V dňoch 12. – 14. júna 2025 sa v Prahe konala bezpečnostná konferencia Globsec Forum. Po druhýkrát mimo Bratislavy. Prečo? Slovenská vláda, na rozdiel od tej predošlej, stratila o tento typ podujatí záujem – najmä pre ich jednostrannosť, ideologickú vyprázdnenosť a diskutabilný prínos pre krajinu.

Za uplynulých dvadsať rokov si Globsec vybudoval meno v euroatlantických kruhoch ako platforma, kde sa stretávajú politici, vojenskí stratégovia, analytici a lobisti. No je načase sa pýtať: nakoľko tento formát naozaj prispel k mieru, bezpečnosti a slobode vo svete? Alebo ide o konferenciu pre tých, ktorí udržiavajú status-quo, aj za cenu ignorovania tragédií akou je aktuálne tá v Gaze či zlyhaní pri predchádzaní vojnám?

Prečo Praha a prečo teraz?

Oficiálne Globsec tvrdí, že Praha ponúka „strategický priestor“ pre diskusiu o budúcnosti Európy. V skutočnosti je však dôvod prozaickejší. Konferencia stratila podporu súčasnej slovenskej vlády, ktorá odmieta podporovať jednostranný mimovládny sektor financovaný zvonka. Zatiaľ čo za predošlých vlád šli do Globsecu milióny eur zo štátnych grantov, dnes už takéto dotácie nie sú samozrejmosťou.

A prečo práve teraz – v roku 2025? Po troch rokoch vojenského konfliktu na Ukrajine (pre tých, pre ktorých vojna na Ukrajine začala nevyprovokovanou agresiou Ruska vo februári 2022) je čoraz ťažšie udržiavať jednotný naratív o víťazstve Ukrajiny a preto elity hľadajú nové fórum, kde môžu opäť zdôrazniť „správnu líniu“ bez oponentov. Dnes je tým jedine správnym naratívom, že Putinove Rusko odmieta mier a preto ho k nemu treba donútiť silou.

Ďalším významným dopadom na bezpečnostnú situáciu v Európe je návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu, ktorý Európske elity vnímajú ako hrozbu pre transatlantickú jednotu. Globsec 2025 preto slúži aj ako mobilizačný priestor pre budovanie „strategickej autonómie“ EÚ, čo v praxi znamená zbrojenie a federalizáciu.

V Maďarsku, na Slovensku a v čoraz väčšej miere aj v Rakúsku či Chorvátsku sú pri moci vlády, ktoré otvorene spochybňujú liberálny globalistický rámec. Praha dnes slúži bruselským globalistom ako posledná pevnosť „stredoeurópskej liberálnej orientácie“, kde ešte miestna vláda takéto aktivity vítala.

Štátna podpora zanikla – predchádzajúce roky priniesli Globsecu stovky tisíc eur

Do decembra 2023 štát posielal na organizáciu Globsec Forum „stovky tisíc eur“ ročne. Na základe intervencie predsedu koaličnej SNS Andreja Danka (v súlade s volebným programom SNS) v decembri vláda (pod vedením premiéra Roberta Fica) dotácie stopla. Danko jednoznačne uviedol, že Globsec „nemá dostať od štátu ani euro“.

Letmý pohľad do CRZ prezradí, že Globsec za predošlej vládnej garnitúry podporovalo množstvo štátnych a verejných organizácií, teda bol významne podporovaný z peňazí daňových poplatníkov. Tisíce zabezpečil Matúš Vallo ako primátor Bratislavy. Desaťtisíce tiekli z ministerstva hospodárstva, financií. V státisícoch ročne ho podporovalo ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany. Celkovo len samotné MZV za Matoviča, Hegera a Ódora „investovalo“ do GLOBSECU 1,6 mil. EUR a ministerstvo obrany ďalších 550 tisíc EUR.

Aký mal dôvod podporiť GLOBSEC (30 000 EUR v marci 2023) JAVYS (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.)? Nepochopiteľná je aj podpora od Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (52 700 000 EUR v júli 2022). Takto to vyzeralo s verejnými zdrojmi pre GLOBSEC napr. v roku 2023 (Heger, Ódor):

Podpora od zahraničných donorov naznačuje, za koho GLOBSEC kope

Podľa údajov Globsecu za rok 2023: 38 % príjmov bolo z inštitucionálnych zdrojov (t. j. vlády, medzinárodné organizácie) a 20 % prišlo z nadácií a neziskoviek (napríklad Open Society Foundations) .

