„Koalícia krízu vyriešila tým, že ostala v pôvodnej zostave. A začala sa tým, že Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu,“ reagoval Hrabko na otázku, ako sa začala septembrová kríza koalície a ako ju napokon koaliční partneri vyriešili.

Hrabko považuje za neštandardné skôr to, že sa napríklad Béla Bugár dozvedel o rozhodnutí Andreja Danka doslova až na poslednú chvíľu, než samotnú technickú otázku vypovedania zmluvy.

„Samozrejme, koaličná zmluva, ako ju mali podpísanú, určuje iný postup, aký zvolil Andrej Danko. Ale koaličná dohoda sa týka troch partnerov, to s právom nemá veľa spoločného. Andrej Danko to odôvodňoval tým, že partneri s ním nekomunikujú, každý kope za seba. Išlo aj o trinásty a štrnásty plat a jeho ďalšie požiadavky,“ poznamenal Hrabko.

„Mimovládne strany možno trochu zaváhali. Z hľadiska politickej taktiky mali hneď, ako kríza nastala, dať návrhy na odvolanie niektorých ministrov. Čím by „vyskúšali“ SNS. Urobili to až neskôr, po funuse, ako sa hovorí. A vtedy už boli vzťahy v koalícii urovnané. Ale to neznamená, že stopy po kríze neostali. Dôvera medzi koaličnými partnermi je naštrbená a už nemôžeme hovoriť o stabilite vlády,“ zhrnul Hrabko.

Sporom, ktorý viedol ku kríze, bolo zlé manažovanie eurofondov v rezorte školstva a riešením bola výmena ministra školstva Petra Plavčana za Martinu Lubyovú (obaja nom. SNS). Podľa Hrabka sa takouto zmenou v polovici volebného obdobia znížila šanca na realizáciu reformy v rezorte, ktorú Plavčan pripravoval.

„Problém nebol minister Plavčan, možno aj preto sa Andrej Danko rozhodol konať tak, ako konal, keď vypovedal koaličnú zmluvu. Problém bol v nakladaní s eurofondmi. To ministrovi Plavčanovi zlomilo krk. O reformu školstva tu nešlo,“ povedal Hrabko.

„Bola to iba výmena. Nemôže priniesť dobré výsledky, lebo už na to ani nie je čas. Učiace sa Slovensko a všetky tie prípravy a projekty sa dnes revidujú. Žiadna reforma nebude, to si povedzme otvorene. Mala by väčšiu šancu, ak by pán Plavčan ostal ministrom. Neodvážim sa tvrdiť, že by bola, veď mín tam je veľa. Ale mohla by byť,“ zhodnotil Hrabko šance novej ministerky realizovať zmeny v rezorte.

„Koalícia sa potom dohodla tak, ako sa dohodla, rozdelili sociálne balíčky a každý v niečom ustúpil. Ale pachuť ostáva,“ zhrnul.

Aj keď podľa Hrabka opozícia dodnes nedokázala na celoštátnej úrovni vytvoriť zrozumiteľnú alternatívu k vládnej koalícii, SaS, OĽaNO a KDH sa podarilo pred voľbami do VÚC vytvoriť silnú koalíciu, ktorá dokázala obsadiť väčšinu pozícií predsedov samosprávnych krajov.

Pomohol jej k tomu, paradoxne, fakt, že vládna trojka zmenila pôvodne dvojkolovú voľbu predsedov VÚC na jednokolovú. „Na túto úpravu zákona doplatil hlavne Smer. Ak by boli dve kolá, mohol inak mobilizovať. Ak sú dve kolá, v prvom kole volím srdcom a v druhom rozumom,“ povedal Hrabko.

Na poznámku, že jednokolová voľba predsedov VÚC bola dlhodobým cieľom maďarskej menšiny a v tejto koalícii ju ako požiadavku formuloval Most–Híd, Hrabko reagoval, že ani po tejto zmene sa žiadny kandidát na predsedu VÚC maďarskej národnosti nepresadil.

„Keď sa zaviedla dvojkolová voľba, bola iná situácia ako dnes. Vtedy bola dvojkolová voľba, ale jedna maďarská strana, SMK. Teraz máme jednokolovú voľbu, ale dve relevantné maďarské strany, myslím tým Most a SMK. Tak v prvom, ani v druhom prípade nehrozí, že by bol zvolený župan za maďarskú stranu. Možno aj to je dôvod, prečo k tomu prišlo,“ povedal.

