Berlín 1. januára 2019 (HSP/Rus Vesna/Foto:SITA/AP/DPA-Carmen Jaspersen)
Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder pomerne často vystupuje kriticky voči Američanom. Nemecký politik nie je žiadnym účelovo vytvoreným politikom, ktorého by si vychovala mimovládna americká politická nadácia a ktorý by uprednostňoval americké záujmy pred záujmami vlastnej krajiny
Portál Rus Vesna si všíma ostrú reakciu Gerharda Schrödera voči Američanom a proamerickým elitám na nemeckej politickej scéne. Gerhard Schröder je odporcom americkej politiky voči Nord Stream-2 či Turkish Stream, ktorými sa snažia Američania odstrihnúť Nemecko od ruského plynu a ropy.
Nemecko v poslednej dobe začína voči Američanom nepríjemne reptať, nemeckí priemyselníci a finančníci už nechcú znášať ekonomické straty len preto, lebo Američania nedokážu v čestnom konkurenčnom ekonomickom zápase konkurovať Rusku či Číne. Nemecko nie je ani 51 prvým štátom USA, aby Nemci museli bezvýhradne poslúchať príkazy Washingtonu.
Američania cielene vyhrocujú situáciu s Ruskom, pretože si potrebujú udržať svoj politický vplyv nad EÚ. Keďže sa skončila éra jednopolárneho sveta, Američania začali mať značné ekonomické a politické problémy. Čoraz viac politikov i ekonómov dnes začína chápať, že je potrebné sa od USA odstrihnúť, pretože USA sa stávajú bremenom pre svetovú ekonomiku a cielene poškodzujú svojich vazalov. Američania sa odstrihávaniu bránia, pretože ak nebudú môcť parazitovať na svetovej ekonomike, bude to znamenať ich koniec.
“Američania nás nútia, aby sme prijali ich predstavy a obchodovali len s tými partnermi, ktorých Američania povolia. No my takéto americké snahy odmietame. Nie sme 51. štát USA” uviedol Gerhard Schröder v Neue Osnabrücker Zeitung. Podľa Schrödera je americký nátlak neprípustný a Nemecko by nemalo americkému tlaku podľahnúť. Spolupráca s Čínou, Ruskou či Iránom je pre Nemecko ekonomicky výhodná – na rozdiel od ekonomických či politických predstáv diktovaných Američanmi.
Gerhard Schröder v Neue Osnabrücker Zeitung dokonca zauvažoval aj nad možnosťou zaviesť sankcie voči Američanom, ktorí porušujú medzinárodné práva a normy, nielen v Sýrii, Iraku, Venezuele či Afganistane, ale aj na americko-mexickej hranici.