Zatiaľ čo slovenská vláda zrušila dotácie pre Globsec, zahraniční donori zostávajú mimoriadne veľkorysí.

Významnými zahraničnými podporovateľmi v roku 2023 boli Európska komisia, program Erasmus+, Horizon 2020, EIB, Vlády Kanady, Taiwanu, USA (US mission to EU), investícií/regionalizácie, Nadácia NED, Atlantic Council, Marshall Center, Visegrad Fund. V účtovnej uzávierke za rok 2023 je možné vidieť úctyhodné sumy poukázané týmito organizáciami na Globsecu:

Prečo Sorošova OSF?

Medzi významných dlhoročných podporovateľov Globsecu patrí aj Open Society Foundations (OSF) založená americkým finančníkom George Sorosom. Nadácia podporuje finančne Globsec od roku 2016. V súlade s týmto výročným „Transparency reportom“ prispel aj v roku 2023. A hoci ide o správu o transparentnosti, sumu akú OSF Globsecu poukázal sa z neho nedozviete. Aké sú jej motívy?

Po prvé, OSF ideologicky podporuje víziu tzv. „otvorených spoločností“, teda spoločností otvorených migrácii, globalizmu, transnacionálnym inštitúciám a nevládnemu riadeniu (tzv. Otvorené vládnutie). V postkomunistických krajinách, vrátane Slovenska, sa OSF dlhodobo snaží budovať liberálne elity, ktoré túto víziu presadzujú – či už ide o mimovládky, think-tanky alebo „nezávislé“ médiá. Globsec ako značkový „expertný“ projekt je na to ideálnym nástrojom.

Po druhé, ide aj o geopolitický kalkul. OSF vníma strednú Európu ako frontovú líniu v zápase medzi liberálnym Západom a autoritárskymi veľmocami, ako sú Rusko či Čína. Financovanie prozápadných think-tankov, ktoré spolupracujú s NATO a EÚ, je teda vnímané ako forma „mäkkej moci“, ideologického vplyvu bez potreby volieb či politickej zodpovednosti. Cieľom je posilniť transatlantické väzby a oslabiť národne orientované vlády.

Po tretie, OSF systematicky buduje vplyv cez tzv. „soft power filantropiu“. Darcovstvo, ktoré formuje verejnú debatu, médiá a školenia novej generácie lídrov. Globsec tu slúži ako priestor pre výber a pestovanie tzv. „nových lídrov“. Najmä mladých, ambicióznych odborníkov, ktorí budú lojálni hodnotám donorov, nie voličom.

Napokon, Sorosova sieť podporuje aj čoraz viditeľnejší odpor voči konzervatívnym a suverenistickým tendenciám v regióne. Finančná podpora Globsecu a jemu spriaznených médií slúži ako nástroj na vytváranie tlaku voči vládnym politikám, ktoré sú v rozpore s liberálnym konsenzom. V tomto zmysle OSF neinvestuje do nezávislosti, ale do vplyvu. Aj preto je pre Slovensko dobré, že vďaka súčasnej vláde na Slovensku skončil.

„Time for Europe to step up“ – ale kam?

Hlavným sloganom tohto ročníka bola výzva pre Európu, aby sa konečne postavila do čela svojich záujmov. Podľa prezidenta Globsecu Róberta Vassa ide o „posledný budíček“ pre Európu. Znie to bojovne, no zároveň nebezpečne. Je táto výzva volaním po ešte väčšom militarizme? Po odhodlaní ísť do vojenského konfliktu bez ohľadu na dôsledky? Aké sú tie „európske záujmy“ a kto ich vlastne definuje?

Z pohľadu elít, ktoré Globsec pravidelne hostí, od NATO stratégov cez bruselských komisárov až po think-tankových profesionálov, sa európske záujmy redukujú na: zvyšovanie vojenských výdavkov, posilňovanie obranného priemyslu, energetickú diverzifikáciu mimo Ruska a strategickú lojalitu voči USA (v súlade so záujmami najvýznamnejších zahraničných donorov). Záujmom Európy je teda podľa tejto agendy viac zbraní, viac vojenských základní, viac transatlantickej poslušnosti. Menej neutrality, suverenity a dialógu.

