Haavisto vo svojich vystúpeniach prakticky prezentoval všetky známe klišé EÚ, ale odzneli aj zaujímavé vyhlásenia, resp. informácie, ktoré boli podstatne miernejšie ako hystéria v EP minulý týždeň. Okrem iného P. Haavisto uviedol, že zo strany EÚ neodznel žiadny návrh na rozchod s RF a že pred svojou cestou mal rozhovory a diskusie s niekoľkými zástupcami EU (Borrell, ministri ZV Švédska, Nemecka a Francúzska) o ich predstavách a on sám bude následne po príchode z Moskvy informovať o svojich dojmoch a hodnotení výsledkov rokovania.

V časti otázok a odpovedí minister Lavrov podrobnejšie analyzoval proces rozchodu EÚ a RF.

Otázka: Váš nedávny rozhovor vyvolal veľa hluku, z čoho vyplynulo, že Rusko pripúšťa možnosť prerušenia väzieb s Európskou úniou. Ako vidíte takýto rozchod a za akých podmienok by mohol nastať, teda kde je „červená čiara“ Moskvy?

Minister zahraničia Lavrov: Vami spomínaný rozhovor sa uskutočnil 12. februára a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Jeanne Borrell k nám prišiel 5. februára. Po svojom návrate predniesol niekoľko vyhlásení, že Rusko „nenaplnilo očakávania, nemohlo sa stať modernou demokraciou a rýchlo sa vzďaľuje od Európy“. To znamená, že to vyznelo, akoby bolo Rusko jednoducho beznádejné. A to všetko bolo pár dní pred interview. Preto, ak tomu dobre rozumiem, v rozhovore s V. R. Solovjovom bola položená otázka, či sme pripravení prerušiť vzťahy s Európskou úniou, berúc do úvahy všetko, čo sa stalo a všetky tie okolnosti. V zásade každý, kto sa viac alebo menej zaujíma o situáciu v Európe, už dávno vie, že tento rozchod trvá už mnoho rokov. Vzťahy dôsledne narúša Európska únia.

Zlomovým bodom  sa stal rok 2014. Na Ukrajine došlo k štátnemu prevratu a Európska únia preukázala svoju bezmocnosť v súvislosti s dohodou, ktorá sa dosiahla v predvečer štátneho prevratu medzi vládou a opozíciou. Veď pod tú dohodu sa podpísali Nemecko, Francúzsko a Poľsko. Opozícia tieto podpisy a názor Európskej únie, že je potrebné túto dohodu splniť, surovo odignorovala. Podľa môjho názoru práve vtedy v skutočnosti došlo k poníženiu Európskej únie. Ďalší vývoj udalostí je dobre známy. Európska únia ako celok ľahostajne sledovala útoky, ktorými ultraradikáli a neonacisti, ktorí sa dostali k moci, okamžite atakovali obyvateľov Krymu a východu Ukrajiny, a rozhodla sa celú vinu zvaliť na Ruskú federáciu.

Európska únia dôsledne zničila bez výnimky všetky mechanizmy, ktoré na základe dohody o partnerstve a spolupráci existovali, vrátane

– summitov uskutočňovaných dvakrát ročne,

– výročných stretnutí vlády Ruskej federácie s európskymi komisármi a s predsedami EÚ,

– projektov na vytvorenie 4 spoločných oblastí,

– viac ako 20 odvetvových dialógov, a áno prakticky všetky ďalšie viac či menej významné kontakty,

– a samozrejme, výročné zasadnutia Rady pre partnerstvo a spoluprácu za účasti ministra zahraničných vecí Ruskej federácia a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Cieľom týchto zasadnutí bolo vykonať úplné posúdenie všetkých oblastí spolupráce medzi Ruskom a EÚ. Toto všetko, opakujem, bolo zničené. A nie nami.

