Môj profil 
Predplatné
„Ako to už obvykle býva, nemožno s istotou vedieť, a najmä u človeka ako on, či nádeje svojich voličov splní. Čo však vieme, je to, prečo ho americkí voliči volili. Prečo ho dokonca volili i takí voliči, ktorí neznášajú jeho a jeho spôsoby,“ uvádza Palko v komentári pre portál Postoj.sk.
Americkí voliči teda podľa slov Palka odmietli predstavy, ciele a ideológiu toho, čo sme zvykli nazývať alebo doteraz nazývame slovenskou pravicou. „Toto odmietnutie je o to dôležitejšie, že slovenská pravica dlhé roky vkladala svoje nádeje na naplnenie svojich predstáv práve do americkej politiky. Americkí voliči si to samozrejme nevšimli, ale naša pravica si to odmietnutie všimla a ešte to len pocíti aj v budúcnosti.“
Palko v svojich úvahách ide ešte ďalej a konkretizuje aj pravicové mediálne zázemie, medzi ktoré zaradil denník SME a s ním historicky personálne prepojený Denník N. „Na politickej úrovni sem potom patrí časť súčasnej parlamentnej i mimoparlamentnej opozície, ale i osobnosti nie tak dávno dominantnej SDKÚ. A patrí sem i Andrej Kiska, ktorého voliči tejto pravice zvolili do kresla prezidenta Slovenskej republiky,“ vysvetľuje.
A čo teda americký voliči odmietli? Bývalý minister vnútra ich odmietnutia zhrnul do šiestich bodov:
1. Odmietli svet politickej korektnosti, v ktorom sa aj umiernený kritik islamu dostáva nálepku križiaka a inkvizítora.
2. Odmietli multikulturalizmus, ideológiu podpory neobmedzenej imigrácie ľudí z iných kultúr do sveta Západu.
3. Odmietli americké vojny.
4. Odmietli doterajšie mainstreamové videnie konfliktu Západu s Ruskom, podľa ktorého každý, kto videl na postupe Západu nejaké chyby v minulosti, je Putinov agent.
5. Odmietli globálny obchod bez obmedzení, ktorý likviduje ich priemysel a presúva výrobu do cudziny.
6. Tí, čo sú konzervatívne, kresťansky orientovaní, odmietli dlhoročnú kultúrnu revolúciu liberálnych sudcov Najvyššieho súdu, ktorí v minulosti zorganizovali americký kultúrny štátny prevrat, napríklad v roku 1973 liberalizáciou potratov alebo v roku 2015 zmenou definície manželstva.
Prehra slovenských liberálnych médií
Palko teda upozorňuje, že „ideológia Denníka SME a Denníka N bola odmietnutá vo všetkých šiestich bodoch. Médiá tohto typu akceptovali bez problémov, keď sa Američania rozhodli v poslednom štvrťstoročí dvakrát pre Clintona, dvakrát pre Busha II a dvakrát pre Obamu. Tentoraz sa ocitli v úplnom nesúlade s americkými voličmi.“
Prehra prezidenta Andreja Kisku
Názory prezidenta Kisku boli podľa Palka odmietnuté v bodoch 1, 2, 3, 4 a 6. Zároveň dodáva, že „pre politicky korektného Andreja Kisku bolo Turecko ostrovom stability, štítom voči hrozbám pre našu bezpečnosť. Oceňoval pokrok Turecka v prístupovom procese k EÚ.”
V otázke imigrácie Kiska nevedel pochopiť, že extrémisti či fašisti predstavujú na Slovensku iba malú menšinu medzi odporcami imigrácie a že väčšina kritizuje imigráciu na základe racionálnych a opodstatnených argumentov.
Vysvetlil tiež, že náš prezident nie je disponovaný pomenovať, ako negatívne ovplyvnili migračnú krízu americké vojenské zásahy v Iraku, Líbyi a v Sýrii.
„Andrej Kiska vidí, že Rusi z Ruska bojujú na Ukrajine a ohrozujú jej územnú celistvosť. Nevidí, že proti kyjevskej vláde bojujú i Ukrajinci z Donbasu a že k očakávateľnému vojenskému konfliktu prispel i americký tlak na členstvo Ukrajiny v NATO, o ktoré až do vypuknutia konfliktu mali na Ukrajine záujem niektorí politici, ale nie ukrajinskí občania. V súlade s americkou politikou sa Andrej Kiska stotožnil so zriadením (americkej) základne NATO na slovenskom území,“ upozorňuje Palko.
