„Mne to pripadá ako trochu nedomyslené. Ja som proti pánovi Kiskovi nikdy neútočil, ani pri voľbách, ani teraz, ale jednu myšlienku som po jeho zvolení vyslovil,“ uviedol Gašparovič. „Povedal som to aj jemu, keď sme spolu boli. Že si neviem predstaviť človeka, ktorý nikdy nerobil ani len starostu v dedine, ktorá má sto domov, nikdy nerobil v samospráve, nerobil vo verejnej správe, nerobil vôbec žiadnu politiku, že ide robiť rovno hlavu štátu. A to sa aj potom potvrdilo,“ dodal.

Gašparovič je zatiaľ jediným slovenským politikom, ktorý bol do prezidentskej funkcie zvolený opakovane, v minulosti zastával aj post predsedu Národnej rady SR a začiatkom 90. rokov funkciu generálneho prokurátora.

„Ja som nemal také malé deti, ako má pán prezident. Mal som už deti odrastené. Keď som bol menovaný za generálneho prokurátora Slovenskej republiky, sme sa s manželkou dohodli,“ odpovedá Gašparovič na otázku, ako riešil problém s nedostatkom času na rodinu. „Musíte si určiť priority. Či chcete byť úspešný v práci, alebo budete prácu brať sekundárne a budete chcieť byť úspešný pri výchove svojej rodiny. Ťažko sa to dá robiť rovnakým dielom, vždy niečo prevažuje. Ak ste verejný funkcionár, rodina väčšinou ostane na druhom mieste,“ pokračuje. „Rád by som poďakoval manželke, lebo bez jej pomoci sa to v takýchto funkciách dá ťažko zvládnuť,“ podotkol exprezident.

Jednou z najdôležitejších úloh, ktoré pred Andrejom Kiskom v prezidentskej funkcii ostávajú, bude vymenovanie deviatich nových ústavných sudcov. Podľa aktuálneho systému, ktorý chcú poslanci v niektorých podrobnostiach ešte spresniť novelou, zvolí parlament vždy dvojnásobný počet kandidátov na sudcov. Z nich potom prezident vyberie polovicu, ktorá sa reálne sudcami stane.

„Dá, aj nedá,“ reagoval Ivan Gašparovič na otázku, či je možné byť nadstraníckou hlavou štátu pri výbere ústavných sudcov a zároveň sa pripravovať na vstup do straníckej politiky. „Keď hovoríme o voľbe ústavných sudcov, myslím si, že systém voľby je dobrý a iný ho nevylepší. To, aký sudca bude, nemôže na sto percent zabezpečiť tento systém. To je vyslovene vec osobná, vec človeka, ktorý do funkcie ide. Vy ho nepoznáte do detailov,“ povedal.

„Ja som mal výhodu v tom, že prakticky všetkých kandidátov som učil na Právnickej fakulte. Mne Národná rada zvolila kandidátov na sudcov a každý z nich zodpovedal kritériám. Mohol som vybrať hocikoho,“ komentoval svoj vlastný postup pri výbere sudcov.

Na konci druhého volebného obdobia Gašparovič ešte mohol nových ústavných sudcov vybrať z kandidátov zvolených Národnou radou osobne, rozhodol sa to však ponechať na svojom nástupcovi Andrejovi Kiskovi.

Dôvod bol ten, že ak by sudcovia zložili sľub a nastúpili do funkcií okamžite, ešte v čase, keď nedobehli do konca funkčné obdobia ich predchodcov, mal by Ústavný súd SR dočasne viac sudcov ako predpisuje ústava. Existovala však právna možnosť, ako tento problém obísť. Prezident Gašparovič mohol sudcov vymenovať a zloženie sľubu a následný nástup do funkcií ponechať na svojom nástupcovi.

„Mohol som ich vymenovať a pánovi prezidentovi Kiskovi by neostalo nič iné, len prijať ich sľub, lebo boli vymenovaní. Ja som sa vtedy rozhodol ich nevymenovať,“ pripomenul Gašparovič, ktorý svoje vtedajšie rozhodnutie z dnešného uhla pohľadu považuje za chybu.

„Došlo potom ku kríze, pán prezident Kiska niektorých vymenovať odmietol,“ vysvetlil Gašparovič. Andrej Kiska sa totiž vtedy rozhodol nevymenovať predpísaný počet sudcov a urobil to napokon až po dlhom čase a rozhodnutí ústavného súdu.
Naopak, za chybu Ivan Gašparovič nepovažuje, že sa rozhodol nevymenovať do funkcie generálneho prokurátora Jozefa Čentéša potom, ako ho do funkcie zvolil parlament.

Rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého boli práva Jozefa Čentéša na prístup k volenej funkcii porušené a získal právo na náhradu vo výške 60.000 eur, považuje Ivan Gašparovič za nesprávne. „Toto bude na dlhé roky vizitka ústavného súdu, ktorý rozhodoval bez toho, že by si zabezpečil všetky dôkazy, že by zachoval proces, ako mu prikazuje ústava, a rozhodol svojvoľne,“ tvrdí.

