ZAHRALI PREVENTÍVNU HRU

Gruzínci sú horkokrvní ľudia. Stačí malý dôvod na usporiadanie mítingu.

Keď protesty proti zákonu o zahraničných agentoch uviazli na mŕtvom bode, na scénu nastúpil známy gruzínsky herec David Katsarava. Nehrá tu len vo filmoch, ale je aj celkom politickou osobnosťou – stojí na čele hnutia Sila v jednote, ktoré na Ukrajine bojuje proti Rusku vlastnou čatou dobrovoľníkov.

A tak 7. marca Katsaravovo auto, ako sám povedal, napadli “prokremeľské tetušky”. Vystrašili jeho psa Atoa (pomenovaného podľa ATO – protiteroristickej operácie kyjevského režimu na Donbase), ktorý utiekol. Potom dal umelec úradom ultimátum: dávam vám týždeň na to, aby ste vyriešili, inak dovediem ľudí pred radnicu.

Zdalo sa, že toto je ideálna príležitosť na pokračovanie Majdanu v Tbilisi.

– Nie, Dato to neurobí… on taký nie je, – ubezpečovali ma naši spoloční priatelia.

Nuž, poďme to preveriť.

V určený deň a hodinu som sa vybral na Saakadzeho námestie, kde má úrad starosta Tbilisi. A tam… Bože môj. Tisíce ľudí. Vlajky, transparenty, prejavy do mikrofónov. “No, neurobí to. A toto je čo?” usmial som sa sám pre seba. Ale vkradla sa do mňa nejasná pochybnosť.

Stáli tam ľudia nielen s modernými bielymi vlajkami Gruzínska s červeným krížom svätého Juraja, ale aj so starými bordovými s čiernobielym obdĺžnikom v rohu. A ani jedna ukrajinská vlajka.

A všetko sa ukázalo také jednoduché: Katsaravových prívržencov predbehli miestni aktivisti z konzervatívneho hnutia Alt-info. Svoje zhromaždenie zvolali dve hodiny skôr.

Keď dorazili všetci oneskorenci, táto niekoľkotisícová masa ľudí preplávala mestom na svoju milovanú Rustavelliho triedu. A ja som šiel s nimi.

BABIČKA A LEZGINKA

Gruzínci sú síce horkokrvní ľudia, ale poznajú pravidlá – nezablokovali cesty úplne – len jeden alebo dva pruhy. Policajti, pre ktorých sa zhromaždenia stali už rutinou, sa zoradili do tenkého radu a ako ovčiacky psy starostlivo usmerňovali ľudí na trase.

Na čele kolóny šiel pick-up. Jeden z vodcov konzervatívneho hnutia Zurab Macharadze viedol dav a vykrikoval heslá ako “SA-KA-RTVE-LO” (tak Gruzínci nazývajú svoju krajinu), “I-BE-RI-YA” (tak sa nazývali miestne krajiny ešte pred naším letopočtom). Boli tam aj heslá proti LGBT a liberálnym hodnotám vo všeobecnosti, ale tie sa nedajú publikovať v slušných novinách.

Medzi heslami sa hrala lezginka.

Reakcie náhodných svedkov tejto akcie možno rozdeliť na 3 typy: Mladí ľudia sa samoľúbo usmievali, turisti nechápavo otvárali ústa, a Gruzínci v strednom veku sa zastavovali a srdečne usmievali: “Áno, áno, hej, takýto futbal potrebujeme.”

Najviac ma však dojala osemdesiatročná babička. Sledovala sprievod z okna. Rozplakala sa, všetkým sa uklonila a požehnala, a aj jej zatlieskali a uklonili sa naspäť.

Je zaujímavé, že na proeurópskych zhromaždeniach v Gruzínsku sa zúčastňujú najmä mladí ľudia, študenti. Tí chcú vždy zmeny. Ale tu boli väčšinou dospelí – otcovia, matky. Odhadom bol priemerný vek tých, ktorí prišli na pochod, 40 – 50 rokov.

