fico sedieť. Že sa tieto dostali pred súd len preto, lebo to bolo v záujme Róberta Fica, ale že vo „verejnom záujme“ bolo mlčať. Andrej Kiska bol po celú dobu nekriticky obhajovaný a v očiach redaktorov denníka N „anjel“.

Tak ako je denník N a ďalšie média majiteľom pravdy ohľadom smrti gen. Lučanského, všetkých káuz Smeru, sudcov obvinených v kauze Búrka, obvinených Čurilovcov vo veci manipulovania vyšetrovaní. Denník N presne vie, kto má byť stíhaný väzobne a kto nie. Neoprávnené väzobné stíhanie advokáta Martina Ribára obhajcov spravodlivosti, o ktorých píše Matúš Kostolný vo svojom článku nijako nezaujíma. Denník N má jasno v tom, koho vyšetrovanie prebiehalo v súlade so zákonom a koho nie a teda na koho vyšetrovanie má a na koho nemá byť aplikovaný paragraf 363.

Lenže denník N je vlastníkom pravdy aj vo veci Covidu, vo veci klimatickej krízy, lebo sa môže oprieť o vedecký konsenzus a tu diskusia končí. A je to denník N, ktorý nehodlá diskutovať o tom, kedy začala vojna na Ukrajine a čo boli príčiny jej vzniku.

Je to denník N, ktorý vníma povinnosť vo verejnom záujme označiť Emila Páleša, že je pavedec a zlynčovať kohokoľvek, kto by uznal jeho vedeckú prácu ohľadom synchronicity a periodicity v dejinách, napriek tomu, že jeho 40 ročné úsilie oceňujú a jeho výskum potvrdzujú svetové vedecké kapacity.

Sú to tie isté médiá, ktoré vedia kto mal vyhrať voľby v Moldavsku, v Gruzínsku, či v Rumunsku. Práve títo vlastníci pravdy presne vedia, že je správne zrušiť prezidentské voľby ústavným súdom v Rumunsku, ak nevyhral ten správny pro západný kandidát. Že je správne vyvolať v Gruzínsku farebnú revolúciu, ak ľudia vo voľbách odmietli nechať si zasahovať do politiky cudzou mocou platené mimovládne organizácie. Lebo je to všetko vo „verejnom záujme“. Koho?

Minister vyhlásil vojnu proti drogám, Denník N má inú predstavu...

Nepochybne bolo vo „verejnom záujme“ udeliť milosť odchádzajúcim prezidentom USA Joe Bidenom svojmu synovi Hunterovi na všetky skutky, ktorých sa dopustil, či mohol dopustiť od roku 2014 až 2024. Alebo ste zachytili, že by to redaktori angažovaných médií horlivo označovali tento Bidenov počin ako porušenie právneho štátu, morálky a spravodlivosti voči tým, koho Hunter Biden svojim konaním poškodil?

V súlade s „verejným záujmom“ bude, ak Biden udelí preventívne milosti, napr. Anthony Faucimu na zločiny spáchané počas Covidu, alebo tým, ktorí by mohli byť stíhaní za konšpiráciu voči Donaldovi Trumpovi, aby ho stoj, čo stoj odstavili od moci.  Na druhej strane amnestie udelené Vladimírom Mečiarom vo „verejnom záujme“ neboli a bolo ich treba zrušiť.

To, aký konkrétny verejný záujem angažované médiá sledujú sa dá rozpoznať na tom, o ktorých udalostiach buď neinformujú vôbec, alebo zverejnia o nejakej udalosti, ktorá koliduje s dovtedy šírenými naratívami len agentúrnu správu, ktorá sa stratí v záplave iných hojne komentovaných udalostí, alebo je nejaká udalosť, ktorá spôsobí záplavu komentárov redaktorov.

Minimálne vo veci práva na prezumpciu neviny ako aj práva na spravodlivý proces zašla vec manipulácie verejnou mienkou vo verejnom záujme redaktorov angažovaných médií v prípravnom konaní, ale aj v čase, keď obžalovaný stojí pred súdom tak ďaleko, že je vo verejnom záujme uvažovať o nejakom systémovom riešení.

Etický kódex novinárov, ku ktorého dodržiavaniu sa hlási aj Matúš Kostolný obsahuje bod:

„4. Novinár rešpektuje základné princípy demokratického a právneho štátu, ústavný poriadok Slovenskej republiky ako ak platné právo a všeobecné morálne princípy.“

Zjavne to na ochranu práv obvinených nestačí, napriek tomu, že za porušovanie tohto kódexu môže byť novinár sankcionovaný.

Nie je mysliteľné, aby každý obvinený v nejakej exponovanej kauze musel žiadať súd o neodkladné opatrenie, aby zabránil manipulácii verejnou mienkou vo „verejnom záujme“ v médiách v jeho neprospech. Viem si predstaviť aj zákonom stanovený zákaz komentovať, nálepkovať, vynášať súdy médiami nad obvineným v čase, keď má zo zákona právo na ochranu prezumpcie neviny a právo na spravodlivý proces. Práve v prípadoch, keď sloboda slova koliduje s právom na spravodlivý proces a právom na prezumpciu neviny, sa jej dožadovať, na mieste nie je.