Hodnotiť konkrétne kroky Andreja Kisku v aktuálnom volebnom období Ivan Gašparovič nechce. „Pán prezident bol zvolený, úrad vykonával prostredníctvom svojich poradcov. Nemyslím si, že všetky jeho rozhodnutia boli šťastné. To, že nejde ďalej kandidovať mi dáva odpoveď na to, že sa v tom úrade necítil dobre,“ tvrdí.

Keď zvolili Ivana Gašparoviča do prezidentskej funkcie po prvýkrát, prekvapivo v prvom volebnom kole predbehol Eduarda Kukana a do druhého postúpil s Vladimírom Mečiarom. „Mečiar mal v prvom kole pred nami naozaj veľký náskok. Ale ja som sa dostal do druhého kola a v ňom som vysoko porazil pána Mečiara. Vtedy sa hovorilo, že to bola voľba menšieho zla. Ja som to bral, lebo to znamenalo, že pán Mečiar, pán Kukan, pán Schuster a všetci ostatní kandidáti boli väčšie zlo, ako ja,“ spomína Gašparovič.

Dodáva, že funkciu prezidenta sa snažil vykonávať konsenzuálne a nepolarizovať spoločnosť. „Ja som vždy hľadal medzi politickými stranami konsenzus. Je to pre prezidenta veľmi ťažká úloha,“ tvrdí Gašparovič.

Kľúčovými „ťahúňmi“ slovenskej politiky sú podľa neho parlamentné politické strany. Prezident by im však mal v kľúčových oblastiach politiky, od zahraničnej cez vnútornú, sociálnu či obrannú, do procesov vstupovať. „Ak do všetkých týchto oblastí má prezident zasiahnuť, a podľa mňa má, aj keď skoro nikdy z pozície rozhodujúceho, skôr poskytovaním svojho názoru na jednotlivé konania, je to veľmi zodpovedná práca,“ konštatuje Ivan Gašparovič.

Prezidentský úrad obhájil aj v nasledujúcich voľbách, zatiaľ ako jediný. V druhom volebnom kole porazil Ivetu Radičovú. „V novinách, televízii to vždy bolo o tom, že mladá žena, politička a starnúci prezident… Všetko o mne bolo iba negatívne. A ja som chodil medzi ľudí. Videl som ich rozčúlenie. Pýtali sa, prečo o mne nenapíšu pravdu,“ spomína Gašparovič na predvolebnú kampaň.

„Negatívny mediálny tlak na mňa mi vlastne vytvoril portfólio pozitívneho odrazu. Lebo ľudia vedeli, že vo voľbách budú rozhodovať oni a nie novinári. Napokon sa mi to v druhom kole podarilo s veľkým náskokom,“ dodáva.

Dodnes ho však mrzí negatívny uhol pohľadu väčšiny médií na jeho osobu a spôsob výkonu funkcie. „Noviny si vôbec nevšímali úspechy, ktoré prezidentská kancelária so mnou dosiahla,“ tvrdí.

„Dovolil som si povedať svoj názor a prezentovať Slovensko v zahraničí pozitívne. Vytvárať v zahraničí negatívny obraz Slovenska sa prezidentovi nepatrí. S negatívnou stránkou si má urobiť poriadok doma,“ spomína Ivan Gašparovič.

„Za môjho prezidentovania tu bol najväčší summit, bolo tu 20 prezidentov. A keď na summit v Poľsku, kde bol aj prezident Obama, odmietli prísť Srbi, americká strana ma požiadala, aby som urobil všetko preto, aby aj Srbi prišli. Ja som volal srbskému prezidentovi a presvedčil ho, aby na tento summit prišiel,“ povedal slovenský exprezident. Problémom vtedy bolo, že za stolom mala sedieť aj prezidentka Kosova, Srbsko, podobne ako Slovensko, však existenciu tohto štátu neuznáva. „Dohodli sme sa, že na stoloch nebudú štátne symboly, len menovky. Na summit prišla kosovská prezidentka, aj srbský prezident a primäl som ich, aby spolu hovorili. Napriek tomu, že Slovensko Kosovo neuznáva,“ uvádza Gašparovič

„Na moje pozvanie bola na Slovensku anglická kráľovná. Boli tu dvaja prezidenti, Bush a Putin,“ pripomína. Spomína tiež, ako v Chicagu vystúpil s prejavom, v ktorom súhlasil s tým, že Slovensko finančne prispeje na Afganistan, žiadal však transparentné využitie prostriedkov. „Vystúpil som s tým, že Slovensko dá peniaze, ale chceme vedieť komu a načo. Nie ako dovtedy, že Afganistan bral peniaze a bohatol prezident a jeho rodina.

Vtedy ma podporila aj Angela Merkelová. To je to, čo sa na Slovensku nepísalo. Spolu s poľským prezidentom sme v New Yorku založili skupinu priateľov Ukrajiny. Stretli sme sa s ukrajinským, poľským prezidentom, alebo aj s pánom Klausom mnohokrát. Nepočul som, že by takéto iniciatívy mal niektorý môj predchodca alebo súčasný pán prezident,“ uzavrel Ivan Gašparovič.