V roku 2017 bola miera zamestnanosti osôb v EÚ vo veku 20-64 rokov do výšky až 75,4% u migrantov narodených v inej členskej krajine EÚ, do výšky 73,0% u domácich rodných obyvateľov a do výšky 63,0% u migrantov narodených mimo EÚ.
Eurostat sa bližšie pozrel hlavne na tú tretiu skupinu migrantov narodených mimo EÚ v rebríčku krajín EÚ podľa miery ich možnosti zamestnania.
Na prvom mieste sa nachádza Česká republika (79,4%), čo je však prekvapujúce vzhľadom na fakt, že táto stredoeurópska krajina je známa svojím odmietaním kvót v prijímaní migrantov či odmietaním politiky otvorených hraníc kvôli súčasnému pohybu migrantov.
Po Česku nasleduje Rumunsko (76,3%) a Portugalsko (74,5%). Štvrté je Poľsko (73,0%), pretože v ňom pracuje viac ako 1,5 milióna Ukrajincov a tiež mnoho Bielorusov, Moldavcov, či Vietnamcov, pričom novou pracovnou silou sa navyše ukazujú byť aj Filipínci (viac pozri TU).
Spomedzi členských krajín EÚ má najvyššiu mieru zamestnanosti migrantov narodených v inom členskom štáte Veľká Británia (83,6%), za ňou nasleduje Portugalsko (82,7%), Švédsko (80,7%) a Estónsko (80,2%). Domáce obyvateľstvo je najviac zastúpené na pracovnom trhu vo Švédsku (85,5%), v Nemecku (81,6%) a v Holandsku (80,5%).
Na spodnej časti rebríčka má naopak najnižšiu mieru zamestnanosti Grécko pre svojich domácich (58,1%) aj pre migrantov narodených v iných krajinách EÚ (56,1%), a najnižšiu mieru zamestnanosti pre migrantov narodených mimo EÚ má Belgicko (52,0%), ale na rozdiel od toho tam pracuje mnoho domácich a narodených v EÚ (okolo 70%).
Ak by sme však brali do úvahy všetky európske krajiny, čiže aj nepatriace do EÚ, na čele všetkých troch rebríčkov je Island, ktorý teda zamestnáva najviac (takmer 90%) domácich obyvateľov, migrantov narodených v krajinách EÚ aj mimo EÚ. Domácich aj občanov z členských krajín EÚ vo veľkej miere zamestnáva aj Švajčiarsko a Nórsko (vyše 80%), ale občanov mimo EÚ už len pod 70%.
Slovensko má pomerne rovnomerné zastúpenie vo všetkých troch kategóriách pohybujúcich sa okolo 70%.