Zarážajúce však je, že pri deklarovanej potrebe chrániť svoje záujmy, Európa súčasne vôbec nereflektuje záujmy iných. Napríklad záujmy globálneho Juhu, ktorý žiada multipolárny svet a odmieta byť súčasťou západného konfliktu proti Rusku či Číne. Nevníma záujmy palestínskeho ľudu, ktorý je kolektívne trestaný v Gaze bez toho, aby európske inštitúcie žiadali zodpovednosť voči Izraelu. Rovnako ignorované ostávajú aj záujmy samotných členských štátov EÚ, ktoré majú často rozdielne historické skúsenosti a strategické priority. Ako napríklad Maďarsko, Slovensko či Chorvátsko, ktoré volajú po mierových riešeniach namiesto eskalácie. Nakoniec aj záujmy vlastných občanov, ktorí čoraz častejšie žiadajú sociálnu stabilitu, nie ideologické krížové výpravy, sú elitám GLOBSECu ukradnuté.

Ak teda má Európa „vstúpiť na scénu“ ako geopolitický hráč, nemôže tak robiť len ako predĺžená ruka Washingtonu, NATO alebo vojensko-priemyselného komplexu. Skutočné európske záujmy musia vychádzať z rešpektu k mieru, suverenite a rovnováhe – nielen k moci.

Hoci sa na konferencii diskutovalo o Ukrajine, obrane či energetike, panelisti ticho obchádzali genocídu v Gaze ktorá v apríli 2025 vyvolala odsúdenie dokonca aj zo strany OSN alebo aktuálnu izraelskú agresiu voči Iránu. Nie je zarážajúce, že táto „bezpečnostná“ platforma ignoruje témy, ktoré hýbu svetom – len preto, že sa do jej naratívu nehodia?

Opozičný líder na „fóre elít“

Medzi účastníkmi tohtoročného Globsecu v Prahe nechýbal ani predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Na prvý pohľad by sa jeho účasť mohla javiť ako príležitosť zviditeľniť Slovensko na medzinárodnej scéne. Najmä v čase, keď je oficiálna účasť vládnych predstaviteľov nulová. No namiesto vecnej prezentácie slovenských postojov v oblasti obrany, bezpečnosti či mierovej diplomacie, sa Šimečka rozhodol využiť konferenciu ako predĺženie domácej opozičnej rétoriky.

„Slovensko by si zaslúžilo lepšiu vládu. Doma, aj pri reprezentácii v zahraničí. Títo nám len robia hanbu, ťahajú nás z Európy a bratríčkujú sa s Putinom. A v spoločnosti šíria nenávisť, aby odviedli pozornosť od svojich zlyhaní. Aj o tom sme sa rozprávali v Prahe na Globsecu, kde sme boli za PS naprávať vzťahy s našimi partnermi.“ Zhodnotil svoju účasť na Globsecu na sociálnej sieti Šimečka.

Z pohľadu Slovenska ako štátu možno takýto výstup len ťažko považovať za prínosný. Nešlo o odbornú expertízu ani presadzovanie národnoštátnych záujmov, ale skôr o politickú deklaráciu v priestore, kde by sa mali viesť bezpečnostné a strategické diskusie. Navyše, použitie Globsecu ako platformy na kritiku domácej demokraticky zvolenej vlády pred medzinárodným publikom môže pôsobiť kontraproduktívne – najmä ak ide o otázky suverenity, mieru a bezpečnostnej orientácie štátu, kde je pluralita názorov legitímna a žiaduca.

Treba si však uvedomiť, v akom prostredí Michal Šimečka pôsobí a komu takouto formou „zahraničnej“ komunikácie slúži. Šimečka je dlhoročným odchovancom liberálneho mimovládneho sektora s väzbami na zahraničné, či zahraničím dotované nadácie, ktoré patria medzi hlavných a dlhodobých donorov Globsecu aj ďalších sieťovo prepojených inštitúcií.

OSF, americké a britské ambasády, NED, či German Marshall Fund) investujú nemalé prostriedky do budovania ideovo spriaznených elít v regióne strednej Európy. A práve tieto kruhy sa na konferenciách ako Globsec pravidelne stretávajú, posilňujú svoje väzby a tlačia na formovanie verejnej politiky v duchu globalistických a transatlantických priorít.

