Minister vyhlásil vojnu proti drogám, Denník N má inú predstavu…

Ľudia, keď chcú do rána tancovať, tak si potrebujú pomôcť – vysvetľuje v rozhovore s Monikou Tódovou novinár a dídžej Radoslav Tomek, spolumajiteľ bratislavského klubu Nu Spirit. Jeho kolega Pataj predtým povie, že na policajnej razii v nejakom klube sa určite nájde marihuana. Na to mu do reči skočí Tomek slovami, že nielen marihuana: „Aj kokaín, aj kokaín. Keď proste sú ľudia, ktorí tam chcú do tretej ráno tancovať, no tak si potrebujú pomôcť, okej.“ (Video nižšie od 30min 40sek.)

Takže novinár, človek zodpovedný za formovanie verejnej mienky, osoba povinná držať sa novinárskej etiky (a teda aj určitých ľudských cností a základných hodnôt), po novom schvaľuje používanie narkotík pre zábavu? Takto otvorene, v redakčnej debate, určenej širokému publiku? Čo si máme potom pomyslieť o klube, ktorý riadi? Aké ďalšie tam preferujú „potešenia“?

Akoby toho nebolo dosť, v rozhovore jedna perla strieda druhú: Kluby sú vraj jednoducho miesta, kde sa stretávajú „slobodní ľudia“. Veď aj tam (na mieste policajnej razie v klube Wax2 – pozn. red.) len boli ľudia, ktorí „mali niečo pri sebe“. V zmysle, že užívanie drog nie je trestné, no tak akože čo.

Tanečné parties, to je to pravé orechové – tam vraj neuvidíš ľudí, ktorí „volia politikov ako Huliak“!

Toto sú argumenty v prospech užívania drog v nočných podnikoch. Údajná „slobodomyseľnosť“ návštevníkov, a samozrejme – správny voličský výber. Bravo. Tlieskam. Aj prerazenie dna je niekedy úspech.

Až do včerajšku som netušil, kto je Radoslav Tomek. Ďalej ma ani nezaujíma. Toto nie je ani novinár, ani osobnosť hodna záujmu.

Lenže je tu otázka celospoločenská: Toto je tá liberálna demokracia, ako ju chápe Denník N? Že povieme ľuďom: No a čo, že si dačo ilegálne a škodlivé zoberiete – veď ste sa prišli baviť?

V našich – vzorových liberálno-demokratických – USA evidujú za rok 2017 až 14 000 úmrtí v dôsledku predávkovania kokaínom. V roku 2023 je to už vyše 29 000.

A nie, nie je pravdou, že „každý nech si robí, čo chce“. Žijeme v demokracii, nie v anarchii. Tu si nemôže každý tak celkom robiť, čo chce – kam by nás to doviedlo? Do stavu totálneho rozkladu štátu? Nemáme zákony pre nič za nič, ale okrem nich existuje aj individuálna občianska zodpovednosť. Nemôžeme predsa len tak vyhlásiť za normu, že ľudia v klube majú pri sebe drogy, a že na tom predsa nič nie je!

Na druhej strane dobre poznám aj argument, že veď každý je zodpovedný výlučne sám za seba, tak nech si užíva…

Lenže čokoľvek spravíte pred inými ľuďmi, to má na nich vplyv, či už priamy alebo nepriamy. Neschvaľujem ani ponúkanie drog medzi priateľmi, ale pokrčiť ramenami nad ich užívaním verejne, v známom médiu, ako to urobil Tomek? To prekračuje tie najdivokejšie predstavy o tom, to akého extrému môže až novinárčina v „slobodnom“ svete zájsť. Na YouTube môže to video vidieť ktokoľvek – vrátane detí a mládeže.

Kde je tu spoločenská zodpovednosť?

Minister vnútra sa vyjadril k protidrogovým raziám v baroch a na školách: "Boj proti drogám je len na začiatku"

Podľa spisovateľa Michala Hvoreckého, ktorý sa vyjadril článkom tiež pre Denník N, u nás práve prebieha „ničenie ďalšieho kultúrneho dedičstva“ – klubovej kultúry. A má aj odôvodnenie, prečo je táto subkultúra, „kultúrnym dedičstvom“: „Keď v Birminghame alebo Mníchove stretnete nejakého dídžeja, nebude síce vedieť, čo je Lúčnica ani kto je Jana Kirschner, ale s veľkou pravdepodobnosťou počul o U.clube, neskôr Subclube pod hradnou skalou.“

Toto je vážne použité ako argument? Na smiech.

Teraz trochu odbočím, ale na záver sa odhalí dôvod: Viete, na Slovensku už nemôžete byť demokrat. Jednoducho demokrat, bez prívlastkov. Pokiaľ totiž máte sociálne cítenie, označia vás za komunistu. Pokiaľ máte národné cítenie, budete pre nich „nácek“. Pokiaľ budete ešte aj veriaci, tak „katoliban“. Že pre koho? Pre tvrdé jadro liberálov (netvrdím, že všetci sú takí radikálni).

Ako keby sám liberalizmus nebol ďalšia zlyhávajúca ideológia!

Takže znovu: Tu už človek nemôže byť jednoducho len demokrat? S tým, že zároveň je za pomoc slabým, a že si ctí národnú identitu a hodnoty, ktoré pretrvajú? To je to „zlo“, proti ktorému bojuje liberalizmus? A ako proti tomu bojuje? Piatimi gramami bieleho? Alebo nálepkovaním a urážaním tých, ktorí majú inú predstavu o štáte, Európe a svete?

Stáva sa bežnou praxou, že ľudí na sociálnych sieťach doslova „lynčujú“, pokiaľ si dovolia nesúhlasiť s tým, že „liberálna demokracia“ je tá najlepšia forma vládnutia; že s ňou mali údajne skončiť politické dejiny. No, neskončili, pretože ľudia nie sú hlúpi – vidia, že pod zámienkou „slobody“ si extrémisti z radov liberálov dovoľujú odhadzovať všetky zábrany, prekračovať všetky hranice, a to celkom bez ohľadu na to, ako tým môžu uškodiť iným ľuďom.

Napríklad verejnou normalizáciou prítomnosti drog v zábavnom podniku. Z môjho pohľadu – ako aj z pohľadu mojej viery – je nielen výroba a predaj, ale aj schvaľovanie narkotík čisté zlo. A nemusíme ich ani deliť na „ľahké a tvrdé“ či „prírodné a chemické“.

Tak čo, priatelia – trúfate si tancovať do tretej do rána len o vode, alebo vás treba niečím „nakopnúť“? Myslím, že viete, v ktorej redakcii vám ochotne poradia…

Prečítajte si tiež

• Policajný prezident rokoval o raziách v bratislavských kluboch
• Polícia zadržala muža za drogovú trestnú činnosť, mal u seba drogy za 30.000 eur