Môj profil 
Predplatné
“Podľa môjho názoru Béla Bugár nebude zvažovať, že by sa aj on vzdal kandidatúry, myslím si, že vytrvá až do konca. Poprel by tým to, prečo do kandidatúry vôbec išiel,” povedal Hrabko v štvrtkovej (21. 2.) diskusii na Tablet.TV.
“Bugár bude ešte vystupovať v prezidentských diskusiách aj v konfrontácii s inými kandidátmi a on je dobrý rétor, ktorý si toho veľa pamätá. Mostu-Híd tým nemôže poškodiť, len preferenčne pomôcť. Vie, že prezidentom sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestane, ale môže pomôcť svojej strane,” dodal Hrabko.
Predseda SMK odstúpil z kampane s tým, že svojim voličom odporučil nezávislého kandidáta s podporou strán SaS a Spolu Roberta Mistríka. “Podľa môjho názoru možno do toho pán Menyhárt už išiel s tým, že sa v priebehu kampane vzdá kandidatúry, ale prečo to urobil teraz, to nechápem. Možno boli znechutení z toho, aké má nízke preferencie,” povedal Hrabko s poukazom na to, že v prieskumoch AKO a Focus Menyhártova podpora neprekračovala hranicu 1,5 percenta.
“Druhá vec je, prečo sa vzdal práve v prospech pána Mistríka. V prospech pána Bugára sa vzdať nemohol. Kto sleduje politickú scénu, vie, že v prípade SMK a Mosta ide o odvekých rivalov, už od momentu vzniku Mosta-Híd. Neviem, či jeho podpora pánovi Mistríkovi výrazne pomôže,” poznamenal Hrabko.
Favoritmi v hre o najvyššiu politickú funkciu sú podľa neho najmä tri až štyri osobnosti, ktoré dominujú v prieskumoch, teda Maroš Šefčovič, Robert Mistrík, Zuzana Čaputová a Štefan Harabin. “Na čele pelotónu je štvorica kandidátov a rozdiely sú také nízke, že si viem predstaviť v niektorom z prieskumov aj iné poradie, najmä medzi prvými tromi. Nedá sa vylúčiť ani to, že do druhého kola postúpi Zuzana Čaputová a Robert Mistrík. Už som hovoril, že Maroš Šefčovič má šancu prezidentské voľby vyhrať, ale nemá to isté. Tak isto ostatní,” povedal Hrabko.
Dodal, že prezidentské voľby sú zrkadlom, ktoré ukáže skutočné nálady v spoločnosti a s tými potom budú strany pracovať pri príprave stratégií do parlamentných volieb.
V diskusii Hrabko komentoval aj kandidátne listiny strán do eurovolieb. Podľa medializovaných informácií Smer-SD povedie Monika Beňová, SNS Jaroslav Paška, Sme rodinu Peter Pčolinský, Most-Híd József Nagy a KDH Ivan Štefanec. Koalícia PS a SPOLU bude mať dvoch lídrov, Michala Šimečku a Vladimíra Bilčíka. Kresťanskí demokrati posilnili kandidátku aj o svojho expredsedu a bývalého eurokomisára Jána Figeľa, Sme rodina o kozmonauta Ivana Bellu a Andrej Danko prišiel s informáciou, že do SNS vstúpil syn Alexandra Dubčeka Pavol.
“Prekvapil skôr Dubčekov syn, ako pán Danko. Je to záležitosť politických strán, spočítali si a usúdili, kto by najlepšie reprezentoval tú stranu, ani nie tak v europarlamente, ale dokázal by k urnám pritiahnuť čo najvyšší počet voličov. Lebo o to v eurovoľbách najmä ide,” reagoval Hrabko s poukazom na tradične nízku účasť voličov pri tomto hlasovaní.
Za rozumný krok označil aj spojenie dvoch mimoparlamentných strán, Progresívneho Slovenska a Spolu do koalície. “V eurovoľbách aj koalícii stačí prekročiť len päťpercentnú hranicu. Neviem predpovedať, či im to vyjde, ale rozhodne svoju šancu zvýšili,” povedal Hrabko.
