Hladina oceánov stúpne rýchlejšie ako sa predpokladalo

Pasadena 28. augusta 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-NASA)

Podľa NASA najmenej o jeden meter stúpne hladina oceánov počas nasledujúcich 100 až 200 rokov- teda viac, než sme si mysleli. Ale zmena zasiahne regióny sveta veľmi odlišne

Aj samotní vedci v NASA sú prekvapení a nemôžu tomu uveriť. Dôvodom je masívne topenie grónskeho ľadového príkrovu. Priemerné zvýšenie morskej hladiny aspoň o jeden meter nebezpečne ohrozuje nízko položené územia krajín, vrátane ostrovných štátov a veľkých miest ako je Tokio či Singapur. Môže ich to zaplaviť, čo naznačuje vedúci oddelenia pre výskum Zeme v NASA Michael Iste. Viac ako 150 miliónov ľudí, “väčšinu z nich v Ázii,” zaplaví more. Aj Nemecko bude ohrozené, čo si vyžaduje výstavbu vyšších hrádzí a milióny investícii. Holandsko ani nehovoriac.

Za vzostup hladiny svetového oceána sú podľa vedcov zodpovedné tri javy: topiaci sa horský ľadovec, rastúca teplota vody v oceáne a roztápanie sa ľadových čiapočiek v Grónsku a v Antarktíde.

NASA a francúzska kozmická agentúra CNES začali v roku 1992 s meraním hladiny mora z vesmíru. Tieto nástroje boli tak citlivé, že z nadmorskej výšky 12 000 metrov vedeli zachytiť 10-centovú mincu. Zistili, že vzostup hladiny mora je veľmi nerovnomerne rozložený po celom svete. Podľa NASA hladina oceánov vzrástla o 7,6 cm v priemere od roku 1992, v niektorých miestach aj o viac ako 23 cm. No inde zasa, napr. na západnom pobreží USA, dokonca úroveň hladiny klesla.

Vytvoriť určitú prognózu bolo ťažké vzhľadom na množstvo faktorov. V poslednej dobe to urobil napríklad tím okolo bývalého výskumníka v NASA Jamesa Hansena v dosť kontroverznom diskusnom príspevku pre časopis “Atmosférická chémia a fyzika”. Svetová klimatická rada IPCC je v tom konzervatívna. Vo svojej najnovšej prognóze z roku 2013 hovorí o náraste o 0,3 až 0,9 m do konca 21. storočia. Nové odhady však od NASA naznačujú, že hodnota sa presunula až k hornej hranici tohto rozsahu.

Tento rok v lete sa zamerali práve na grónsky ľadovec podrobne skúmajúc prepojenie súvislostí medzi atmosférou a topením obrovského ľadového príkrovu. Grónske pobrežie s dĺžkou 44 000 km² je vzhľadom na množstvo fjordov veľmi členité. “Nevieme, ako hlboko siahajú takmer všetky ľadovce a fjordy, ani kde sú hlboké kaňony pretínajúce kontinentálny šelf,” povedal Ian Fenty z projektu OMG (Oceans Melting Greenland). OMG robí prvé mapy s vysokým rozlíšením kompletného grónskeho pobrežia a kontinentálneho šelfu. Od budúceho roka výskum posilnia merania z lietadiel G-III.

V posledných desiatich rokoch sa z grónskeho ľadovca roztopilo v priemere 303 gigaton ľadu ročne, z ľadu v Antarktíde v priemere 118 gigaton. Vedci tvrdia, že roztopenie 360 gigaton vedie k priemernému zvýšeniu hladiny mora asi o 1 mm. Keby sa roztopil celý grónsky ľadovec, hladina by sa vraj zvýšila až o 6 m. Roztápa sa nielen horná vrstva ľadu vplyvom atmosféry, ale aj od dolná kvôli teplým vodám v mori. “Topenie ľadu je rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo,” uviedol oceánograf NASA Josh Willis. Tento proces sa navyše zrýchľuje. Willis varuje, že “v nasledujúcich 20 rokoch bude pravdepodobne rýchlejší priemerný nárast hladiny mora, takže musíme byť na to pripravení”.