Nasledovalo niekoľko nocí «nepokojov» po celom Francúzsku:

Škody v dôsledku prvého týždňa «nepokojov» (do 04/07/23)

Týždeň po začatí nepokojov vo Francúzsku, ktoré vyvolala smrť tínedžera, ktorého 27. júna zabil policajt, vláda odhaduje počet zhorených alebo poškodených budov na 1 105.

Francúzske ministerstvo vnútra zaznamenalo 269 útokov na policajné stanice, žandárske brigády a stanice mestskej polície …

„Približne šesťdesiat školských zariadení utrpelo značné škody, napríklad pri vypuknutí požiarov“, z ktorých „asi desať bolo zničených alebo čiastočne zničených“, uviedol minister školstva Pap Ndiaye…

Podľa správy francúzskej pošty pre agentúru AFP takmer 80 pôšt „nebolo možné otvoriť z dôvodu zničenia alebo rizík pre prítomných zamestnancov a zákazníkov“, pričom došlo k „niektorým“ „veľmi značným“ škodám, keďže „niektoré prevádzky boli podpálené, čo malo za následok zničenie uložených poštových zásielok a balíkov na pošte…

Zo 7 000 pôšt bolo poškodených 150 a „zničených“ 80 bankomatov La Banque Postale.

Podľa ministerstva hospodárstva bolo vandalmi napadnutých alebo podpálených viac ako 1000 podnikov a prevádzok…

Vyhorelo okolo tridsať obchodov s potravinami a „vyrabovali niekoľko desiatok obchodov s oblečením“.

Hlavnými cieľmi útokov v súčasnosti zostávajú predajne tabaku: poškodených bolo 436 trafikantov, z ktorých „tri štvrtiny bolo vyplienených a 10 % úplne zničených,“ uviedlo ministerstvo.

Konfederácia tabakových výrobcov odhaduje škodu na viac ako 15 miliónov eur…

A tak ďalej, a tak ďalej …

Aký je celkový účet?

Podľa prezidentky France Assureurs Florence Lustmanovej by 5 800 poistných udalostí, ktoré v súčasnosti deklarujú jednotlivci aj profesionáli, malo poisťovateľov „stáť najmenej 280 miliónov“ eur, zatiaľ čo „veľa“ poistných udalostí ešte nebolo nahlásených.

Vo Francúzsku sa nebezpečne rozširuje istý druh «športu», ktorým je neuposlúchnutie policajnej výzvy na zastavenie vozidla (refus d’obtempérer). Čoraz častejšou «čerešničkou na torte» je potom triafanie zastavujúcich policajtov, žandárov rozbehnutým vozidlom, ich zranenie, prípadne zabitie… Rozšírenie tohto «športu» za posledný rok stúplo o 57% a uvádza sa, že k takémuto skutku dochádza na francúzskych cestách v priemere každých 20 minút.

Profil takýchto «športovcov» je aj takýto: mladík zvlášť chránenej skupiny «narodený vo Francúzsku», často neplnoletý, multirecidivista na ukradnutom motorovom vozidle, bez vodičského oprávnenia …

Aj «anjelik Nahel» ako sa o ňom vyjadril istý pán Mbapé patril k viacnásobným vyznávačom tohto «športu» a bol «orgánom činným v trestnom konaní veľmi dobre známy» hoci záznam v registri trestov ako mladistvý nemal.

Policajt-motorkár Florian mal jednoducho smolu. Lebo sebaobrana aj ozbrojených zložiek najmä voči určitým skupinám obyvateľstva je takmer zakázaná. Postavilo sa za neho veľa kolegov aj niekoľko vyšších funkcionárov, aj «extrémistických» politikov (Jean Mesiha, pôvodom Egypťan), ale nič nepomáhalo. Dokonca založili aj účet na verejnú zbierku na pomoc Florianovi a jeho rodine, na ktorom sa po niekoľkých týždňoch nazbieralo 1,5 milióna euro. Progresivisti potom chceli dosiahnuť zablokovanie tohto účtu. Pretože na podobný účet pre rodinu anjelika Nahela sa vyzbieralo ledva niekoľko desať tisíc …

