Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa tento týždeň významne vyjadril, keď povedal, že Rusko obmedzí svoju diplomatickú prítomnosť na Západe.

Ruský minister zahraničných vecí zároveň uviedol, že predbežne zastavil ruským diplomatom ich služobné cesty do zahraničia. To má význam pre Blízky východ a Izrael a bude to mať dôsledky pre celý región.

Vyhlásenie je dôležité, pretože Moskva teraz hovorí, že nevidí “zmysel v udržiavaní predchádzajúcej diplomatickej prítomnosti v západných štátoch”. Povedal to počas rozhovoru s absolventmi vysokých škôl, ktorí boli po prvýkrát prijatí do diplomatickej služby.

Budúcnosť Ruska je na východe

To znamená, že trvalo signalizuje, že budúcnosť Ruska je na východe. Nie je to Lavrovova iniciatíva. Toto je politika Ruska.

Lavrovova artikulácia je však dôležitá, pretože je to ďalší krok, ďalší symbol rýchleho prispôsobovania sa Ruska smerom na východ. To znamená, že Rusko sa bude viac sústreďovať na krajiny spojené so ŠOS a CICA, dvoma medzinárodnými zoskupeniami, ktoré sa nedávno stretli v Uzbekistane, resp. v Kazachstane.

Rusko sa stretáva s Čínou, Indiou, Iránom, Tureckom, stredoázijskými štátmi a niektorými ďalšími krajinami, s ktorými chce spolupracovať, ako sú Azerbajdžan, Arménsko, Bielorusko, Pakistan a Malajzia.

Stretáva sa aj s krajinami, ktoré považuje za tradičných priateľov, ako sú Venezuela, Sýria a niekoľko krajín Latinskej Ameriky a Afriky. Okrem toho má Rusko záujmy v Maďarsku, Srbsku a niektorých štátoch na Blízkom východe.

“Nemá zmysel ani chuť udržiavať predchádzajúcu prítomnosť v západných štátoch. Naši ľudia tam pracujú v podmienkach, ktoré sa len ťažko dajú nazvať ľudskými. Neustále sa im vytvárajú problémy, čelia hrozbám fyzických útokov. A čo je najdôležitejšie, nemáme čo robiť, keďže Európa sa rozhodla od nás odpojiť a prerušiť akúkoľvek hospodársku spoluprácu. Lásku si nemôžete vynútiť,” povedal Lavrov.

Rusko podľa neho presúva svoje ťažisko, alebo skôr dúfa, že ťažisko sveta sa presunie do Ázie.

Čo tým Rusko chce povedať?

Nejde o “novú studenú vojnu”, ale skôr o obrovský posun vo svete, od eurocentrického sveta, ktorý bol zakorenený v európskej moci a v ére koloniálnej nadvlády (ako aj svetových vojen). Od sveta, v ktorom boli USA globálnou hegemonistickou mocnosťou, ktorá viedla medzinárodný svetový poriadok založený na pravidlách, k novému svetu, ktorý má byť údajne multipolárny a vedený Čínou, Ruskom, Iránom, Tureckom a ich priateľmi.

Proroci vzostupu Ázie, a najmä Číny, tento argument uvádzajú už celé veky. Nie je veľkým tajomstvom, že v Ázii sa očakáva vzostup a na Západe predpokladaný úpadok. Rýchle vyhľadávanie na Googli vám poskytne dostatok materiálu na čítanie.

Rusko však poukazuje na to, že sa otvorene púšťa do tejto “geografickej zmeny orientácie aktivít v zahraničí aj v centrále”. To znamená, že už dalo pokyn svojmu ministerstvu zahraničných vecí, aby sa na Západe stiahlo. Dúfa, že úpadok USA a Západu sa urýchli.

Rusko sa teraz orientuje na to, čo robilo už v sovietskej ére; zameriava sa na globálny juh. Rusko malo kedysi Univerzitu Patricea Lumumbu, ktorá sa mala zameriavať na prípravu personálu z Ázie, Afriky, východnej Európy a Latinskej Ameriky. Lavrov teda preberá politiku zo sovietskej éry, ale mení jej názov.

Prečo to má význam pre Blízky východ?

Na Blízkom východe to má význam, pretože Rusko v sovietskej ére bolo vo všeobecnosti nepriateľské voči Izraelu. Irán teraz dodáva Rusku bezpilotné lietadlá a môže mu dodávať rakety. Irán tiež užšie spolupracuje s Čínou. Vzniká rusko-čínsko-iránske zoskupenie, ktoré bude viac spolupracovať s Tureckom, ako aj so stredoázijskými štátmi a Pakistanom. Okrem toho sa Rusko bude usilovať o to, aby sa krajiny Perzského zálivu poistili vo vzťahoch so Západom. Moskva by mohla využiť napríklad hnev USA na Saudskú Arábiu.

Skutočné dôsledky pre Izrael už možno počuť v komentároch Moskvy, ktorá varuje Izrael pred vojenskou podporou Ukrajiny. Poskytovanie bezpilotných lietadiel a bezpilotných technológií zo strany Iránu zároveň veľmi škodí Ukrajine. V Kyjeve, ale aj v ostatných pobaltských štátoch si iránsku hrozbu viac neuvedomujú. BBC uviedla, že výpadok prúdu postihol tento týždeň viac ako 1 000 miest a obcí na Ukrajine v dôsledku ruských útokov.

Vojna na Ukrajine je v súčasnosti jednoznačne väčším problémom na Blízkom východe. Rusko otvorene presúva svoju pozornosť do tohto regiónu a na východ. Európa sa medzitým prebúdza v súvislosti s hrozbou iránskych dronov. To znamená, že sa rýchlo zrýchľuje konvergencia politických otázok, ktoré spájajú napríklad Izrael s Ukrajinou; Rusko s Iránom. Konvergencia tiež znamená, že Rusko sa môže viac sústrediť na to, čo sa deje v Sýrii, alebo aktívne pracovať na tom, aby bol Irán v regióne silnejší.

Uvidíme, ako zmena cieľov zahraničnej politiky Moskvy zasiahne Blízky východ, ale môže mať veľmi významné dôsledky, ak sa partnerstvo Moskvy a Teheránu prehĺbi a Irán pocíti vietor v plachtách z Ruska a Číny, aby obnovil raketové útoky a útoky dronov v regióne.