Naše kontakty s Európskou úniou ako organizáciou sú teraz sporadické. Ide o samostatné problémy bez systémového zváženia, napríklad situácia s dodávkami uhľovodíkov. Aj v týchto konzultáciách je však EÚ zainteresovaná tým, aby nejako ochránila nezodpovedných ukrajinských vedúcich predstaviteľov. Alebo sa diskutuje aj o určitých otázkach zahraničnej politiky. Po mnoho rokov sa kontakty medzi ministrom ZV RF a vysokými predstaviteľmi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku J. Borrellom a jeho predchodcom F. Mogherinim venujú hlavne nie skúmaniu všetkých vzťahov s Európskou úniou (pretože vzťahy takmer nezostávajú) , ale na „situatívne“ rozhovory o Sýrii, iránskom jadrovom programe alebo inej medzinárodnej situácii.

Stretávame sa z času na čas v závislosti od niektorých záujmov, predovšetkým záujmov Bruselu. Nenanucujeme sa, sme pripravení zvažovať akékoľvek problémy zaujímajúce obe strany, ale stretnutia, ktoré sa vyskytnú od prípadu k prípadu, ešte nemusia znamenať vzťah. Sme pripravení diskutovať o týchto problémoch v prípadoch, opakujem, v tom prípade, keď je to aj v záujme  Ruskej federácie. Spolupracujeme tiež v oblasti zmeny podnebia a životného prostredia. Hovorili sme o tom s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku J. Borrellom. Potvrdili sme, že ak bude existovať záujem o spoluprácu v týchto otázkach v multilaterálnych formátoch (pretože všetky sú diskutované pod záštitou OSN, jedná sa o Rámcový dohovor o zmene podnebia, Parížsku dohodu o klíme a ďalšie), potom, samozrejme, sme pripravení. Toto však nie je súčasťou vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou ako takou, pretože rámec týchto vzťahov bol zámerne zničený z iniciatívy Bruselu.

Samozrejme, nie je možné nebrať do úvahy zhovievavosť Európskej únie v súvislosti s hrubým porušovaním práv osôb hovoriacich po rusky, Rusov, ruského jazyka, kultúry, útokov na ruský jazyk, ruskej kultúry, ktoré pozorujeme v pobaltských štátoch, na Ukrajine a v mnohých ďalších krajinách. Keď sa zatvárajú Rusko jazyčné kanály, sú vedené trestné veci proti rusky hovoriacim novinárom len preto, lebo robia svoju prácu, keď na území Európskej únie pretrváva hanebný fenomén „občan bez štátnej príslušnosti“ a EÚ sa na to pozerá bez akejkoľvek vôle čokoľvek zmeniť. Myslím si, že sa nevzďaľuje Rusko od EÚ, ale EÚ sa vzďaľuje od všetkého ruského: jazyka, kultúry, od všetkého ruského, a teda od Ruskej federácie.

Preto musíme byť pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí, výber je na Európskej únii. Ak sa rozhodne, že je predsa len potrebné obnoviť vzťahy, a zaradiť spiatočku rozbíjaniu vzťahov, budeme pripravení aj na toto. Zároveň nemáme žiadne problémy vo vzťahoch s jednotlivými európskymi krajinami, povedal by som dokonca s väčšinou európskych krajín. Vzťahy Ruska a Fínska sú veľmi dobrým príkladom toho, ako sa vzťahy systematicky budujú so zohľadnením všeobecných zásad, predovšetkým rovnoprávnosti a vzájomného prospechu, a ako sa tieto zásady prekladajú do jazyka konkrétnych ekonomických, kultúrnych a iných projektov, výhodných pre obe strany.

Netreba si mýliť EÚ s Európou. My z Európy nikam neodchádzame, máme v Európe veľa priateľov, rovnako zmýšľajúcich ľudí v Európe, budeme s nimi naďalej rozvíjať vzájomne výhodné vzťahy.