Noví kandidáti na posty sudcov Ústavného súdu môžu svoje prihlášky podávať do 5. marca. Vzhľadom na verejné hlasovanie pri prvej voľbe však už viacerí kandidáti zistili, že nemali dostatočnú podporu. Ďalších môže od opätovnej kandidatúry odradiť atmosféra, v akej prvá voľba prebiehala.
“Neviem to odhadnúť, ale bolo by to zlé, samozrejme. Debata okolo postu ústavných sudcov prebiehala tak na hrane dňa iba preto, že kandidoval aj Robert Fico. Neverím, že záujem bude rovnaký aj v druhej voľbe, kde už Robert Fico kandidovať nebude,” reagoval Hrabko na otázku, či napokon nebudú poslanci vyberať z príliš nízkeho počtu kandidátov. “Bude to úplne iné ako v prvej voľbe. Všetko začína od začiatku. Ak si trúfali na post ústavných sudcov pred prvým kolom, mali by si aj teraz,” dodal.
Aj podľa Hrabka je vhodnejšou formou výberu kandidátov na sudcov Ústavného súdu tajná voľba, poslanci si však podľa neho majú právo vybrať, ktorou cestou pôjdu. “Tvrdenia Roberta Fica, že iba tajná voľba je demokratická a že je to výdobytok Nežnej revolúcie, sú floskuly. Máme rozhodnutie ústavného súdu, ktorý vyriekol, že demokratická je tajná aj verejná voľba, teda obe,” uzavrel Hrabko.
V diskusii sa vyjadril aj k smutnému výročiu vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Hoci polícia stále nezverejnila, či okrem štyroch zadržaných osôb figurovali v kauze ako objednávatelia aj ďalšie, podľa Hrabka je vo vyšetrovaní vidieť pokrok.
“Ak mám byť úprimný, ani som nečakal, že budú štyria ľudia podozriví z tejto vraždy sedieť vo väzbe po roku od uskutočnenia skutku. Ak majú tých pravých, čo zatiaľ vyzerá, že asi áno, tak je to úspech. Ostáva úloha preukázať, či bol medzi nimi objednávateľ alebo si to u objednávateľa objednal ešte niekto iný. To je práca pre vyšetrovateľov a prokurátorov,” povedal.
“Ale aj tak sa zdá, že ide o dobrú prácu policajných vyšetrovateľov a prokurátorov, je to naozaj veľmi sledovaná kauza a zdá sa, že chcú ukázať, že nie všetci sú tam len hlupáci a podplatení korupčníci a neviem čo ďalšie, ale že sú v polícii aj na prokuratúre schopní ľudia. Schopní zvážiť situáciu aj spolupracovať na medzinárodnej úrovni,” dodal.
Jedným z aktuálnych problémov vyšetrovacieho tímu sú opakované úniky informácií z vyšetrovacieho spisu. “Je to, samozrejme, nepríjemné. V niektorých prípadoch by naozaj mohli byť aj ďalej. Napríklad potom, ako sa prevalilo meno utajeného svedka, už sa podľa mňa žiadny ďalší utajený svedok nenájde. Bude sa báť,” poznamenal Hrabko s tým, že tak generálny prokurátor Jaromír Čižnár na strane prokurátorov, ako aj policajný prezident Milan Lučanský by mali urobiť efektívne opatrenia, aby úniku informácií zabránili.
Z politického hľadiska podľa neho kauza zatriasla Slovenskom, ale napokon k zásadným zmenám neviedla. “Politicky to bol otras, ale žiadne veľké zemetrasenie to nebolo. Aj vďaka prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý, keď sa vrátil zo zahraničia, dal na stôl dve veci, predčasné voľby alebo zásadnú rekonštrukciu vlády. Podľa môjho názoru sa neuskutočnilo ani jedno ani druhé,” povedal Hrabko. “A to, čo ulica žiadala, vybavil napokon Béla Bugár a Most–Híd,” dodal s poukazom na to, že k výmene vládneho kabinetu napokon prišlo v dôsledku ultimáta bugárovcov.
.JPG)
.jpg)
