Horší ako Vietnam: V USA vysvetlili, prečo je nebezpečné bojovať s Iránom

Washington 14. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Kirsty Wigglesworth)

Časopis The National Interest sa rozhodol ukázať, ako by vyzerala americká vojna s Iránom. Vôbec to nie je bezpredmetná otázka. Pozorovatelia Reed Poli a Daniel Halissy uvádzajú, že vzťahy medzi týmito dvoma krajinami sa teraz podobajú horskej dráhe. Eskalácia ustúpila pokoju, obe strany “odišli od priepasti“. Stále však ukazujú, že sú pripravené riskovať, takže pravdepodobnosť vojny trvá

Odborníci sú presvedčení, že ak sa Spojené štáty rozhodnú napadnúť Irán, bude to najzávažnejšia chyba zahraničnej politiky od vietnamskej vojny.

Z operačného hľadiska bude vojna o zmenu režimu v Teheráne oveľa zložitejšia ako vojna v Iraku. V marci 2003 hlavný útok na Bagdad pozemne uskutočnila 3. pešia divízia a 1. expedičný útvar námornej pechoty.

Pre porovnanie, územie Iránu je o dve tretiny väčšie ako Irak a Afganistan dohromady a je pokryté púšťami a horami. Geografia pravdepodobne poskytne útočisko opevneným ozbrojeným silám alebo povstalcom proti interventom.

Okrem toho by si mal každý prezident, ktorý si myslí, že vojenské operácie v Iráne “pôjdu veľmi rýchlo“, spomenúť na apríl 1980. Vtedy Jimmy Carter, ktorý sa pokúsil ukončiť krízu s rukojemníkmi v Iráne, nariadil zvláštnym silám Delta Force vyslať do krajiny osem vrtuľníkov a zachrániť rukojemníkov.

Kenneth Pollack, bývalý spravodajský analytik CIA, však povedal: “plán neprežil kolíziu s nepriateľským počasím“. V dôsledku piesočnej búrky mali tri z ôsmich vrtuľníkov mechanické problémy a jeden vrtuľník narazil do C–130 prepravujúceho palivo.

Osem amerických členov špeciálnej jednotky zahynulo, operáciu zrušili a prezidentovanie Cartera sa zrútilo.

Treba brať do úvahy, že v roku 2003 si Saddam Hussáin z nejakého dôvodu zvolil príliš otvorenú taktiku vojny. Je nepravdepodobné, že by Irán urobil takú chybu. Jeho vojenské doktríny predpokladajú viac asymetrickú taktiku.

Tu si autori pripomínajú “smutne preslávené vojenské cvičenie Millennium Challenge 2002“, v ktorom skupina napodobňujúca iránské rýchlostné člny “poslala na dno“ 19 amerických lodí.

Podľa odborníkov je tento prípad dobrým príkladom k vyhláseniu staročínskeho stratéga Sun–c ‘: “Ak poznáte seba, ale nie nepriateľa, budete mať na každé víťazstvo jednu porážku“.

“Neočakávajte, že protivník bude bojovať podľa vašich pravidiel,“ dochádzajú k záveru novinári.

Ak Irak dal Spojeným štátom nejakú lekciu, tak tá spočíva v tom, že vojna nekončí, aj keď sú pôvodné ciele splnené. Ako uviedol už nežijúci britský stratég Sir Basil Lidell Hart, “ak sa sústredíte len na víťazstvo, nemyslíte na dôsledky… mier bude takmer určite slabý a bude obsahovať zárodky novej vojny“.

Aby sme pochopili, podľa analytikov taká úspešná bude operácia, ako je pomer nasadených vojenských síl na tisíc obyvateľov. V Iraku bolo do roku 2007 približne 169 000 vojakov koaličných vojsk. To znamená asi 6 vojakov na 1000 obyvateľov. V Iráne žije 81 miliónov obyvateľov, čo je viac ako trojnásobok irackého obyvateľstva v roku 2003.

Autori zdôrazňujú, že zvrhnutím iránskeho režimu môže americký prezident v regióne vybudovať “most nestability“. Kým Washington a Teherán balansujú na pokraji vojny, obe strany by mali jasne pochopiť, čo ich čaká, ak napriek tomu spadnú do “priepasti“.