Ospravedlňujem sa, že som zabral veľa času, ale okolo tejto situácie bolo toľko vzruchu, že som to považoval za potrebné objasniť. Proste chcem povedať, že síce neexistujú žiadne vzťahy ale pri tom obchodné a hospodárske väzby sa rozvíjajú, aj keď nie tak rýchlo, ako by sme chceli, predovšetkým kvôli sankciám uvaleným Európskou úniou. To všetko dokazuje iba to, že život pokračuje ďalej a zámerné pretrhnutie, podkopanie a zničenie celého systému našich vzťahov nemá vplyv na vzájomnú príťažlivosť ľudí a firiem. V tomto vzťahy s EÚ nemajú vplyv. Opakujem ešte raz: ak je Európska únia pripravená obnoviť presne to, čomu sa hovorí vzťahy, sme pripravení aj na to.

Otázka: Ovplyvňujú udalosti s A. Navaľným a potlačenie protestov vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom? V Bruseli a v Moskve je ťažké nájsť spoločný názor na tieto otázky. Bude to mať vplyv aj na vzťahy medzi Fínskom a Ruskom, keďže Fínsko je členom EÚ?

Minister zahraničných vecí Lavrov: Pokiaľ ide o nezákonné akcie, ku ktorým došlo v Moskve, Petrohrade a ďalších mestách Ruska, na ktorých sa zúčastnili niektorí diplomati členských štátov EÚ, už sme k tejto téme všetko vysvetľovali viackrát. Viedenské dohovory o diplomatických a konzulárnych vzťahoch z rokov 1961 a 1963, dvojstranné konzulárne dohovory s krajinami EÚ predpokladajú, že diplomati majú výsady a imunitu, s výnimkou prípadov, keď zasahujú do vnútorných záležitostí hostiteľskej krajiny. Komisia OSN pre medzinárodné právo vo svojich komentároch objasnila, že najvýraznejším príkladom zasahovania do vnútorných záležitostí, spôsobom nezlučiteľným s diplomatickou imunitou, je účasť na verejných politických udalostiach hostiteľskej krajiny.

Organizátori týchto akcií otvorene, z obrazoviek počítačov a televízorov, prehlasujú, že vedia o potrebe požiadať o povolenie týchto akcií, ale neurobia to zámerne, iba vyzvú na  „východ na ulicu“. Keď v tejto situácii diplomati „vyjdú do ulíc“, najmä v kontexte súčasného dekrétu starostu Moskvy týkajúceho sa zákazu takýchto verejných akcií uprostred pandémie koronavírusu, myslím si, že veľmi dobre vedia, že tak robia neplnia svoje funkcie podľa Viedenských dohovorov, ale zasahujú do vnútorných záležitostí Ruska. Diplomati drvivej väčšiny členských štátov EÚ sa nevydali na prechádzku do ulíc, ako na to vyzývala opozícia, čo znamená, že oni chápali, o čo ide.

Na otázku, ako táto situácia ovplyvňuje naše vzťahy s Fínskom (ak vôbec), odpoviem, že nepociťujeme žiadny negatívny vplyv na úzku bilaterálnu spoluprácu v rámci severských regionálnych štruktúr.

Pri hodnotení otázok, ktoré P.Haavisto teraz vyslovil, sme počuli, že kolegovia z Fínska, ako aj z iných členských štátov EÚ, majú tieto otázky vždy so sebou. Vieme, že sa to rediguje a píše v EÚ, v Bruseli a je to predmetom konsenzu. Toto počujeme celkom pravidelne, prakticky od slova do slova. Ak existuje takéto rozhodnutie v organizácii zvanej Európska únia, berieme ho ako fakt. Preto na zadané „problematické“ otázky dávame odpovede, a čo je najdôležitejšie, ukazujeme, ako sa tá istá EÚ dôsledne, usilovne a sofistikovane vyhýba akýmkoľvek konkrétnym diskusiám založených na faktoch, a nie na obvineniach, ktoré sú proti nám často vznášané s odôvodnením alebo aj bez neho. Toto nijako neovplyvní obchod, vzájomné investície, kultúrne podujatia, spoluprácu v oblasti vedy, vzdelávania, cestovného ruchu. To je presne to, čo naši občania potrebujú, a nie hodnotenia tej alebo onej situácie, ktoré sú väčšinou predmetom geopolitiky, a nie reálneho života.

