Hashim Thaci pripustil určitú „korekciu hraníc“ medzi Kosovom a Srbskom, avšak predbežne odmietol špekulovať o „výmene územia“ s Belehradom. Priština podľa neho nepristúpi na rozdelenie Kosova podľa etnického princípu a nedovolí ani vznik Spoločenstva srbských municipalít s exekutívnymi právomocami. Thaci sa spolieha na to, že Brusel v rámci prístupového procesu prinúti Belehrad akceptovať „korekciu hraníc“. Kosovo sa totiž netají ambíciou anektovať ďalšie tri juhosrbské municipality – Preševo, Bujanovac a Medvedja. V takom prípade by Priština podľa Hashima Thaciho zmenila kosovskú štátnu symboliku a modifikovala svoju vlajku, na ktorej sú zobrazené súčasné geografické obrysy Kosova.
Priština sa podľa Hashima Thaciho usiluje dohodnúť s Belehradom na demarkácii srbsko-kosovských hraníc, čo by podľa neho vytvorilo predpoklady pre vzájomné diplomatické uznanie. Portál EurAsia Daily (eadaily.com) v tejto súvislosti upriamil pozornosť na vyjadrenie albánskeho ministra pre záležitosti diaspóry Pandeliho Majka, ktorý vo svojom prejave na oslavách Dňa albánskej diaspóry v meste Srbica (Kosovo) vyhlásil, že od 1. januára 2019 bude ukončený klasický pohraničný režim medzi Albánskom a Kosovom, čo bude znamenať, že vnútroalbánska hranica v praxi prestane existovať. V rovnakom duchu parlament separatistického Kosova schválil v júni tohto roka dohodu o zjednotení colnej služby Kosova a Albánska. „Rozhodnutie o faktickom zrušení colnej kontroly medzi Kosovom a Albánskom potvrdzuje naše obavy, že Albánci chcú vytvoriť Veľké Albánsko“, konštatoval líder srbskej politickej strany v Kosove „Srpska lista“ Goran Rakič.