Policajta-motorkára Floriana prepustili z vyšetrovacej väzby po 140 dňoch …

Teraz sa presunieme na francúzsky vidiek. Presnejšie na juhovýchod od mesta Lyon do dedinky Crépol. Nedeľa 19. november v skorých ranných hodinách. Končí dedinská zábava, ľudia sa už pomaly začínajú rozchádzať domov. Zrazu sa prirúti niekoľko áut z neďalekého mesta Romans-sur-Isère, z ktorých vystúpia mladíci z neďalekého mesta a chcú sa dostať dnu. Ochranka pri dverách ich ale nechce vpustiť, pretože nie sú zapísaní na zozname účastníkov a dokonca našli sa u nich nože …

Vzniká konflikt, padajú údery aj rany nožmi. Všade je veľa krvi. Privolaní záchranári odvážajú tri osoby vo vážnom stave do nemocnice v Lyone. Mladý kapitán miestneho rugbiového tímu, 16 ročný Thomas sa už živý do nemocnice nedostal. Zomrel na následky bodných zranení.

V správach sa neskôr dočítame, že útočníci sú narodení vo Francúzsku, okrem jedného, ktorý sa narodil v Taliansku, žijúci v neďalekom meste, je ich deväť, z toho traja neplnoletí vo veku 16 a viac rokov, zvyšných 6 je vo veku do 22 rokov. Špeciálna žandárska jednotka niektorích z nich chytila na úteku v okolí juhofrancúzskeho mesta Toulouse. Úrady celý týždeň nechceli zverejniť ich mená. Nakoniec sa na verejnosť dostali zvláštnym spôsobom, ako priniesol denník Le Figaro, keď minister vnútra ukázal svojmu kolegovi zoznam mien zadržaných osôb v prípade vraždy Thomasa a kolega minister iba lakonicky poznamenal: «Sú to Francúzi, ale ani jeden z nich nemá francúzsky znejúce meno.» (Ilyes, Chaïd, Yasir, Mathys, Fayçal, Kouider a Yanis)

Obvinení boli na úteku na sever Afriky (Magreb) do krajiny pôvodu svojich predkov …

Viacerí svedkovia zábavy v Crépol zhodne vypovedajú, že od útočníkov počuli «Sme tu, aby sme zabili bielych» (On est là pour tuer des Blancs). Vo vyšetrovaní sa zatiaľ rasistický motív neuvádza, právna kvalifikácia zatiaľ znie «zabitie a pokus o zabitie v spolupráci s organizovanou skupinou». Rodina zavraždeného a napadnutí však trvajú na rasistickom motíve.

Tlač a televízia hlavného prúdu, ako aj mnohí politici sa snažia relativizovať situáciu, používajú slovo zabitie, tvrdia že obvinení sú predsa Francúzi a žiadni cudzinci, vyrastali v ťažkých podmienkach, kde ich väčšinová (rasistická) spoločnosť odmieta, …

Na Thomasovom pohrebe sa zúčastňuje 2000 ľudí, na pokojnom pochode v mieste bydliska obvinených v Romans-sur-Isère je to až 6 000 ľudí.

Ľudia vo Francúzsku sa dali do pohybu, tí bežní ľudia, ktorí boli tak dlho ticho. Pretože zabíjanie a podrezávanie ľudí už nie je iba výsadou veľkých megapolis, veď prišlo do malej dedinky Crépol s 551 obyvateľmi. Už majú dosť politických a mediálnych rozprávok o tom, že útočníci, násilníci, podrezávači a vrahovia sú vlastne chudáci odmietnutí väčšinovou spoločnosťou, ktorá pracuje a platí dane, a že v podstate vlastne skoro ani nemali na výber a tak páchajú zlo…

