Lucie Qian Xia je pracovníčkou pre čínsku politiku na London School of Economics and Political Science (LSE).

Po rozruchu okolo Macronovej štátnej návštevy v Číne bol teraz čínsky veľvyslanec vo Francúzsku vtiahnutý do prebiehajúcej geopolitickej polykrízy okolo konfliktu na Ukrajine. Kantorstvo o vzťahoch medzi EÚ a Čínou, ktoré preniká do spoločenskej reči, je zapletené do debaty o “získaní morálnej prevahy” uprostred ideologických nezhôd medzi Čínou a Západom, pričom väčšina rozhovorov sa stráca v hmle prázdneho “oddeľovania” a otvorenej politiky zadržiavania USA voči Číne.

Pod celým týmto zmätkom sa skrýva výrazná a fascinujúca problematika týkajúca sa postoja a diplomacie Francúzska voči Číne, ktorá formuje dynamiku vzťahov medzi EÚ a Čínou a čoraz viac slúži ako dôležitý kanál na formovanie súperiacich centier moci vo vznikajúcom multipolárnom svetovom poriadku.

Francúzska “tretia cesta”

Francúzska diplomacia vo vzťahu k Číne sa opiera o jej osobitné historické miesto v čínsko-západných vzťahoch. Jedným z najpresvedčivejších prínosov je, že Francúzsko ako prvá veľká západná krajina uznala ČĽR a nadviazala s ňou v roku 1964 diplomatické vzťahy.

Táto “diplomatická jadrová explózia” počas vrcholiacej studenej vojny má historické dozvuky a trvalý vplyv na čínsko-francúzske vzťahy.

De Gaulle odmietol polarizáciu, ktorá charakterizovala studenú vojnu, a poskytol Francúzsku jedinečnú “tretiu cestu” na presadzovanie nezávislého diplomatického postoja, ktorý predstavuje spôsob, ako si Francúzsko zachováva významnú úlohu, ktorú musí a má zohrávať vo svete.

Francúzska diplomacia “tretej cesty” voči Číne nie je nová a nie je primárne založená na ideológii, ale na uznaní Číny “plus vieille que l’histoire” a Francúzska, ktoré potrebuje potvrdiť svoju veľkosť na svetovej scéne.

Macronova nedávna návšteva Číny svedčí o pevnom postoji Francúzska k politike nezávislej od USA, a to vo svetle toho, že Francúzsko hľadá riešenia vojny v Európe a posilňuje hospodárske vzťahy s Čínou.

Návšteva vysiela legionársku symboliku: zmenu logiky vojny a “odpojenia” na zmysel spolupráce.

Návšteva sa tiež uskutočnila v čase konania Le Festival Croisements, každoročného kultúrneho a intelektuálneho dialógu medzi oboma krajinami; tento silný kultúrny prvok v čínsko-francúzskych vzťahoch nemožno nájsť ani zopakovať v iných diplomatických vzťahoch Číny.

Odolnosť sama o sebe

Naratív o “oddelení” vyberá dôkazy o čínskej diplomacii, keďže Čína v niektorých otázkach s EÚ relatívne súhlasí, v iných je ambivalentná a v niektorých je proti.

Skutočnosť je taká, že základy a životaschopnosť vzťahov medzi EÚ a Čínou neboli nikdy postavené na priepastnom delení na správne a nesprávne, ale na uznaní, že vzťah spájajúci čínsku a západnú civilizáciu by bol prospešný pre oba národy.

Tento rok si pripomíname 20. výročie komplexného strategického partnerstva medzi EÚ a Čínou, ktoré umožňuje obom stranám kalibrovať, komunikovať a potvrdzovať svoj záväzok k otvorenosti a angažovanosti.

Najdôležitejšie je, aby EÚ a Čína pestovali vzťah, ktorý je odolný sám o sebe.

Pri pohľade na uplynulých desať rokov vzťahov medzi EÚ a Čínou je zarážajúce, že dialóg na vysokej úrovni o hospodárstve a obchode medzi EÚ a Čínou, ktorý sa údajne koná každoročne a na ktorom obe strany diskutujú o otázkach strategického hospodárskeho a obchodného významu, sa koná zriedkavo.

Od svojho založenia v roku 2008 sa HED 3 konal v roku 2010, HED 4 v roku 2013, HED 5 v roku 2015, HED 6 v roku 2016, HED 7 v roku 2018, HED 8 v roku 2020 a HED 9 v roku 2022.

Tento nedostatok hospodárskej diplomacie v rámci 1. kroku nielenže sa míňa cieľu, ale zásadne podceňuje schopnosť diplomacie byť nástrojom spolupráce medzi EÚ a Čínou, ktorý sa prispôsobuje meniacemu sa prostrediu, v ktorom pôsobí. Je nevyhnutné oživiť hospodársky a obchodný dialóg medzi EÚ a Čínou.

Strategická autonómia EÚ – Čína

Cestou vpred pre obe strany by malo byť hľadanie ciest na vytvorenie odolného modusu vivendi medzi EÚ a Čínou. Vzťahy medzi EÚ a Čínou by mali byť odolné voči vonkajším šokom, súčasným aj budúcim. To si vyžaduje, aby si obe strany navzájom nekradli peniaze, ale aby spoločne prežili medzinárodnú búrku.

Vo všetkých troch čínskych bielych knihách o politike EÚ vydaných v rokoch 2003, 2014 a 2018 Čína považuje EÚ za “významnú svetovú silu” a oceňuje potrebu “budovania strategického konsenzu a prehlbovania vzájomnej dôvery” medzi EÚ a Čínou.

Vzťahy medzi EÚ a Čínou by nemali byť založené na postoji alebo politike reakcií. Súčasný štýl diplomacie “tik-tak”, ktorý sa prejavuje v angažovanosti Západu voči Číne, by mala nahradiť diplomacia citlivá na geopolitické okolnosti a založená na strategickom predvídaní.

Jednou z dôležitých oblastí sú opatrenia v oblasti klímy. EÚ a Čína musia zvážiť, ako ďalej pretaviť záväzky v oblasti klímy do ich realizácie.

Klimatická politika je v mnohých ohľadoch zahraničnou politikou a zahraničná politika je klimatickou politikou. EÚ a Čína uskutočnili svoj prvý dialóg na vysokej úrovni o životnom prostredí a klíme v roku 2021; odvtedy sa uskutočnili len dva ďalšie dialógy na ministerskej úrovni.

Čína a EÚ – dvaja najväčší svetoví emitenti a klimatické veľmoci – by sa mali snažiť urýchliť spoluprácu v oblasti klímy v podmienkach geopolitického napätia.

Komunikácia je mazivom pevných vzťahov medzi EÚ a Čínou. EÚ a Čína by mali jasne definovať svoje strategické záujmy a diplomatické priority.

Pri hľadaní strategickej autonómie EÚ a hľadaní vlastnej modernosti Číny je potrebné vytvoriť nový modus vivendi EÚ – Čína s pragmatickým idealizmom.

Obe strany musia byť pragmatické, pokiaľ ide o možnosti spolupráce medzi EÚ a Čínou, ale zároveň musia byť oživené nádejou na inú a lepšiu spoluprácu.