Amsterdam 2. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)
Opäť sa snažíme zistiť, či je zelená askéza možná. Holandská vláda sa v snahe splniť klimatické pravidlá Európskej únie rozhodla odkúpiť až 3 000 malých poľnohospodárskych podnikov v celej krajine s jasným cieľom ich zatvorenia. Vláda sľúbila zaplatiť „oveľa viac“, ako je hodnota fariem, ale ak farmári odmietnu vládnu ponuku, nákup sa stane povinným. Toto rozhodnutie, ktoré dusí druhú najväčšiu poľnohospodársku ekonomiku na svete, v podstate vyhladuje mnohé subjekty, ktoré živia dušu globálnej klimatickej agendy, píše Carmel Richardson pre The American Conservative
Hoci je Holandsko malou krajinou, vypúšťa viac oxidu dusného a amoniaku ako ktorýkoľvek iný člen EÚ, a preto sa stalo terčom klimatických aktivistov. Ešte v roku 2018 Európsky súdny dvor nariadil Holandsku, aby sa zaoberalo emisiami, z ktorých väčšinu riadiace orgány pripisujú hospodárskym zvieratám. Odvtedy vláda prijala rôzne plány na zníženie emisií dusíka o 50 % vrátane zníženia rýchlostných limitov, pozastavenia nových stavebných projektov a napokon aj núteného výkupu fariem.
V krajine pôsobí takmer 54 000 poľnohospodárskych podnikov. Odstránenie 3 000 z nich, aj keď nie celkom smrteľné, je významné, najmä preto, že sa zdá byť len prvým krokom pri plnení klimatických cieľov Holandska a EÚ. Náklady na tento plán však môžu byť oveľa vyššie, ako je holandská vláda ochotná pripustiť. Národ, ktorý si omotá okolo krku slučku jednej z najstarších praktík známych človeku, si určite vyrobí minimálne toľko problémov, koľko dúfa, že odstráni.
Niektoré problémy sú zrejmé okamžite. Hoci možno dokážete očistiť svoju národnú produkciu od viny za znečisťovanie životného prostredia, nemôžete očistiť svoj dovoz od toho istého. Niekto, pravdepodobne Čína, to niekde kompenzuje. Všetko, čo ste urobili, je, že ste presunuli vinu. Sú tu aj ďalšie praktické dôsledky. Holanďania sú považovaní za jeden z najvýkonnejších národov na svete, pokiaľ ide o chov hospodárskych zvierat. Ich poľnohospodársky export, ktorý obýva pozemok nie oveľa väčší ako Maryland, dosiahol len v roku 2021 približne 105 miliárd eur. Môžeme sa staviť, že to nebude len Holandsko, ktoré pocíti úzky priestor s menším počtom produkčných fariem.
Mala by to byť zarážajúca vyhliadka pre Američanov, ktorých národu kedysi dominovali farmári. (To je, samozrejme, rozdiel oproti poľnohospodárskemu exportu, ktorý nevypovedá o počte farmárov, ktorí ho produkujú). Muži a ženy, ktorí obrábali pôdu a chovali dobytok, tvorili väčšinu prvých amerických osadníkov, podobne ako dnes v Holandsku. Aj oni boli pomaly regulovaní, zatiaľ čo finančnému tlaku dokázali odolať len tí, ktorí sa naučili vyrábať v obrovských množstvách. Mohli by sme sa čudovať, prečo sú milióny Američanov poľnohospodársky negramotných, ale stačí sa zamyslieť a spýtať sa, koľkí z nás osobne poznajú farmára alebo sami farmárčili. Poľnohospodárstvo ako zamestnanie je pre väčšinu ľudí jednoducho neudržateľné. (Existoval niekedy čudnejší svet ako ten, v ktorom je lukratívnejšie zverejňovať svoje fotografie na internete ako chovať niekoľko kusov dobytka?)
Joel Salatin, farmár z Virgínie, ktorý sa preslávil svojím nesúhlasom s mnohými modernými poľnohospodárskymi postupmi, sa vo svojich myšlienkach obmedzuje na myšlienku, že sloboda si vyžaduje účasť. Ak vám záleží na ochrane určitých vecí, či už ide o voľný chov kurčiat alebo slobodné vyznávanie náboženstva, budete musieť vložiť vlastné ruky do kurína, aby ste to dosiahli. Tí, ktorí sa nezúčastňujú, alebo v prípade holandských farmárov tí, ktorí boli regulovaní z účasti na ich spôsobe života, nemôžu byť slobodní.
Je to nevyhnutné pre to, kým sme ako ľudské bytosti, a to nielen preto, že poľnohospodárstvo je niečo, čo ľudia robia takmer po celú ľudskú históriu, ale aj preto, že nám to odporúča prirodzený poriadok vecí. Hospodárime, pretože sme sezónne bytosti, a naša dôverná účasť na prirodzených čaroch sejby a žatvy, jari a úrody, smrti a života nás ako ľudské bytosti zakorení v pravde skutočnosti. To ich zasa robí lepšími občanmi. Zo starostlivosti o naše prírodné zdroje majú najväčší úžitok tí, ktorých úlohou je ich pestovanie. Poľnohospodár má fyzický podiel na budúcom rozkvete pôdy. Stará požiadavka na vlastníctvo pri hlasovaní, nech už si o nej dnes myslíme čokoľvek, bola vytvorená práve z tohto dôvodu.
V tomto zmysle môže byť množstvo menších fariem namiesto niekoľkých veľkých aj najlepšou poistkou proti znečisťovaniu životného prostredia, a to tak zo strany tých, ktorí zneužívajú pôdu na dosiahnutie väčšieho zisku, ako aj tých, ktorí sa snažia odčiniť takéto správanie nerozumnými skratkami, pretože ich prežitie závisí od dobrých environmentálnych podmienok, ktoré sa vo veľkom poľnohospodárstve nedajú udržať.
Žiadny z nových vynálezov nikdy nenahradí potrebu človeka obrábať pôdu, ani potrebu pôdy kŕmiť sa a hnojiť ju stádami zvierat. Holandská vláda je však odhodlaná zistiť, ako blízko sa môže dostať k tejto hranici. Možno sa môžu pozrieť do Ameriky, aby zistili, čo sa stane s národom, ktorý reguluje poľnohospodárstvo takmer do zastarania.
Za tisíckami fariem vyradených z prevádzky a tisíckami farmárov, ktorí boli tak trochu svojvoľne vybraní z partie, aby prišli o prácu, je myslenie, ktoré hovorí, že takéto veci sú zbytočné. Je to ten odveký optimizmus v ľudskú vynaliezavosť, ktorá dokáže nájsť riešenie, nahradiť závislosť od slnka a dažďa modernou technológiou, skrátka oklamať prírodu. Tí, ktorí čítali veľké príbehy, si spomenú, ako sa tento musí skončiť.