Má ísť o prvý zväzok „štvordielneho, temer dvetisícstranového historicko-teologického opusu o dejinách spásy“. Konateľ žiada prokuratúru o stanovisko, či tým neporušujú zákon vzhľadom na novoprijatú definíciu antisemitizmu.

Dňa 28. novembra 2018 sme informovali našich čitateľov (viac TU)o tom, že NR SR schválila 112 hlasmi poslancov uznesenie č. 1490 „k pracovnej definícii antisemitizmu“, pričom práve v časti C tohto uznesenia NR SR konštatuje, že medzi definičný znak antisemitizmu okrem iného patrí „používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antisemitizmom (napr. tvrdenia, že Židia zabili Ježiša alebo že robia rituálne popravy) na charakterizovanie Izraela alebo Izraelčanov“.

Vydavateľ prevádzkuje portál Mrkni.si – Svet starými očami, cez ktorý predáva ilustrácie i obrazy, ktoré nechal na propagáciu tejto svojej prekladovej knihy vyrobiť. Jeden z obrazov zachytáva klasický biblický výjav z umučenia Krista. Vydavateľ tvrdí, že pri zadávaní objednávky na obraz, ktorý je zároveň obálkou knihy, sa nechal inšpirovať filmovým spracovaním tejto témy katolíckym režisérom Melom Gibsonom z rovnomenného filmu Umučenie Krista (USA, 2004). Dnes však oboje, film i obraz, môžu na Slovensku napĺňať skutkovú podstatu niektorého z trestných činov extrémizmu, tvrdí vydavateľ Igor Cagáň.

Konateľ vydavateľskej spoločnosti v oznámení vyjadruje svoje obavy z možného zneužitia Finančnej správy na „politický či spoločenský boj“: „Nemáme známosti, nepoznáme ‚našich ľudí’ a nedisponujeme zdrojmi na to, aby sme si ‚zaplatili beztrestnosť inak trestného konania’ (ak by takým konaním distribúcia predmetného titulu bola)…“. Cagáň ďalej upozorňuje na to, že voči Slovenskej republike je dodnes vedené konanie na Súdnom dvore Európskej únie v kauze „Biele kone“, v rámci ktorej ešte v roku 2013 unikol na verejnosť zoznam firiem, ktorý neoprávnene viedla Finančná správa, a na základe ktorého mal štát údajne šikanovať podnikateľov z bližšie neurčených dôvodov.

Obchodník vo svojom oznámení rovnako popisuje súčasnú právnu neistotu, ktorú spôsobila Žitňanskej novela trestného zákona:

„A keďže je v súčasnosti dôkazné bremeno na strane každého jedného občana, a to i nášho zákazníka, a to zakaždým, keď si kúpi nejaký knižný titul v kníhkupectve alebo si stiahne voľne šíriteľný titul z internetu, každý občan – ak žijeme v právnom štáte – a každý náš zákazník – ak chceme byť úspešnými obchodníkmi – potrebuje nadobudnúť nespochybniteľnú právnu istotu o tom, kedy a za akých okolností je nadobudnutému materiálu designovaná trestná konotácia podľa príslušných ustanovení Trestného zákona, a naopak, kedy nie je a čím to možno preukázať, aby občan mohol konať ‚čo nie je zákonom zakázané’ (ods. 3 Čl. 2 Ústavy SR).“

Konateľ ďalej v oznámení upozorňuje prokuratúru na to, že „cirkvi platne registrované na Slovensku… používajú v ich verejných obradoch, náukách, spisoch,“ také obsahy, „z ktorých či už vyplýva alebo dochádza k priamej designácii viny na židov a ich náboženstva za vraždu Krista“.

Vlastný text oznámenia obsahuje viac než 3500 slov a má 10 strán, pričom vydavateľ k nemu doložil aj samotný obsah prvého zväzku knihy v rozsahu 200-tisíc slov na 400 stranách A4. V samotnom oznámení sú uvedené iba dve krátke pasáže z knihy:

„V polovici 12. storočia – teda v období Druhej križiackej výpravy – predstavovala úžera vážny sociálny problém. ‚Extrémne vysoké úrokové sadzby a zložené úrokovanie,’ hovorí Glick: ‚…viedli k zničujúcemu rastu zadlženosti.’ (GLICK, 1999, s. 163) Glick cituje list pápeža Inocenta III., ktorý sa ‚bolestne sťažuje’, že židia vymáhajú ‚nielen úžeru, ale úžeru z úžery‘ (WALSH, 1940, s. 76), čím pápež označoval zložené úrokovanie. Pápež Inocent III. sa sťažoval tiež na francúzsky klérus, ‚ktorý dával do zálohy všetko, od katedrálnych kalichov až po nehnuteľnosti v cirkevnom vlastníctve‘ (WALSH, 1940, s. 76). Pápež Inocent III. sa nedokázal ľahostajne prizerať hroziacemu nebezpečenstvu, že cirkevné majetky padnú do židovských rúk. O desať rokov neskôr – na Štvrtom lateránskom koncile – sa pápež Inocent III. postavil hroziacemu nebezpečenstvu čelom a na jeho odvrátenie podnikol rozhodné kroky.“

***

„Židia – v súlade s katolíckym učením – sú telesní a natoľko zaslepení, že ani zázraky, ktoré konal náš Pán Ježiš ich nepriviedli ku svetlu.

