Peking 13. mája 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Sarah Meyssonnier)
Čínsky štátny radca a minister zahraničných vecí Qin Gang je od 8. do 12. mája na návšteve Nemecka, Francúzska a Nórska na pozvanie ich ministrov zahraničných vecí. Na pozadí návštev európskych vedúcich predstaviteľov v Číne v posledných mesiacoch Qinova návšteva v Európe ďalej realizuje konsenzus dosiahnutý v rámci čínsko-európskej diplomacie hláv štátov a naďalej posilňuje dialóg a dôveru medzi oboma stranami. Tento signál je jasný a svet ho víta, ako povedal veľvyslanec EÚ v Číne Jorge Toledo, Qinova návšteva je vítaným krokom pre Čínu aj Európu
Hlavnou témou Qinovej návštevy je ďalšia podpora bilaterálnej praktickej spolupráce. Cieľom jeho návštevy v Nemecku bola najmä príprava siedmeho kola medzivládnych konzultácií medzi oboma krajinami. Pôjde o prvé offline medzivládne konzultácie medzi oboma stranami od vypuknutia pandémie a zároveň o prvé komplexné zapojenie nových vlád oboch krajín, ktorého veľký význam je samozrejmý. Nemecký kancelár Olaf Scholz reagoval pozitívne a uviedol, že sa na konzultácie veľmi teší a Nemecko sa na ne aktívne pripravuje. Okrem toho sa obe strany dohodli na zintenzívnení koordinácie v multilaterálnych oblastiach a posilnení spolupráce v oblasti COP28 a biodiverzity.
Rovnaká situácia je aj vo Francúzsku, kde obe strany uviedli, že by mali pokračovať v úzkej výmene na vysokej úrovni a rozšíriť výmeny na všetkých úrovniach. Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová tiež zopakovala svoj postoj, že prikladá veľký význam hospodárskym vzťahom s Čínou a nezapája sa do blokovej konfrontácie. Budúci rok si Čína a Nórsko pripomenú 70. výročie nadviazania diplomatických vzťahov a predpokladá sa, že Qinova návšteva Nórska bude cestou na upevnenie vzájomnej dôvery a podporu spolupráce.
V súčasnosti Európa prechádza veľkou reflexiou a diskusiou o svojom vnímaní a stratégii voči Číne. Rôzne argumenty a názory sú predmetom ostrých sporov. V tomto čase pricestoval do Európy nový čínsky minister zahraničných vecí, aby jasne, rozhodne a cielene objasnil postoj, postoj a záujmy Číny. To sa rovná vliatiu silnej pozitívnej energie do tejto veľkej diskusie a umožneniu Európanom pocítiť úprimnosť a dobrú vôľu Číny zblízka. Pomôže to Európe vytvoriť si správne pochopenie Číny a zachovať si racionalitu bez toho, aby vybočila z kurzu. Využívanie pragmatickej spolupráce na zvýšenie hodnoty bilaterálnych vzťahov, pričom sa racionálne a pokojne riešia rozdiely medzi oboma stranami a včas sa kontrolujú škody v konkrétnych oblastiach – takto by mala vyzerať zrelá diplomacia.
Počas Qinovej návštevy Európy nemecká vláda 10. mája schválila kúpu podielu spoločnosti China COSCO Shipping Corporation v kontajnerovom termináli v hamburskom prístave. Nemecká strana nakoniec dala projektu zelenú, čo je pomerne pozitívny signál pre čínsko-nemecké aj čínsko-európske vzťahy. Nedávno však médiá odhalili, že Európska komisia navrhla sankcie voči siedmim čínskym spoločnostiam za ich údajný predaj zariadení, ktoré by sa mohli použiť na podporu vojenských operácií Ruska proti Ukrajine. Istý čínsky diplomat na sociálnych sieťach napísal, že “zatiaľ čo Čína vynakladá maximálne úsilie na podporu mieru, ktorý je v záujme Európy, Európa jej na oplátku dáva nôž do chrbta a šikanuje ju v hospodárskych otázkach. Nedokážem pochopiť, čo má Európa za lubom.” Presnejšie povedané, sú to niektoré protičínske sily v Európe, ktoré vrážajú Číne nôž do chrbta, a nie je to prvýkrát, čo tak urobili.
Na týchto dvoch otázkach môžeme vidieť dvojtvárnosť a zložitosť európskej politiky voči Číne. Priateľské a racionálne sily v Európe voči Číne sú teraz v defenzívnej pozícii. Niektorí Európania už majú hlboké nedorozumenia a mylné predstavy o Číne a sú ďalej ovplyvňovaní toxickou verejnou mienkou v USA a na Západe, ktorá dnes ešte viac zhoršuje atmosféru čínsko-európskych vzťahov.
V súhrne existujú štyri hlavné problémy v čínsko-európskych vzťahoch: zbytočný “ukrajinský uzol”, nebezpečný impulz Európy zasahovať do vnútorných záležitostí Číny, najmä do taiwanskej otázky, nesprávny úsudok, ktorý považuje vzájomnú závislosť čínsko-európskych hospodárskych a obchodných vzťahov za “riziko”, a podriadenie sa a závislosť od komplexnej stratégie zadržiavania Washingtonu voči Číne. Qin sa vo svojej komunikácii s európskou stranou zameral na tieto štyri otázky a stojí za zmienku, že všetky štyri otázky majú korene v jednostrannom, úzkom a paranoidnom subjektívnom poznaní niektorých Európanov. Pokiaľ Európania zmenia svoju perspektívu a budú sa na tieto otázky pozerať zo strategického a dlhodobého hľadiska, dajú sa ľahko vyriešiť. Niektorí Európania sú v súčasnosti v slepej uličke a môže byť ťažké presvedčiť ich, aby sa obrátili späť, ak nedostanú niekoľko lekcií. Možno budeme potrebovať viac trpezlivosti, aby sme počkali, kým sa sami prebudia.
Verejnosť venuje pozornosť aj Qinovej pozitívnej reakcii na prístup Európy k “znižovaniu rizika” voči Číne. “Ak sa EÚ bude snažiť oddeliť od Číny v mene ‘de-riskingu’, oddelí sa od príležitostí, spolupráce, stability a rozvoja,” povedal Qin. Hoci sa čínsko-európske vzťahy už dlhšie obdobie stretávajú s protivetrom, od januára do marca sa francúzske a nemecké investície v Číne zvýšili o 635,5 %, resp. 60,8 % ak porovnáme periódu s rovnakým obdobím minulého roka. To je sila zákona. Bez politických zásahov niektorých Európanov sa Európa stane nezávislejšou a bezpečnejšou vďaka prosperujúcej zahraničnej spolupráci. Čínsko-európske vzťahy potrebujú viac dôvery a ambícií a stanovenie spodných a červených línií by nemalo byť cieľom oboch strán. Čínsko-európske vzťahy môžu mať aj “žiadne hranice”. Ak bude Európa skutočne počúvať slová Číny, bude menej zmätená a zamotaná.