Účasť Michala Šimečku na Globsecu preto nemožno vnímať ako reprezentáciu záujmov Slovenskej republiky, ale skôr ako reprezentáciu agendy mimovládneho a nadnárodného prostredia, ktoré si nárokuje hovoriť „v mene Západu“, no často v priamom rozpore s legitímne zvolenými predstaviteľmi národných štátov. Slovenský občan sa tak oprávnene môže pýtať, koho hlas vlastne Šimečka v Prahe reprezentoval a či to bol hlas Slovenska, alebo hlas donorov.

Dvadsať rokov Globsecu: výsledky alebo ilúzie?

Za dve desaťročia pôsobenia sa Globsec profiloval ako fórum, ktoré formuje bezpečnostnú politiku v regióne. No kde sú výsledky? Nedokázal predísť vojne na Ukrajine, neponúkol riešenie migrácie, neupokojil Balkán, 20 ročná vojenská misia NATO v Afganistane skončila jeho útekom a návratom Talibanu, nezasiahol pri izraelsko-palestínskom konflikte. Skôr sa zdá, že funguje ako priestor na upevňovanie existujúcich mocenských schém, nie ich spochybňovanie.

Z tohtoročnej konferencie vzišlo tak ako aj z tých predošlých mnoho „záverov“, „odporúčaní“ a „politických vízií“, ktoré však v realite ostávajú na papieri:

„Elity“ vyzvali Európu k prevzatiu globálneho riadenia. Čo je v rozpore so záujmami členských štátov EÚ (vrátane Slovenska), ktoré nadraďujú národný záujem nad záujmy globalistov.

Tlak na hlúpe zvýšenie výdavkov na obranu (až na 5 % HDP) požadované administratívou Donalda Trumpa zaznel aj z úst intelektuálov, ktorí sa zišli v Prahe. Najmä českí lídri v tomto majú jasno, hoci tento nezmyselný, rozpočty krajín ruinujúci záväzok nemá oporu v politických programoch väčšiny krajín EÚ. V praxi sa sotva plní už aj záväzok 2 % HDP.

Prázdnymi výzvami sú aj volania po investíciách do „európskych Manhattan projektov“ v oblasti AI, kyberbezpečnosti a obrany, bez identifikovaných donorov, bez časového rámca, bez mechanizmu koordinácie. Navyše prichádzajú v čase, keď sa európske krajiny topia v dlhoch (ešte nezačali splácať účet za úver na obnovu po pandémii.

No a nemohla chýbať výzva na obranu demokracie a boj s dezinformáciami. To je dnes na mnohých platformách najviac diskutovaná oblasť (módny hit), často však len z ideologického pohľadu. Podpora „občianskej spoločnosti“ sa v praxi často obmedzuje na vybrané politické mimovládne organizácie, pričom konzervatívne hlasy bývajú vylučované alebo označované za hrozbu. O jednej takej výzve na finančnú podporu siete na boj s dezinformáciami Európskou komisiou sme písali (tu). Aká silná je demokracia, ktorú treba chrániť pred ňou samou?

Bez odpovede „elít“ zostávajú aj tieto otázky:

Prečo Globsec ignoruje humanitárne katastrofy spôsobené spojencami Západu?

Prečo sa diskusia neotvára aj hlasom z druhej strany, ktoré volajú po deeskalácii a diplomatických riešeniach?

Prečo médiá, ktoré o Globsecu píšu nekriticky, neotvárajú ani otázku jeho financovania a ideologického zázemia?

Bezpečnostná bublina pre privilegovaných

Globsec sa prezentuje ako priestor dialógu. No dialóg bez opozície, bez alternatívneho názoru a bez ochoty pripustiť vlastné zlyhania – to nie je demokracia, ale propaganda. A práve preto sa slovenská spoločnosť začína voči takýmto podujatiam obracať chrbtom. A robí dobre.

V čase, keď svet potrebuje skutočnú mierovú diplomaciu, nie marketingové fóra pre vojenských stratégov, by sme mali prehodnotiť, aký druh „bezpečnostnej politiky“ vlastne chceme podporovať. A kto z nej má reálny úžitok.