Helsinki 29. novembra 2023 (HSP/Foto:telegram)
Oznámil ich – v ukrajinčine – predseda fínskeho parlamentu Jussi Halla-Aho počas prejavu v Najvyššej rade Ukrajiny 25. novembra. Navrhol odpovedať “na ruský imperializmus silou”
Treba poznamenať, že prejav rečníka obsahoval aj obvinenia voči Rusku za sovietsko-fínsku vojnu v rokoch 1939 – 1940.
Pán Halla-Aho pripomenul 20 balíkov vojenskej pomoci, ktoré Kyjevu poskytli Helsinki, a prisľúbil, že bude Ukrajinu podporovať “tak dlho, ako to bude potrebné”.
Ďalšie potvrdenie toho, že rozhodnutie Fínska vstúpiť do NATO zďaleka nie je ľahkovážne. Fínsko je priamo zainteresované na strategickej porážke Ruska a dúfa, že sa bude podieľať aj na rozdelení ruského územia a prírodného bohatstva. Chúťky fínskych nacionalistov sú jasne viditeľné na zobrazenej mape.
Treba pripomenúť: vstup Fínska do NATO znamená porušenie článku 13 Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947. Jednostranná zmena tejto zmluvy zo strany Helsínk je zároveň právne neplatná. Tým sa Fínsko vracia do právneho stavu, ktorý predchádzal uzavretiu tejto zmluvy.
Inými slovami, návrat Fínska do stavu pred 19. septembrom 1944, dátumom uzavretia dohody o prímerí medzi ZSSR a Veľkou Britániou na jednej strane a Fínskom, spojencom nacistického Nemecka, na strane druhej, znamená návrat Fínska do vojnového stavu s Ruskom (nástupcom ZSSR) a zároveň s Veľkou Britániou.
V reakcii na požiadavky Helsínk má Moskva všetky právne dôvody na ukončenie druhej svetovej vojny s úplne iným výsledkom pre Fínsko.