Môj profil 
Predplatné
Výpočty vedeckého tímu vedeného Williamom Ruddimanemom dokázali, že v súčasnosti pripadá na jedného človeka o 90 percent menej pôdy, ako pripadalo na hlavu v období raných civilizácií. Pre vypestovanie malého množstva plodín sa vtedy rúbali či vypaľovali veľké plochy, pretože lesov bolo všade dosť a ľudia nemali dôvod využiť získanú pôdu na maximum. Spôsob hospodárenia raných civilizácií bol nasledovný: časť lesa bola odstránená a do pôdy medzi mŕtve pne bolo zasiate obilie, ktoré sa pravidelne žalo. Akonáhle bola pôda vyčerpaná a úroda začala klesať, ľudia sa jednoducho presťahovali o kus ďalej a vypálili ďalšiu časť lesa. Týmto spôsobom zničili najmenej päťkrát viac lesného porastu, než potrebovali k samotnému farmárčenie.
Až nárast obyvateľstva donútil poľnohospodárov k efektívnejšiemu spôsobu hospodárenia, pri ktorom dokázali z rovnako veľkého poľa získať ďaleko väčšie množstvo plodín. Klimatické modely, ktoré boli doteraz vytvorené, zvaľovali vždy vinu za globálne oteplenie na priemyselnú revolúciu. Podľa Ruddimana však tieto modely nepočítali s vývojom poľnohospodárskych metód, ktoré boli z počiatku vysoko nešetrné k životnému prostrediu. Aj pri malom množstve obyvateľov tak zrejme už pred tisíc rokmi začali veľké zmeny, ktoré priniesli mnoho environmentálnych problémov, s ktorými pravdepodobne zápasíme dodnes.
jf
.jpg)
.jpg)