Svätý Bernard to komentuje slovami:

‚Ani vyháňanie zlých duchov, ani rozkazovanie živlom, ani kriesenie z mŕtvych nedokázali vyhnať z ich myslí tú beštiálnu hlúpotu, viac než beštiálnu, ktorá zapríčinila ich zaslepenosť tak rovnako ohromujúcu, ako biednu, v ktorej sa strmhlav hnali k zločinu, tak obrovskému, a tak desivému, ako je vztiahnutie bezbožných rúk na Pána slávy.‘ (CANTOR, 1994, s. 169)

Avšak, ‚židia nemôžu byť prenasledovaní, zabíjaní ani vyháňaní‘, pretože, ‚židia sú pre nás živé slová Svätého písma, lebo nám navždy pripomínajú, prečo náš Pán trpel. Sú rozptýlení po celom svete, aby tým, že trpia za svoj zločin, mohli byť všade živými svedkami nášho vykúpenia‘ (GLICK, 1999, s. 122). Židia, ktorí by sa zoznámili so slovami svätého Bernarda používanými na ich adresu, by sa mohli cítiť dotknutí, že ich označuje ako ‚volov‘. Svätý Bernard ale tieto slová iba prevzal zo Starého zákona, najmä z Knihy proroka Izaiáša, ktorý zachádza ešte ďalej ako svätý Bernard, lebo ako sám svätec tvrdí: ‚Ja vás kladiem aspoň na úroveň zvierat, ale on [prorok Izaiáš] vás kladie ešte aj pod ich úroveň.‘ (SYNAN, 1965, s. 77) Židia sú zaslepení: ‚…nedostatok viery u židov je noc, a nocou je aj zmyselný alebo telesný spôsob života vedený katolíkmi.‘ (SYNAN, 1965, s. 77) Katolíci, ktorí sami požičiavali peniaze na vysoký úrok sa pred svojimi bratmi vo viere ‚hrali na židov‘ (SYNAN, 1965, s. 78).“

V závere oznámenia vydavateľ navrhuje generálnej prokuratúre, „aby v duchu tzv. ‚Akcie K‘, ktorou v noci z 13. na 14. apríla 1950 zlikvidoval brániaci sa (militantný) komunizmus mužské rehole na území vtedajšieho Česko-Slovenska a spolu s nimi i rehoľné knižnice ako o tom vypovedal rehabilitovaný františkán vdp. Vševlad Jozef Gajdoš (1907-1978), pripravila
v spolupráci s políciou napr. ‚akciu E‘, naplánovala ju napr. na 13. apríla 2019, zhodou okolností na pamätný Deň nespravodlivo stíhaných, v rámci ktorej by orgány činné v trestnom konaní zviezli modlitebné knihy, misály, Sväté písmo, hagiografie, obrazy a ikony z celého Slovenska do niektorej z pivníc Univerzity Komenského v Bratislave, tak, ako tomu bolo v roku 1950, pričom k predmetnej akcii nie je podľa nášho názoru potrebné vypracúvať metodické smernice, keďže sme presvedčení o tom, že ich pôvodným znením disponuje Ústav pamäti národa a na vyžiadanie prokuratúry ich rád dá spravodlivosti a brániacej sa (militantnej) demokracii k dispozícii.“

Oznámenie sa končí slovami: „Chceme… vedieť… či stále platí ods. 1 Čl. 1 Ústavy SR o tom, že Slovenská republika sa ‚neviaže… na nijakú ideológiu ani náboženstvo,‘ alebo či prijatím uznesenia NR SR č. 1490 sa Slovenská republika stala, resp. v budúcnosti má stať (vzhľadom na to, že GP SR sa má podľa zákona podieľať na príprave zákonov) talmudistickou mikroprovinciou postupným inkorporovaním princípov anti-blasfemickej legislatívy (v Írskej republike zrušenej v roku 2018) z pohľadu židovského náboženstva, resp. rabínskej ideológie, až do momentu, kedy bude môcť občan Slovenskej republiky konať iba to, čo mu Židovská náboženská obec, resp. svetové židovské organizácie (ako napr. Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA)) dovoľujú.“

Americký autor kontroverznej publikácie E. M. Jones podľa vydavateľa len v jej prvom zväzku cituje viac ako 150 knižných zdrojov svetových autorov najmä židovského pôvodu, pričom drvivá väčšina citovaných kníh doposiaľ nikdy nebola preložená do slovenského jazyka. Vydavateľ do slovenského prekladu zaradil citácie Svätého písma podľa prekladu, na ktorom ešte začiatkom dvadsiateho storočia spolupracoval aj Mons. Andrej Hlinka počas svojho väzenia v Mírove, či Mons. Ján Vojtaššák, biskup spišský.

Keď Jones v roku 2003 navštívil Prahu v rámci prezentácie prvých kapitol kontroverznej knihy, český kardinál Vlk nahlásil jeho pôsobenie izraelskej aj americkej ambasáde. Naopak, keď autor v roku 2013 prezentoval v Poľsku svoju knihu „Libido Dominandi: Sexuálne oslobodenie a politická kontrola“, v ktorej pojednáva okrem iného aj o gender ideológii, poľskí biskupi mu poskytli útočisko na cirkevnej pôde. Poľskí biskupi, inšpirovaní Jonesovou knihou, následne vydali prvý pastiersky list, v ktorom ostro odsúdili gender ideológiu.

Slovenskí biskupi vydali podobný pastiersky list o kultúre smrti v roku 2013, pričom sa v sprievodných akciách opierali o knihu Gabriele Kuby: Globálna sexuálna revolúcia (Lúč, 2013), ku ktorej napísala predslov europoslankyňa Anna Záborská. Kuby pritom v knihe cituje celé pasáže, ktorých autorom je E. M. Jones.

Vydavateľ svoj počin obhajuje na YouTubovom kanáli slovami, že chce zabrániť tomu, aby sme na Slovensku nedopadli ako „pokonciloví katolíci v Holandsku“, ktorí sa „vzdali svojich pozícií pod zámienkou sklamania a žiaľu z hrôz druhej svetovej vojny.“