Bratislava/Brusel 23. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)
Kauza sa vyšetruje od roku 2006, kedy mali Malinovú ako študentku napadnúť v Nitre
Európsky parlament sa v rámci dnešného verejného vypočutia zaoberal prípadom Hedvigy Žákovej-Malinovej. Kauza sa vyšetruje od roku 2006, kedy ju mali ako študentku napadnúť v Nitre. Po šiestich rokoch vyšetrovania jej nariadili vyšetrenie duševného stavu. Na vypočutí sa zúčastnila aj samotná Žáková-Malinová a jej advokát Branislav Jurga.
“Po tom, čo profesor Labaš podľa vlastného uváženia podrobne opísal môj zdravotný stav v médiách, už viac nedokážem dôverovať odborníkom,” vysvetlila dnes v Bruseli, prečo považuje za neprijateľné ďalšie psychiatrické vyšetrenie.
“Tento prípad už dávno presiahol kategóriu krivdy voči príslušníčke národnostnej menšiny. Ide o porušenie základných ľudských práv európskeho občana, čo Európska únia nemôže nechať bez povšimnutia,” podotkla vo svojom vystúpení europoslankyňa Edit Bauer (SMK). Žákovej-Malinovej sa zastala aj poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Anna Záborská. “Ako lekárka nemôžem súhlasiť s tým, aby sa lekárska profesia zneužívala ako zámienka na umelé predlžovanie vyšetrovania trestného činu. A ako politička som presvedčená, že štát by mal v takýchto prípadoch postupovať s maximálnym rešpektom voči ľudskej dôstojnosti obete.”
Ako TASR dnes informoval asistent europoslankyne Bauer Gábor Klenovics, podľa rozhodnutia prokuratúry sa má Žáková-Malinová dostaviť 30. apríla 2013 na vyšetrenie s cieľom zistiť, v akom mentálnom a psychickom stave bola 25. augusta 2006, keď ju v Nitre napadli. “Deje sa tak napriek tomu, že už v marci tohto roku psychiatri z piatich krajín dospeli k záveru, že prípad ukazuje jasné znaky zneužitia psychiatrie. Vo svojej záverečnej správe upozorňujú, že zo zdravotného hľadiska je akékoľvek ďalšie psychiatrické a klinické vyšetrenie neopodstatnené, neetické a môže predstavovať vážny risk na znovuobjavenie syndrómu posttraumatického stresu,” uviedol Klenovics.
V prípade Malinová sa vyskytli zaujímavé súvislosti. Malinovú mali napadnúť šovinisti, ako príslušníčku národnostnej menšiny. Na blúzku jej však napísali vetu “maďari za Dunay” teda názov rieky uviedli po maďarsky. Na známke obálky, ktorú mali zaslať útočníci, boli jej vlastné sliny a takýchto sporných bodov bolo v prípade ešte viacero. Dodnes nie je jasné, či si Malinová príbeh vymyslela a nafingovala útok, či ju napadli maďarskí agenti, vystupujúci ako slovenskí nacionalisti, aby sa vyhrotila národnostná neznášanlivosť, alebo sa stal skutočne ňou opísaný skutok.