Hirošima 31. mája 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Ukrainian Presidential Press Office)
Samit G7 sa ukázal ako neadekvátny pri riešení eskalujúceho napätia, píše publicista Magyar Hírlap László Bogár
V tom, že japonský premiér Kišida pozval minulý víkend lídrov ostatných krajín G7 do svojho rodného mesta Hirošima, je trochu diskrétne (alebo skôr zvrátené) čaro. Urobil tak zrejme preto, aby zdôraznil “úprimnú túžbu po mieri” vedúcich krajín sveta. Táto “úprimná túžba po mieri” bola na druhý deň vyjadrená aj osobnou účasťou – a zvyčajnou glorifikáciou – ukrajinského prezidenta, ale o tom až o chvíľu.
V čase vrcholiacej studenej vojny si prvá skupina G7, ktorá vtedy bola len G6, mala na zámku Rambouillet neďaleko Paríža o čom rozprávať, pretože tam vládla “vrelá atmosféra priateľstva a kamarátstva”. V skutočnosti by sa samity začali už v roku 1974, ale ten rok bol pre “šestku” veľmi zlovestný. V tom istom roku zomrel francúzsky prezident George Pompidou, ako aj odstúpili americký prezident Richard Nixon kvôli škandálu Watergate a nemecký kancelár Willy Brandt v dôsledku zistenia, že jeden z Brandtových najbližších spolupracovníkov bol 20 rokov agentom Stasi. Okrem toho sa v ostatných krajinách G6 menili vlády, čo viedlo k odloženiu prvého samitu na rok 1975.
Vráťme sa k udalostiam našich čias. Pretože ak niekedy nastal čas, keď je skutočne potrebné, aby vedúci predstavitelia najväčších štátov sveta preukázali, že sú intelektuálne a morálne pripravení sformulovať stratégiu, ktorá pomôže svetu uniknúť z tohto čoraz hrozivejšieho svetového vojnového víru, je to práve teraz. A namiesto toho bol svet svedkom patetickej burlesky, ktorej dva hlavné body programu boli: osláviť Zelenského a vyslať varovný a disciplinujúci odkaz Číne.
Podstatou prejavu ukrajinského prezidenta bolo predstavenie ukrajinského mierového plánu, ktorý on sám a lídri G7 zdôraznili ako “racionálny”. Racionalita tohto plánu podľa nich spočíva v tom, že Rusko sa musí stiahnuť zo všetkého, samozrejme, vrátane Krymu, a zaplatí reparácie vo výške tisícov miliárd dolárov. Okrem toho budú jeho predstavitelia postavení pred medzinárodný tribunál, a tak už nič nezastaví neobmedzené drancovanie Ruska.
Nepochybujem o tom, že pre G7 je to veľmi racionálne, ale nemožno vylúčiť, že Rusi to nebudú považovať za rovnako racionálne, a preto je nepravdepodobné, že z tohto plánu vzíde nejaký trvalý mier.
Rovnako “racionálne” bolo aj dramatické odsúdenie Číny za to, že využíva svoju rastúcu globálnu hospodársku silu na “vyvíjanie nátlaku”, čo vyvolalo skutočné pobúrenie členov G7. O tom, že všetka ich moc v uplynulých storočiach pochádzala práve z takéhoto nátlaku, že práve oni teraz budujú svoju globálnu moc založenú na takomto nátlaku pomocou cunami sankcií nevídanej intenzity, sa takmer nehovorilo.
Otázkou teraz je, či zvyšok sveta prijme status quo, ako ho prezentuje G7.