Hoci najvyšší počet regionálnych poslancov získal z politických strán opäť Smer-SD, vzhľadom na stratu pozícií predsedov VÚC podľa Hrabka môže len ťažko považovať tieto voľby za úspešné.

„Súvisí to aj s celkovou politickou situáciou, podľa mňa sa na výsledku volieb odrazili aj všetky tie kauzy, ktorými vládna koalícia prešla. Preto dokázali mimovládne strany mobilizovať viac voličov, aby prišli k urnám,“ uzavrel Hrabko.

Prezident Andrej Kiska sa rozhodol ukončiť spor s Národnou radou a vymenoval na tri uprázdnené posty sudcov Ústavného súdu Mojmíra Mamojku, Janu Laššákovú a Miroslava Ďuriša. Tvrdí, že to nebolo v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu, ktoré považuje za nevykonateľné, ale na základe jeho vlastného rozhodnutia.

V roku 2019 však bude vyberať deväť nových sudcov z osemnástich kandidátov zvolených v NR SR. Otázkou je, či tak urobí, alebo opäť ponechá niekoľko postov prázdnych.

„Nemôžem povedať, čo urobí. Ale po tomto rozhodnutí bude mať problém vyargumentovať, prečo by nemal vybrať z osemnástich kandidátov deväť. A ani nemusí prísť vo vládnej koalícii k dohode na úprave podmienok pri voľbe kandidátov na sudcov ústavného súdu. Z politického hľadiska po kroku prezidenta niet dôvodu, aby sa upravovali podmienky. Veď menoval ľudí, ktorých považoval za nekvalifikovaných. Prečo by sa mali namáhať úpravou zákona?“ odhadol Hrabko.

Na záver diskusie krátko komentoval situáciu v Nemecku, Rakúsku a Česku, ktoré tento rok prešli parlamentnými voľbami.

Niekoľkomesačné rozhovory nemeckej kancelárky CDÚ/CSÚ Angely Merkelovej s liberálmi a zelenými stroskotali a aktuálne sa znovu hovorí o možnosti vytvorenia koalície so sociálnymi demokratmi. Tí po vysokej volebnej prehre pôvodne avizovali odchod do opozície. „V Nemecku sledujeme vysokú politickú hru, ktorá môže skončiť hocijako. Ešte si pamätám, ako politológovia vylučovali možnosť vládu CDÚ/CSÚ s SPD. Aj po predchádzajúcich voľbách SPD pôvodne nechcela ísť do koalície, ale snem rozhodol, že môžu,“ poznamenal Hrabko.

V susednom Rakúsku vyhrali voľby ľudovci na čele s tridsiatnikom Sebastianom Kurzom. Vládu vytvorili so Slobodnou stranou Rakúska na čele s Heinzom–Christianom Strachem. Slobodní však majú povesť radikálnej a populistickej strany.

„V Rakúsku je nepríjemné to, že Stracheho hnutie dostalo silové zložky. Hádam to Sebastian Kurz nejako ustojí. Ukázal, že je veľký politický hráč aj napriek svojmu veku. A Strache je skúsený, nie je to žiadny politický amatér. Treba počkať na to, aké budú skutky,“ odhadol Hrabko.

„Zásadným spôsobom sa prepisuje história Českej republiky. Premiérom sa stal Andrej Babiš, človek, ktorého pred trestným stíhaním chráni iba imunita,“ komentoval dianie u našich západných susedov Hrabko.

„Súvisí to s prezidentskými voľbami, ktoré Česko čakajú v januári. Preto aj vyjadrovanie súčasného prezidenta, pána Zemana, ktorý kandiduje opäť, že prípadne, ak premiér Babiš nedostane dôveru od snemovne, poverí ho druhýkrát,“ vysvetľuje. „A vidíme aj tichú koalíciu, ktorá už v Českej republike existuje, vidíme, že pozície v snemovni boli rozdelené,“ naznačil Hrabko, že vládna strana ANO môže mať už dnes potichu dohodnutú podporu komunistov a Slobody a priamej demokracie Tomia Okamuru.

„Štandardné strany zatiaľ do oficiálnej koalície ísť nechcú. Ak strany svoje pozície nezmenia, prvá vláda Andreja Babiša dôveru nedostane. Ale podľa mňa by ju druhá vláda Andreja Babiša dostať mala. Inak by vláda nebola pod kontrolou parlamentu. Išlo by sa ďalej a nikto nevie, čo by bolo po treťom pokuse. Je predpoklad, že by to bol opäť Andrej Babiš,“ uzavrel Hrabko.