Otázka: 11. – 12. februára tohto roku sa v Minsku uskutočnilo VI. Celobieloruské ľudové zhromaždenie. Ako by ste zhodnotili jeho výsledky?

Minister zahraničia Lavrov: To, čo sa deje v Bielorusku, je vnútorná záležitosť krajiny a bieloruského ľudu. Vychádzam zo skutočnosti, že Celobieloruské ľudové zhromaždenie bolo zvolané pri príprave iniciatívy na uskutočnenie ústavnej reformy, ktorú predložil prezident AG Lukašenko, ešte pred prezidentskými voľbami v auguste 2020. Ruských zástupcov pozvali organizátori podujatia ako pozorovateľov a oni verejne vyjadrili svoje hodnotenie. Stretnutie sa podľa nich konalo so záujmom, živo. Boli vyjadrené rôzne uhly pohľadu. Podľa môjho názoru je teraz potrebné sledovať, ako bude proces pokračovať. Samotná skutočnosť, že bola vytvorená platforma pre široký dialóg s účasťou rôznych politických síl v zložitom období pre bieloruský ľud, si zaslúži pozitívne hodnotenie. Úprimne želáme našim priateľom a spojencom, aby uskutočnili tento proces v smere, o ktorom sa diskutovalo.

Otázka: Aké dôsledky môže mať prípadné prerušenie vzťahov medzi Bruselom a Moskvou pre vzťahy Ruska s jednotlivými členskými štátmi EÚ?

Minister zahraničia Lavrov: Už som povedal, že nevidím žiadne dôsledky pre bilaterálne vzťahy medzi Ruskom a Fínskom v dôsledku politiky EÚ za posledných sedem rokov, ktorá, ako som ukázal na konkrétnych príkladoch, viedla ku skutočné zničeniu celej štruktúry toho, čo chápeme pod „vzťahmi medzi Ruskom a EÚ“. Sedem rokov žijeme v bez všetkých tých ťažko a prácne vytvorených mechanizmov, ktoré boli zničené zo dňa na deň v roku 2014. A nič. Nie je to naša voľba, ale boli sme nútení zohľadniť to v našich každodenných záležitostiach, v našich vzťahoch s jednotlivými európskymi krajinami vrátane Fínska. Okrem nelegitímnych sankcií, ktoré sa spoločne prijímajú bez akýchkoľvek dôvodov, nevidím žiadny ďalší vplyv na vzťahy s rôznymi krajinami. Sankcie samozrejme zasiahli obchodný obrat a obchodné záujmy na oboch stranách hranice. Taká bola voľba. Pripomínam, že keď sa zavádzali sankcie, podniky, najmä nemecké, naliehali na to, aby sa neničilo hospodárstvo, aby sa nestali obeťou politiky. Vtedy si špeciálne vzala slovo nemecká kancelárka A. Merkelová a verejne povedala, že Rusko by malo byť potrestané a v tejto situácii by mala politika určovať ekonomiku. Pre predstaviteľa Nemecka to bolo veľmi neobvyklé.

Chápeme, že v EÚ existuje bloková disciplína. Určitý jej prejav, ako napr. sankcie, ovplyvňuje naše vzťahy so susedmi a inými európskymi krajinami. Taký je život. Opakujem, na podstatu spolupráce, konkrétne rusko-fínskej, na zásady, ktoré sú základom spolupráce (rovnoprávnosť, vzájomný rešpekt, prospech, nezasahovanie do vnútorných vecí), absencia normálnych vzťahov s EÚ nemá vplyv.

Preložil Andrej Rehák