Po celom Francúzsku sa konajú rôzne zhromaždenia a pochody na pamiatku Thomasa. Vo veľkej väčšine pokojné. Pokoj týchto zhromaždení narúša polícia a žandári, ktorí zatýkajú niektorých účastníkov za narúšanie verejného pokoja. Prefekti (prefekt=najvyšší vojenský úradník) všetkých francúzskych regiónov sa poponáhľali a zakázali akékoľvek pochody a manifestácie na podporu Thomasa a proti agresívnej zberbe (racaille, slovník Lingea uvádza: zberba, čvarga, háveď) z predmestí a no go zón. Niektoré súdy však pozastavili platnosť takýchto zákazov.

Zatknutí občania sú zväčša odsúdení v superrýchlom konaní na nepodmienečné tresty odňatia slobody na 6 – 10 mesiacov (Lyon) za narúšanie verejného pokoja, podnecovanie k rasovej a etnickej neznášanlivosti a poškodzovanie cudzej veci. Za to, že prejavujú svoj nesúhlas s vraždou mladého študenta, za to že vylepujú plagáty s textami : «Islam von z Európy», «Spravodlivosť pre Thomasa». Takáto superrýchla spravodlivosť je vo Francúzsku nevídaná. Na margo toho sa vraví, že «štát je silný voči slabým a slabý voči silným».

Všetci, ktorí sa zúčastňujú na protestoch sú médiami označovaní ako extrémna pravica a rasisti.

Jeden z takýchto pokusov o pochod s okolo 80 účastníkmi sa konal v mieste bydliska obvinených v Romans-sur-Isère, priamo v štvrti la Monnaie. Nastúpili špeciálne žandárske jednotky a v priebehu pokojného pochodu začali odchytávať vybraních manifestujúcich. Tí sa rozpŕchli po sídlisku, kde na nich číhali domáce «hliadky». Jeden z manifestujúcich sa pred žandármi ukryl vo svojom aute. Domáce «hliadky» však nezaháľali.

Vylákali ma von z auta lebo sa predstavili ako polícia. Vyšiel som von a začali ma biť. Potom si so mnou sadli do auta a stále ma bili. Potom ma odviedli do svojej štvrte, do vchodu paneláku a prinútili ma vyzliecť donaha. Vyhrážali sa mi, že ak to neurobím, upália ma. Mali aj kanister s benzínom. Bili ma a stratil som vedomie …

Tento dvadsaťročný chalan sa s ťažkými zraneniami prebral až v nemocnici, bol v šoku a svojich záchrancov považoval za trýzniteľov a vravel im, aby mu už neubližovali…

Pre rádio RMC sa vyjadrila aj primátorka Romans-sur-Isère. Redaktorka zdôraznila, že sa u nich konal «pochod militantov ultrapravice, ktorí si to prišli s obyvateľmi štvrte la Monnaie vyrovnať».

Už, ale zabudla povedať, že jediným zraneným, ktorého musela odviezť záchranka bol nahý a do bezvedomia zbitý «militant ultrapravice». A takéto nenávistné pochody môžu vyvolať vychýlenie spoločnosti.

Pani primátorka však nenaskočila na povinné ospravedlňovanie útočníkov, ale reálne popísala problémy tejto časti mesta, kde skupina asi 100 mladých extrémistov (islamských), predajcov drog, multirecidivistov strpčuje život ostatným. Vraždu v Crépol nazvala útokom a pripomenula, že rodiny žiadajú, aby sa tento zločin kvalifikoval ako rasistický. Treba už konečne prestať s neustálym ospravedlňovaním vinníkov a musia dostávať primerané tresty, pretože doteraz tomu tak nie je. A oni sa tým pýšia a zo štátnej spravodlivosti sa vysmievajú. Moderátorka sa snažila o korektnosť, ale pani primátorka neuhla a zdôraznila svoje tvrdenia.