Andrej Kiska sa podľa jeho slov nestretne s Kotlebom, ale nevie sa dotknúť toho, že na začiatku ukrajinskej tragédie stála účasť ďaleko väčších extrémistov na Amerikou podporovanom ukrajinskom štátnom prevrate. Dodáva tiež, že Kiska vie odsúdiť anexiu Krymu, a nič proti tomu, ale nevie spomenúť, že overtúrou predsa bolo odňatie Kosova Srbsku.
Palko v súvislosti s výsledkami volieb v USA a prezidentom Kiskom poukázal aj na ďalšiu zaujímavú skutočnosť: „americkí voliči sa pokúšajú ukončiť revolúciu vedenú americkými revolucionármi v sudcovských talároch. Andrej Kiska naopak k takýmto revolučným pokusom prispel. Svojím podaním vo veci referenda o rodine v roku 2014 inšpiroval ústavný súd k vyhodeniu otázky o súhlase alebo nesúhlase s registrovanými partnerstvami.“
Prehra Dzurindu
Palko tiež upozornil aj na prehru pravicových politikov, konkrétne Mikuláša Dzurindu, ktorý zakladal svoju politiku na princípe „Amerika má vždy pravdu“. Logika tohto postoja teda Dzurindu v roku 2003 doviedla k podpore vojny v Iraku.
„Odvtedy je v zajatí nutnosti tento pomýlený krok stále obhajovať. Naposledy tak učinil v nedávnom rozhovore pre Postoj. Neváhal dokonca znova podsunúť, dosť krkolomným spôsobom, tézu o zodpovednosti Saddáma Hasajna za teroristický útok z 11. septembra 2001. Toto by si už taký Tony Blair, ďalší jastrab, dnes nedovolil povedať, lebo by ho Briti vysmiali. Na Slovensku to ešte prejde.“
Palko zároveň poukazuje na ideové prepojenie Dzurindu s neúspešnou kandidátkou na post hlavy USA Hillary Clintonovou. „Hillary ako liberálny extrémista je bojovníčkou proti výhrade vo svedomí. Pre ňu je neprijateľné, aby kresťanský lekár mohol odmietnuť vykonať potrat, aby kresťanský lekárnik odmietal mať v lekárni abortívne prostriedky, aby malý podnikateľ mohol odmietnuť poskytnúť svoj podnik pre „svadbu“ páru rovnakého pohlavia, a podobne. Hillary pokojne hlásala, že riešením bude, ak kresťanské cirkvi zmenia svoje učenie. Mnohí kresťanskí voliči zvolili Trumpa, lebo Hillary právom považovali za ohrozenie náboženskej slobody. Dzurinda zase zabránil v roku 2006 prijatiu zmlúv o výhrade vo svedomí.“
Neschopnosť vyjadriť sa
V súvislostí s výsledkami prezidentských volieb v USA Palko poukázal aj na ďalšiu vec. Úpadok SDKÚ totiž odôvodnil korupciou. Avšak za úpadkom KDH, ktorého je bývalým členom, vidí skutočnosť, že sa hnutie už nedokázalo relevantne vyjadriť k žiadnym veľkým témam, ktoré zasahujú i Slovensko.
„Komickou ilustráciou je nedávne vyjadrenie europoslanca Štefanca (do KDH prestúpil z SDKÚ) po Erdoganových čistkách, nasledujúcich po pokuse o štátny prevrat, že Turecko v súčasnosti nie je schopné stať sa členom EÚ. V súčasnosti? Veď KDH pred desiatimi rokmi hovorilo so samozrejmosťou, že Turecko by nemalo byť členom EÚ ani v budúcnosti. A nebolo v tom žiadne pohŕdanie, ale rešpektovanie príslušnosti Turecka k inému civilizačnému okruhu,“ vysvetlil Palko.
Kto neprehral?
Avšak za oveľa väčšiu tragédiu považuje Palko fakt, že v amerických voľbách neprehral postkomunista Robert Fico a kovaný liberál Richard Sulík. Podľa jeho slov mali jednoducho lepší kontakt s realitou ako politickí reprezentanti kresťanov.
Americké voľby sú teda podľa Palka dodatočnou ilustráciou, prečo sa slovenská pravica, v ktorej len SDKÚ a KDH pred desiatimi rokmi spolu brali 27 percent hlasov, prepadla. Prestala rozumieť trendom a spoliehala sa na politiku v štýle „business as usual“.
.JPG)
.jpg)
