Američania môžu považovať ciele trvalo udržateľného rozvoja (SDG) – frašku progresívnych cieľov od odstránenia chudoby cez zastavenie klimatických zmien až po inštitucionalizáciu svetového mieru – len za ďalší nereálny sen OSN, za teoretickú byrokratickú prácu, ktorú je najlepšie ignorovať. Nemalo by to tak byť. SDG je v súčasnosti nástrojom číslo jeden na medzinárodné vykonávanie liberálnej morálnej agendy. Je to zrejmé najmä z cieľa programu dosiahnuť všeobecnú “rodovú rovnosť” – v detailoch systematicky podporuje sexuálnu slobodu a podkopáva tradičné rodinné štruktúry. Neochota podriadiť sa programu je spojená s finančnými obmedzeniami, najmä pre rozvojové krajiny.

SDG je do veľkej miery projektom, ktorý je riadený Európou. Jeho posledná správa odráža, že jeho vedúci predstavitelia nie sú len Európania, ale považujú neoliberálnu Európu za kompas v multipolárnom svete. Nie je prekvapením, že Európska komisia sa zaviazala implementovať SDGs do všetkých svojich politík.

Sedemnásť cieľov má atraktívne názvy, s ktorými by napríklad málokto nesúhlasil: “Žiadna chudoba”. Ale drobné písmo odporúčaní EÚ na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja odhaľuje iný príbeh. Ten sa stane alarmujúco jasným, keď sa bližšie pozrieme na cieľ udržateľného rozvoja číslo 5, “rodová rovnosť”.

Cieľ 5 trvalo udržateľného rozvoja stanovuje cieľ globálnej rodovej neutrality: “Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat.” Na jeho realizáciu chce EÚ zabezpečiť všeobecný prístup k sexuálnej a reprodukčnej “zdravotnej starostlivosti” a “právam”. Tie sú definované “tak, ako boli dohodnuté v súlade s Akčným programom Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a Pekinskou akčnou platformou a záverečnými dokumentmi ich revíznych konferencií”. V týchto dokumentoch sa stanovuje, že prístup k antikoncepcii a bezpečnému potratu na požiadanie by mal byť ľudským právom.

Spôsob, akým EÚ meria úspech v tomto smere, je objavný: po prvé, podľa “podielu žien vo veku 15 – 49 rokov, ktoré sa samy informovane rozhodujú o sexuálnych vzťahoch, používaní antikoncepcie a starostlivosti o reprodukčné zdravie”; po druhé, podľa “počtu krajín so zákonmi a predpismi, ktoré zaručujú úplný a rovnaký prístup žien a mužov vo veku 15 rokov a starších k starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie, informáciám a vzdelávaniu”. Plánované rodičovstvo a jeho partnerská organizácia WHO v Nemecku by mali byť hrdé.

Drobným písmom sa tiež uvádza, že cieľ 5 trvalo udržateľného rozvoja má ekonomickú zložku. Jedným z jeho cieľov je, aby sa ženy v čo najväčšej miere zúčastňovali na trhu práce a neboli brzdené starostlivosťou o nezaopatrené deti. EÚ dokonca poskytuje stály odkaz na európske štatistiky o osobách mimo pracovnej sily z dôvodu opatrovateľských povinností podľa pohlavia, aby sa ukázalo, do akej miery sa v súčasnosti v EÚ realizuje cieľ SDG 5.

Obzvlášť znepokojujúce je, že právny štát na národnej úrovni je pre mysle prominentných predstaviteľov SDG druhoradý. Pokiaľ ide o implementáciu SDG, neoliberálna nadradenosť by mala mať prednosť pred akýmikoľvek demokraticky stanovenými vnútroštátnymi úpravami, ktoré by mohli existovať.

Medzinárodné ľudské práva žien, zborník vydaný skupinou vedcov priateľských k OSN, arogantne obhajuje, že na základe cieľa SDG 5 by mali byť v afrických a ázijských krajinách ponechané bokom vnútroštátne zákony a rodičovské práva: “Vzhľadom na vážne ohrozenie potrieb sexuálneho zdravia dospievajúcich dievčat v tomto regióne by sa dalo očakávať, že akýkoľvek výklad, ktorý poskytnú súdy, pokiaľ ide o dospievajúcu ženu, ktorá žiada o sexuálnu liečbu, bude v prospech dievčaťa a nebude neprimerane zohľadňovať rodičovské právomoci na vykonávanie kontroly.” Tam, kde vlády nie sú ochotné, “môžu súdy zohrávať dôležitú úlohu pri potvrdzovaní sexuálnej autonómie dospievajúcich”.

Nejde o ojedinelé pripomienky. Plne sa zhodujú s názormi bývalého nemeckého spolkového ministra Adolfa Kloke-Lescha, ktorý vedie medzinárodné centrum SDG v Hamburgu. V článku na webovej stránke SDG sa Kloke-Kesch vyslovil za formy medzinárodnej vlády, ktorá by mala mať právomoc nadradiť národné vlády. Inými slovami, súčasné vedenie sa domnieva, že SDG – ktoré nemá žiadnu právnu silu – a jeho liberálne politiky by mali byť vynútené pre krajiny, ktoré sa im nechcú podriadiť.

Už v roku 2016, krátko po spustení SDG v roku 2015, zverejnila lobistická skupina Stonewall príručku o tom, ako využiť SDG na podporu liberálnej ľavicovej politiky v oblasti identity a sexuality. Podľa Stonewall, ktorá je výrazne dotovaná vládou Spojeného kráľovstva (vtedy člena EÚ): “Táto politická príručka je určená charitatívnym organizáciám, vládam a iným organizáciám, ktoré sa podieľajú na výdavkoch na pomoc a medzinárodný rozvoj. Príručka im pomôže pochopiť problematiku a zahrnúť LGBT ľudí do svojich programov. Navrhuje praktické opatrenia a poskytuje príklady osvedčených postupov z celého sveta.”

Ostatné európske krajiny majú podobné organizácie financované vládou, ktoré podporujú LGBT ako súčasť programu SDG. Napríklad SDG Nederland, financovaná holandským ministerstvom zahraničných vecí, tiež zverejnila LGBT manifest (2018), ktorý je zameraný na integráciu alternatívnych sexuálnych prejavov do majoritnej spoločnosti. Pri spustení SDG v roku 2015 jej minister zahraničného obchodu dal k dispozícii 93 miliónov eur na financovanie príležitostí pre ženy vo vedúcich pozíciách. V zákone, ktorý bol na tento účel prijatý, sa výslovne uvádza, že jeho cieľom nie je len dosiahnutie ekonomickej rovnosti žien, ale aj riešenie nerovnosti “sexuálnej orientácie”. V súlade s normami EÚ zákon na svoje odôvodnenie poukazuje na cieľ 5 trvalo udržateľného rozvoja a Pekinskú deklaráciu. Táto špecifická politika v oblasti zahraničného obchodu je len jedným z národných príkladov toho, ako európske vlády využívajú SDG na podporu a export hodnôt LGBT.

Súhrnne povedané, ciele trvalo udržateľného rozvoja obsahujú liberálnu morálnu agendu, ktorá je zameraná na reštrukturalizáciu tradičných spoločností na obraz neoliberálnych demokracií. SDG 5 obhajuje presadzovanie emancipácie a sexuálnej slobody finančnými a regulačnými prostriedkami. Jeho agenda je zameraná na rozklad tradičných patriarchálnych rodinných štruktúr a lojalít s cieľom podporiť maximálnu účasť na neoliberálnej vízii univerzálneho trhového hospodárstva a sexuálneho sebaurčenia.