O niekoľko dní poskytla pani primátorka tento rozhovor:

« Včera ráno (29/11/23) som na ústredňu mestského úradu dostala dva anonymné telefonáty so správou, ktorá bola skôr zastrašovaním, či mám doma kalašnikov a či mám osobných strážcov.»

«Poobede to išlo o stupienok ďalej, keď som dostala na Instagram súkromnú správu, v ktorej bolo uvedené, že je pre mňa naplánované sťatie, že s mojou lebkou budú žonglovať a že to všetko sa udeje do mesiaca. Je to skutočná vyhrážka smrťou,» pokračovala Marie Hélène Thoraval.

«Ako ste prijali tieto vyhrážky, pani primátorka?» pýta sa redaktor. «Chladnokrvne. Som odhodlaná.» odpovedala primátorka.

Prebúdzajúcim sa Francúzom sa prihovoril aj bývalý kandidát na prezidenta Éric Zemmour:

… «Veľa vecí sa zmenilo. Veľa vecí sa zmení. Cítite to vy a ja to cítim tiež… Myslím si, že francúzsky ľud už vo veľkej väčšine pochopil, ale je vyvedený z miery tvárou v tvár hrozbe. Stále sú tu tí, ktorí vás chcú iba ubezpečovať, iba minimalizovať, relativizovať, nedramatizovať, veď predovšetkým, netreba sa poddať strachu. Tento postoj má svoje meno: Popieranie. Popieranie je veľmi užitočné pre našu psychiku. Ale vôbec nás nechráni. Nič nezmení, ničomu nezabráni, necháva veci takými aké sú.

Áno, situácia je vážna… Ale nie, ešte nie je všetko stratené. Všetko sa ešte dá zachrániť. Sme chorí ale na túto chorobu existuje liek. … Ale iba neposkytnutie starostlivosti nás môže odrovnať. Tí, ktorí mi včera hovorili, že preháňam, že to nie je nejaké zlé, ale je to šanca, mi dnes hovoria, že choroba už príliš pokročila a nedá sa už nič robiť. Šarlatánov je v politike veľa. … Fatalizmus je vždy chybou pretože iba zhoršuje situáciu a bráni nájdeniu riešenia. … Prihováram sa optimistom a vravím im vydržte, dokážeme to, musíme to dokázať. … Prihováram sa pesimistom a hovorím im: Macron a všetci ostatní potrebujú iba to, aby ste zložili ruky, lebo im to dáva právo neurobiť nič, právo byť bezmocní.

Silu nášho štátu je možné znovu pozdvihnúť všade za niekoľko mesiacov. Lebo tí, ktorí na nás útočia berú silu iba v našej slabosti. Ak nechápu nič okrem sily, nech. My máme 100 000 policajtov, 130 000 žandárov, a 200 000 vojakov, aby sa im prihovorili. Na čo čakáme? Prečo sa bojíme ukázať našu silu? Bojíme sa nepokojov? Veď ich už máme! Bojíme sa že zabijú naše deti v našich dedinách? Veď už to robia! Čo získame odďaľovaním nášho protiútoku proti buričom? Tým, že sa ich snažíme upokojiť ich iba posmeľujeme. »

Celý príhovor tu:

Smrť Thomasa v Crépol rezonuje aj v otvorenom liste, ktorý uverejnili noviny Valeurs actuelles. Právnik a prezident Centra pre úvahy o vnútornej bezpečnosti (CRSI) Thibault de Montbrial poslal túto stredu 29. novembra list hlave štátu Emmanuelovi Macronovi. Osobitne vyjadril poľutovanie nad situáciou vo Francúzsku, ktoré „už nemá ročné obdobia“ a pozná len „mráz delikvencie, mráz prisťahovalectva, mráz islamizmu“. Thibault de Montbrial vyzval Emmanuela Macrona, aby konal: «Pán prezident, krajina čaká na revolúciu proti neistote a imigrácii. Strach musí opustiť žalúdky čestných ľudí.»

Medzi základné piliere zaradil potrebu zmeny ústavy a vystúpenie Francúzska zo Šengenu …