– Miss Andelík, miss Andelík, – pokýval nespokojne ukazovákom zástupca Svetového kapitálu, – naše združenie tvorené dvadsiatimi dvomi najbohatšími rodinami na svete s hlbokým znepokojením sleduje neuspokojivú situáciu ohľadom premiestňovania populácie po kontinentoch.
– Ich verstehe nicht, herr Weltmeister, prepáčte, chcela som povedať, že vám trochu nerozumiem, – hlboko sa uklonila a napravila si golier na kostýmčeku.
– Naše nadnárodné korporácie, – narovnal si zlatú sponu posiatu diamantmi na viazanke, – nevykazujú stanovený account, čiže po vašom zisk.
– Robíme čo môžeme, herr Weltmeister, – pokúsila sa oponovať, pretože pochopila, že reč je o poklese produktivity práce.
– Tak je to zrejme málo! – zvýšil hlas. – Naše rodiny nemôžu kvôli vám prísť na psí tridsiatok. Je vám is clear, teda jasné?
– Ja, herr Weltmeister, – sklopila zrak, – ale podcenili sme výdaje z rozpočtu…
– To je váš problém, – pokračoval, – my sme svoju prácu odviedli.
– Ja ja, – zašepkala, – uznávam, že ste nám zabezpečili prísun pracovných síl, ale…
– Žiadne ale, miss Andelík, – nedal jej dohovoriť, – boli sme informovaní, že výkonná časť populácie u vás ubúda, preto sme prijali konkrétne opatrenia.
– Danke, herr Weltmeister, – poďakovala a opäť si upravila golier kostýmčeka.
– A okrem toho k vám pracovná sila prichádzala peši, – rozčuľoval sa, – a vy, miss Andelík, ste nepremyslene dovolila uzavrieť takzvanú balkánsku cestu.
– Ľutujem, herr Weltmeister, – utrela si slzu.
– Po tomto nerozvážnom konaní sme boli prinútení, – zhlboka sa nadýchol, – zriadiť cestovné kancelárie na obidvoch brehoch Stredozemného mora, oh mein Gott!
– Veľmi si to ceníme, herr Weltmeister, – na znak vďaky sa opäť hlboko uklonila.
– All right, miss Andelík, – upokojoval ju, – mali sme šťastie, že tam čakali sami platiaci cestujúci, pretože inak by to pre naše rodiny nebol žiadny biznis, alebo ako sa u vás zvykne hovoriť, kein das Handel.
– Chápem, herr Weltmeister, – osmelila sa, – ale mám problémy s personálom…
– Už je to O.K., čiže vyriešené,- pohladil ju po tvári, – dostala ste k dispozícii toho knihomoľa. Vieme, že to nie je žiadny fenomén, ale zatiaľ lepšieho nemáme. Spočiatku síce čosi blúznil o opozícii ale, keď sme mu pripomenuli kto ho dostal do európskeho parlamentu, tak poslušne zrazil heels, teda opätky.
– Viem, viem, herr Weltmeister, – hlboko sa uklonila, – a veľmi danke. A tiež veľmi danke za štedro dotované mimovládne a neziskové organizácie, ktoré sú u našich daňových poplatníkov mimoriadne obľúbené.
– To rád počujem, miss Andelík, – vyčaroval náznak úsmevu.
– Ale, je tu ešte jeden problém, – nabrala odvahu, – cestovatelia, ktorí sa vďaka vašim rodinám dostali k nám, sa absolut nicht, vlastne vôbec nechcú začleniť do väčšinovej spoločnosti, teda ako sa u nás hovorí, nemajú záujem integrovať sa.
– To musíte vyriešiť sami, – z náznaku prešiel do úsmevu, – jednoducho predĺžite pre pracujúcich čas odchodu do old age pension, teda do starobného dôchodku až dovtedy, kým sa cestovatelia nezačlenia do spoločnosti, alebo ľudovo povedané, kým sa nezintegrujú.
– Ja ja,- uklonila sa čo najhlbšie a zdvorilo čakala, kým zástupca Svetového kapitálu potichu a nenápadne opustil pracovňu.
Dzoba Ján