– Dnes ráno som sem prišiel špeciálne. Žijem v Gelendžiku. Mám 70 rokov – so slzami v očiach sa ku mne vrhol jeden starý muž, keď sa dozvedel, že som novinár z Ruska.

– Proti čomu sa zhromažďujeme? – Spýtal som sa svojho o niečo mladšieho suseda.

– Proti čomu? Proti homosexuálom, mám ich plné zuby s tým ich liberalizmom, – snažil sa mi jemnejšie vysvetliť spolubesedník.

“MY NIE SME EURÓPA!”

Zurab Macharadze, jeden z vodcov Konzervatívneho hnutia, mi na schodoch budovy gruzínskeho parlamentu vysvetlil, prečo vyšli ľudia do ulíc:

– Máme veľmi jasný odkaz: v Gruzínsku nebude žiadny Majdan. Gruzínsko nebude hodené do ohňa, do ktorého bola hodená Ukrajina a jej ľudia. My nie sme Európa a vďaka Bohu za to. Nechceme vstúpiť do NATO. Pretože Gruzínsko je pravoslávna krajina. V Gruzínsku sú protizápadné nálady, nie sú ekonomické, dokonca ani politické. Sú kultúrne! Aký hlúpy by musel byť niekto, kto by si myslel, že je dobrý nápad usporiadať homosexuálny sprievod pred svätým kostolom Gruzínska. Keď sme pochopili, čo znamená to európanstvo… do čerta s ním. Pre Gruzínca je toto to hlavné (ukazuje na kostol svätého Juraja, ktorý je pred parlamentom. – pozn. autora). Tu nie sú dôležití politici. Ak nebude tento kostol, nebude ani Gruzínsko, ani Gruzínci.

O dve minúty stál Macharadze na schodoch parlamentu a o niekoľko minút sa mu podarilo vyliezť na stožiar, kde viala vlajka EÚ, a strhnúť ju. Vyvesil gruzínsku vlajku.

NALOŽILI S ŇOU RÁZNE

Pred gruzínskym parlamentom visia dve vlajky – jedna gruzínska, druhá vlajka EÚ. Bola vyvesená v roku 2017, keď bola do ústavy krajiny zapísaná snaha o vstup do EÚ a NATO. Odvtedy gruzínsku vlajku kopíruje zástava EÚ vo všetkých štátnych inštitúciách.

Dav zúril: “Roztrhajte ju!” Modrá látka so žltými hviezdami bola okamžite roztrhaná na kusy. Niektorí si o ňu chceli utrieť nohy, ale nie všetci mali dosť. V dave sa rýchlo našiel kanister s benzínom do zapaľovačov a kúsky vlajky EÚ vzplanuli.

Potom sa pod holým nebom konala modlitba na obranu Gruzínska, počas ktorej si celé námestie pokľaklo.

O niečo neskôr polícia oznámila, že za zneužitie vlajky EÚ bolo začaté správne konanie. Predseda parlamentu Šalva Papuašvili povedal: “Radikalizmus plodí radikalizmus. “Keď rozbíjali okná parlamentu (na zhromaždeniach 7. – 8. marca – pozn. aut.), prečo nemysleli na Európu?” povedal.

A TROCHU SA POBILI

Samozrejme, nezaobišlo sa to bez excesov. Niekoľko sto metrov od parlamentu niektorí okoloidúci pokrikovali na protestujúcich niečo urážlivé. Jednoducho “slovo za slovo…”. Polícia ich rozohnala, a provokatérovi dala poriadne na frak.

Stalo sa to presne pod balkónom Centra európskeho výskumu, na ktorom viseli vlajky Ukrajiny a EÚ. Samozrejme, do vlajok a do tých, ktorí stáli na balkóne, ľudia hodili zopár vecí, napríklad plastové fľaše s vodou, palice a kamene. Nedošlo však k žiadnym obetiam ani ničeniu. Hoci o niečo neskôr centrum uviedlo, že jeden zo zamestnancov bol zranený. Pravdepodobne ten nešťastník, ktorý sa pokúšal hádať s davom.