“Európa a USA nepochopili význam udalostí, ktoré sa začali odvíjať v súvislosti s rozhovormi o hospodárskych vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ a preto tieto vyústili do demonštrácii v Kyjeve. Vzťahy Ukrajiny s EÚ by mali byť predmetom dialógu s Ruskom,” povedal bývalý minister zahraničia. Vysvetlil, že Ukrajina mala vždy zvláštny význam pre Rusko a podcenenie tejto skutočnosti bolo fatálnou chybou.
“V prípade, že Západ chce byť čestný, mal by si priznať, že urobil chybu,” povedal Kissinger, hovoriac k ukrajinskej kríze.
Zavedenie sankcií proti Rusku, bývalý americký minister zahraničia považuje za kontraproduktívne. Podľa Kissingera obmedzujúce opatrenia “predstavujú nebezpečenstvo, že veľké štáty sa v budúcnosti môžu pokúsiť prijať ochranné opatrenia a začnú silne regulovať svoj vlastný trh. Vydávame zoznamy osôb, ktorých účty boli zmrazené a ktorým zakazujeme vstup, ale čo bude potom? Keď sa s niečim začína, nesmie sa prestať myslieť na to, ako to celé skončí,” povedal americký politik.
Kissinger povedal, že očakáva od Nemecka viac rozhodných krokov na medzinárodnej scéne. “Nemecko – najdôležitejšia krajina Európy, by malo prejaviť viac iniciatívy,” povedal politik.
Nositeľ Nobelovej ceny za mier Henry Kissinger pôsobil ako minister zahraničia za prezidenta Richarda Nixona a Geralda Forda. Patril tiež medzi poradcov pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Kissinger je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv americkej diplomacie XX. storočia. Práve on bol zakladateľom a ideológom politiky uvoľňovania medzinárodného napätia, ktoré bolo zamerané na zmiernenie konfrontácie medzi socialistickým a kapitalistickým blokom.
jf






















